Šéf mladých kádehákov: Ideologické experimenty zašli priďaleko

Či už v komunále, kde sme vo voľbách pripravení zopakovať úspech a obsadiť poslanecké stoličky v obciach po celom Slovensku, ale aj mimo týchto stoličiek máme praktické príklady, čo sme priniesli: obnova kostolíka v Korytnici, obnova náučného chodníka Čajkovské bralie, podpora lokálneho futbalového klubu pri obnove šatní a mnohé ďalšie. 

Ak chceme vybudovať generáciu nových lídrov zakotvených v hodnotách, tak to všetko začína a končí v ochote slúžiť. A to je to, čo KDMS prináša ako možnosť pre každého člena.

Na toto mám jednoduchú filozofiu: srdce, hlava, ruky. Každý člen KDMS potrebuje mať vyformované hodnoty – srdce, potrebuje pracovať rozumne – hlava, a čokoľvek by chcel pretaviť do reality, potrebuje si vedieť vyhrnúť rukávy a pustiť sa do práce. A presne takto máme nastavenú “politickú akadémiu” v rámci našej organizácie.

Ako prebieha/neprebieha spolupráca s KDH?

Za posledné roky sme prešli z dvoch paralelne existujúcich organizácií do vzájomného prepojenia, podpory a spoločnej misie. Povedal by som, že ideme správnou cestou. Ako som vyhlásil po mojom zvolení: KDMS vrátime na politickú mapu. A v spolupráci s KDH sme na najlepšej ceste to aj zrealizovať. Chcem, aby sme mali reálny vplyv.

Uveďme si to na konkrétnom príklade. Ako prebiehali rokovania za oponou o zmene ústavy? Čo chystajú na septembrovú schôdzu?

90tku (úsmev) [90 hlasov na schválenie ústavy, pozn. red.].

Ako sa mladý človek môže angažovať v slovenskej politike s reálnym dopadom?

Pozrite, ja to skutočne beriem tou cestou vyhrnutých rukávov. Ešte od školy mi v hlave ostalo, že slovo republika vychádza z latinského “Res publica” – vec verejná. A robiť politiku znamená robiť všetko pre to, aby sa naša krajina rozvíjala. Čo to v praxi znamená? Keď idete mestom, zodvihnete a vyhodíte nejaký odpadok, tam to začína. Je to naša republika, nás všetkých. Potom viete u seba na dedine pomôcť zorganizovať hostinu, zábavu. Keď chcete ísť do toho hlbšie a v prvej línii, ísť do obecného zastupiteľstva či za starostu. Každého KDMSáka povzbudzujeme k tomu, aby to skúsil – i keď je to ťažké, lebo veľa z našich ľudí pochádza z regiónov a býva v Bratislave. Tak to má len obmedzený zmysel. Ale keď sa raz vrátia, verím, že budú mať v sebe plameň, aby sa do toho pustili. A aby stále boli lokálpatriotmi. Ja pochádzam z regiónu Tekov. Väčšinu života som strávil mimo neho. No vieš, ktorý je najkrajší región na svete, s najlepším vínom a najkrajším krojom? No Tekov!

Ale späť k politike. Trochu to vysvetlím, lebo vnímam, že mladí často nevedia, kde začať. Po obecnej úrovni nasleduje VÚC, kde možno pôsobiť ako poslanec alebo župan, keď idete do toho naplno a v zmysle povolania. Ešte máme národnú úroveň, teda poslanci NR SR a vláda – dám malú poznámku – ktorá, žiaľ, niekedy býva odpojená od reality a skutočných problémov a potrieb ľudí. No a posledná, kde je veľa poslancov, ktorí sú až príliš vzdialení od života normálneho človeka, zároveň je ale dôležitá: Európsky parlament.

A potom máte v politike druhú líniu – to sú ľudia, ktorí pracujú v exekutíve, na úradoch, ministerstvách, v inštitúciách a podobne, kam tiež mieri, a už aj je, mnoho niekdajších KDMSákov.

