Lotor Epstein a pád Izraela. Antisionistický obrat a Trumpov omyl

Keď prezident Macron minulý týždeň oznámil, že Francúzsko v septembri uzná štát Palestína, potvrdil vážnosť politických a morálnych strát, ktoré zažíva Izrael. Vojenské úspechy posledných rokov sa menia na Pyrrhovo víťazstvo. Vo svojom celku vedú k pochybnostiam o udržateľnosti ďalšej existencie súčasného izraelského usporiadania či dokonca samotného Izraela. Izraelských predstaviteľov musia znepokojovať medzinárodné dôsledky genocídy Palestínčanov a nastupujúci antisionistický obrat v USA urýchľovaný Trumpovou otočkou v Epsteinovej kauze.

Séria medzinárodných katastrof pre Izrael

Z čisto vojenského hľadiska môže byť Izrael spokojný. Jeho historickí nepriatelia boli oslabení. Libanonský Hizballáh decimovali cielené izraelské likvidácie vedúcich predstaviteľov, Hamas utrpel plošnou deštrukciou Gazy, Iránom otriasli izraelské údery na civilné i vojenské objekty aj americké údery na jadrové zariadenia a v Sýrii padol Asadov režim. Iste, každý z týchto úspechov má svoje „ale“ a neprináša dlhodobé riešenie izraelskej bezpečnosti. Napriek tomu ide o taktické a prinajmenšom krátkodobé úspechy.

Z hľadiska medzinárodného postavenia Izraela však ide o sériu katastrof, pretože Izrael porušuje základné normy medzinárodného práva. Útok na Irán bol nevyprovokovanou agresiou a cielené likvidácie predstaviteľov Hizballáhu náložami v pageroch až také cielené neboli. Okrem samotných cieľov im padli za obeť rodinní príslušníci aj náhodní okoloidúci, tento čin napĺňal všetky znaky terorizmu.

Na jednej strane možno konštatovať, že hrubé porušovanie medzinárodného práva nie je v medzinárodnom spoločenstve až také výnimočné a máloktorá veľmoc sa zaobíde bez príležitostného nasadenia teroristických metód. Na druhej strane, ani veľmoci sa na rozdiel od Izraela použitím špinavých metód obvykle nechvália a predovšetkým Izrael žiadnou veľmocou nie je. Koná spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho postaveniu a veľkosti.

Katastrofa „Gaza“

A potom je tu Gaza. To, čo sa tam pod izraelskou taktovkou odohráva, presahuje štandardy bežných veľmocenských zločinov. Od neblahého útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023 bolo zrejmé, že Izrael odpovie neľútostne a nebude si lámať hlavu úvahami o spravodlivej vojne či humanitárnych normách medzinárodného práva. Všetci počítali s tým, že sa pritom dopustia vojnových zločinov už preto, že boj s protivníkom, akým je Hamas, by asi nikto nezvládol bez toho, aby sa neušpinil. Na jeseň 2023 preto boli otázky iba tie, aké vážne budú vojnové zločiny Izraela, ako sa s nimi jeho právny štát dokáže vysporiadať a či posilní jeho bezpečnosť.

To, čo nasledovalo, prekonalo tie najhoršie očakávania. Po niekoľkých mesiacoch izraelskej deštrukcie Gazy a jej obyvateľov sa objavuje závažné podozrenie, že Izrael sa dopúšťa genocídy, teda najzávažnejšieho zločinu, ktorý ľudstvo pozná. Obvinenia z genocídy spočiatku vznášajú niektoré krajiny globálneho Juhu ako Juhoafrická republika a propalestínski aktivisti na Západe. Avšak od tohto roku sú o izraelskej genocíde Palestínčanov presvedčení už aj ľudia, ktorí s Izraelom dlhodobo sympatizovali a ešte pred poldruha rokom mali pochopenie pre jeho „sebaobranu“.

Ťažko povedať, či poslednou kvapkou boli deti umierajúce od hladu či tisícka zastrelených civilistov počas dvoch mesiacov v radoch na americko-izraelskú „humanitárnu“ pomoc. Jeden z najuznávanejších bádateľov v odbore holokaustu a genocídy americko-izraelský historik Omer Bartov publikoval pred dvoma týždňami vo vplyvnom a skôr proizraelskom denníku New York Times komentár s výrečným titulkom "Som výskumník genocídy. Rozpoznám ju, keď ju vidím".

