Petr Drulák

Keď prezident Macron minulý týždeň oznámil, že Francúzsko v septembri uzná štát Palestína, potvrdil vážnosť politických a morálnych strát, ktoré zažíva Izrael. Vojenské úspechy posledných rokov sa menia na Pyrrhovo víťazstvo. Vo svojom celku vedú k pochybnostiam o udržateľnosti ďalšej existencie súčasného izraelského usporiadania či dokonca samotného Izraela. Izraelských predstaviteľov musia znepokojovať medzinárodné dôsledky genocídy Palestínčanov a nastupujúci antisionistický obrat v USA urýchľovaný Trumpovou otočkou v Epsteinovej kauze.

Séria medzinárodných katastrof pre Izrael

Z čisto vojenského hľadiska môže byť Izrael spokojný. Jeho historickí nepriatelia boli oslabení. Libanonský Hizballáh decimovali cielené izraelské likvidácie vedúcich predstaviteľov, Hamas utrpel plošnou deštrukciou Gazy, Iránom otriasli izraelské údery na civilné i vojenské objekty aj americké údery na jadrové zariadenia a v Sýrii padol Asadov režim. Iste, každý z týchto úspechov má svoje „ale“ a neprináša dlhodobé riešenie izraelskej bezpečnosti. Napriek tomu ide o taktické a prinajmenšom krátkodobé úspechy.

Z hľadiska medzinárodného postavenia Izraela však ide o sériu katastrof, pretože Izrael porušuje základné normy medzinárodného práva. Útok na Irán bol nevyprovokovanou agresiou a cielené likvidácie predstaviteľov Hizballáhu náložami v pageroch až také cielené neboli. Okrem samotných cieľov im padli za obeť rodinní príslušníci aj náhodní okoloidúci, tento čin napĺňal všetky znaky terorizmu.

Na jednej strane možno konštatovať, že hrubé porušovanie medzinárodného práva nie je v medzinárodnom spoločenstve až také výnimočné a máloktorá veľmoc sa zaobíde bez príležitostného nasadenia teroristických metód. Na druhej strane, ani veľmoci sa na rozdiel od Izraela použitím špinavých metód obvykle nechvália a predovšetkým Izrael žiadnou veľmocou nie je. Koná spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho postaveniu a veľkosti.