Analógie s nacizmom

Neexistuje závažnejšie obvinenie ako práve z genocídy. Súčasný židovský štát však posúva aj túto métu. Svojím konaním priamo nabáda k analógiám s páchateľmi najhoršej genocídy nedávnych dejín spáchané nemeckými nacistami, ktorých obeťami boli sami Židia. Na niektorých upozornil John Mearsheimer: najvyšší predstavitelia Izraela svojou rétorikou Palestínčanov dehumanizujú podobne ako nacisti Židov.

Iná analógia sa týka snahy odsunúť Palestínčanov niekam za hranice. Američania dnes presviedčajú Egypt, aby ich prijal. V lete 1938 boli Američania medzi zvolávateľmi konferencie vo Vichy, na ktorej účastníkov presviedčali, aby prijali nemeckých Židov. Hitler vtedy verejne vyhlasoval, že im rád zaplatí jednosmerný lístok z Nemecka; nacisti až do napadnutia ZSSR uvažovali o odsune svojich nepohodlných občanov na Madagaskar.

Avšak jedna z najdesivejších analógií je kontrast medzi výšinami technologicky a kultúrne vyspelými spoločnosťami s univerzitami, mysliteľmi a vedcami svetovej úrovne ako Nemecko štyridsiatych rokov i súčasný Izrael a hĺbkou neľudského barbarstva, ktoré táto spoločnosť pácha na ľuďoch vo svojej moci a ktoré zachytávajú dokumenty industriálneho vraždenia a masového vyhladovania.

Bez morálneho otrasu nacistickej genocídy by zrejme židovský štát nikdy nevznikol. Morálny otras sionistickej genocídy dnes upevňuje palestínsku štátnosť. Rozhodnutím Francúzska uznať Palestínu sa na stranu palestínskej štátnosti pridáva ďalší člen Bezpečnostnej rady OSN (po Rusku a Číne) a zatiaľ najvýznamnejší člen EÚ.

Antisionistický obrat ako výzva pre izraelskú štátnosť

Paríž navyše svojím rozhodnutím dostáva pod tlak Londýn. Nemusí však zostať pri upevňovaní palestínskej štátnosti, ale možno tiež očakávať oslabovanie izraelskej štátnosti. Štát, ktorý sa zrodil z obetí genocídy, môže zaniknúť kvôli genocíde, ktorú sám pácha na iných. Keďže Izrael nie je veľmocou, závisí jeho prežitie od podpory a dobrej vôle ostatných.

Musí ho znepokojovať, že Palestínu uznávajú okrem iného nastupujúce globálne veľmoci z BRICS a že sa k nim čoskoro pripojí Francúzsko a možno aj Veľká Británia. Ale životne dôležitá je väzba na USA. Bez nej by neprežil. USA zatiaľ za Izraelom pevne stoja a ostatné štáty a medzinárodné organizácie odrádzajú od uznávania Palestíny. Nič na tom nemení striedanie proizraelského Bidena proizraelským Trumpom. Všetko zatiaľ vo Washingtone istí mimoriadne silná izraelská lobby. Pokusy prenasledovať protiizraelské prejavy za Trumpa dokonca naberajú na obrátkach.

Avšak americká verejnosť už nejaký čas prechádza antisionistickým obratom. Nevyberavé metódy izraelskej lobby sú oveľa častejšie ako predtým predmetom kritickej verejnej diskusie a mainstreamové médiá už nezľahčujú izraelské zločiny. Oboje sťažuje lobistom prácu. V minulom roku sa časť demokratických voličov odvrátila od Bidena pre jeho nekritickú podporu izraelských zločinov. Odradila ich Bidenova podpora hrubému porušovaniu ľudských práv Palestínčanov, pretože významná časť ľavice považuje ľudské práva za univerzálne.

Izrael, aféra Epstein a Trump

V tomto roku zažíva podobný odliv Donald Trump. Jeho priaznivcov neznepokojuje stav ľudských práv v iných častiach sveta, zaujíma ich ich vlastná Amerika, má byť na prvom mieste a opäť veľká, ako im Trump sľuboval.

Preto sa im nepáči, že Trump na Blízkom východe rovnako ako jeho predchodca neháji záujmy americké, ale izraelské; ako už pred rokmi upozornili John Mearsheimer a Stephen Walt. Predovšetkým sú však znechutení a zdesení, že ich prezident nemieni nič podniknúť proti korupčnému močiaru, v ktorom uviazla washingtonská elita a ktorý Trump sľuboval vysušiť.

Symbolom tohto Trumpovho zlyhania je aféra Jeffreyho Epsteina. Tento odporný kupliar, ktorý na svojom súkromnom ostrove organizoval sexuálne orgie s maloletými dievčatami pre mocných tohto sveta, zomrel za záhadných okolností vo vyšetrovacej väzbe počas prvého Trumpovho obdobia. Roky sa špekuluje o okolnostiach jeho údajnej samovraždy a o úplnom zozname jeho klientov. Trump sľuboval, že keď bude v Bielom dome, všetko odkryje. Dnes hovorí, že nie je o čom hovoriť.

Izraelská stopa v pozadí aféry

Celá Epsteinova aféra nesie obrovskú izraelskú stopu. Keď Tucker Carlson označil Epsteina za agenta Mosadu, iba opakoval dôvodné podozrenie, že Epstein so svojou spolupáchateľkou Ghislaine Maxwellovou, dcérou britského tlačového magnáta a spolupracovníka Mosadu, orgie tajne nahrával, čím pre spravodajcu získaval kompromitujúci materiál na mocenskú elitu. Carlson síce stráca priazeň Trumpa, nie však trumpovcov, o tú prichádza sám Trump.

Či Epstein pre Mosad skutočne pracoval alebo nie, zostane ešte nejaký čas predmetom špekulácií. Mimo akejkoľvek pochybnosti mal napojenie na najvyššie sionistické kruhy v USA aj Izraeli vrátane premiérov Baraka s Olmertom, prominentného harvardského právnika Dershowitza, židovských miliardárov Lutnicka (dnes ministra obchodu), Pritzkera (spolumajiteľa hotelov Hyatt) či Wexnera (majiteľa Victoria's Secret; práve vďaka nemu sa Epstein stal bez akejkoľvek kvalifikácie prominentným finančným poradcom) a na špičky anglo-americkej finančnej i politickej oligarchie vrátane Clintona, Blaira, Gatesa, brata anglického kráľa princa Andrewa i samotného Trumpa.

Bez akejkoľvek pochybnosti je aj to, že Epstein si všeličo nahrával a bol pripravený svojich partnerov vydierať. Prominentnou obeťou, ktorá jeho praktiky otvorene priznala, je práve Bill Gates. Jeho žena Melinda uviedla Billove kontakty s Epsteinom medzi dôvodmi rozpadu ich manželstva.

Z "Epsteina" sa Trump nevymlčí ani nevynadáva

Trumpova spiatočka zrejme nie je daná tým, že sa jeho meno objavuje medzi Epsteinovými kontaktmi. Dvadsaťpäť rokov staré spoločné fotky aj Trumpove slová chvály na Epsteina sú dlho verejne známe, ako je známe, že sa pred viac ako dvadsiatimi rokmi rozišli. Trump sa podľa svojich slov naštval, že mu niekdajší priateľ odlákava zamestnancov, či skôr zamestnankyne, do svojej kupliarskej pavučiny.

Trump sa mýli, ak sa domnieva, že sa z aféry môže vymlčať alebo vynadávať. Jeho stúpenci si to skôr vysvetlia tak, že rozkrývaním Epsteinovej aféry vyplávali informácie, ktoré Trump nemôže predložiť verejnosti bez toho, aby ohrozil sionistické skupiny, ktorým je zaviazaný. Niečo také amerických patriotov nutne rozzúri a urobí v ich očiach z Izraela úhlavného nepriateľa.

Izraelskí predstavitelia si nebezpečenstvo začínajú uvedomovať. Potom, čo stratili časť americkej ľavice vrátane liberálnych Židov, by strata americkej pravice bola pre budúcnosť ich krajiny fatálna. Bývalý premiér Bennett preto v rozpore so zvyklosťami poprel, že by Epstein pre Mosad pracoval. Tým však nikoho nepresvedčí.