Ako tretiu líniu vnímam tú expertnú, ktorá slúži ako poradný orgán. Môžeme to pomenovať aj “reality-check”. Politici potrebujú počuť podnikateľov, vedcov, učiteľov, policajtov, lekárov a pracujúcich ľudí, aby poznali problémy a možno aj dostali rovno riešenia. Keby sa politika robila takto, boli by sme omnoho efektívnejší. Takýchto ľudí máme u nás v KDMS tiež – niekedy žasnem, aké sú to kapacity. Snažíme sa posúvať vstupy poslancom a vedeniu KDH, takže áno, už dnes ste v politike, ktorú robí naša strana, videli a počuli aj pohľad mladých slovenských konzervatívcov – a nebojte – toto je ešte len začiatok.

Máme šťastie, že na možnosti, ktoré som popísal, sú v KDH úspešné príklady niekdajších KDMSákov, ktorí sa touto cestou vydali. Milan [Majerský, pozn. red.] si prešiel takmer všetkým od miestneho zastupiteľstva až po Národnú radu. A Miriam [Lexmann, pozn. red.], niekdajšia podpredsedníčka KDMS, je v Európskom parlamente. A pozrime sa na ich výsledky: robia to, čo treba, tam, kde to treba. Neriešia žiadne absurdnosti ani sa skrz lokálnu alebo európsku politiku nesnažia robiť kroky proti Slovenskej republike, ako môžeme vidieť u niektorých aktivistických strán. Teším sa, že môžem hrdo prehlásiť, že sú to KDMSáci.

Mladí sú často vnímaní ako liberálni, prečo vstupujú vaši členovia do konzervatívnej organizácie?

Podľa mňa sa len príliš málo konzervatívcov angažuje. Málo sa mobilizujeme. A keď aj, sme slabší v marketingu. Liberáli a progresívci sú v tom zatiaľ lepší, ale viete, to je ako keď si kúpite niečo na internete, lebo je to pekné na obrázku. No keď si to doma otvoríte a vyskúšate, máte jedno jediné šťastie – že máte dva týždne na to, aby si to vrátil. Aj v histórii sme mohli vidieť, že pre mladých vždy bola prirodzená pozícia rebela. No časom vždy prišlo vytriezvenie. Som si istý, že teraz žijeme dobu vytriezvenia, keď ľudia vidia, že rôzne ideologické experimenty zašli priďaleko. Krajina, ale aj svet, potrebujú momentálne stabilitu – a tú prináša konzervativizmus.

Poviem vám ale, že našu organizáciu sme za posledné roky vzkriesili. Boli sme na kolenách. Aktívnych členov si vedel spočítať na jednej ruke. A dnes je nás vyše 100. Ukazuje sa, že už bolo dosť politikov, ktorí našu krajinu neposunuli ďalej. A tiež, že “alternatíva”, ktorá sa zrazu objavila, je podobne veľkým rizikom.

Nastal čas, aby sme sa ako konzervatívci na celom Slovensku zamysleli, či sme skutočne spokojní s tým, čo naši politici pre nás robia, ale aj nerobia. Či si nemyslíme, že si naša krajina zaslúži viac. Či nechceme skutočne rast platov a lacnejšie potraviny, rýchlejšie vlaky, dostavané diaľnice a možnosť dôstojne žiť aj v mestách v regiónoch, v Leviciach, Nových Zámkoch, Čadci, Námestove, Lučenci, Veľkom Krtíši, Ľubovni, Rožňave, Michalovciach či v Trebišove.

Ak toto chceme, a ja som presvedčený, že to tak je, nalejme si čistého vína: socialisti nám toto veru neprinesú. Skúsenosť hovorí, že to nevedia, a ja by som dokonca dodal, že z princípu sociálnej demokracie to ani nejde. Tá vždy bude siahať na krátkodobé riešenia a len viac vyberať od ľudí na to, aby mohla viac peňazí páliť. Je to cesta hlbšie a hlbšie do chudoby, z generácie na generáciu. Ani keď sa premenuje na Slovenskú Sociálnu Demokraciu, neprinesie, žiaľ, pre bežných ľudí na Slovensku žiadne výsledky... Veľmi by som chcel vidieť posun našej krajiny vpred, ktokoľvek vládne, zatiaľ ho však nevidím. 

A keďže progresívci vychádzajú z ideologického neomarxizmu, tak v ich prístupe a pohľadoch veľký rozdiel v porovnaní so socialistami nevidím. Sú z toho istého tábora, čo mi nedáva dôvod na veľkú “nádej”.

A ekonomickí liberáli, s tými sa pracovať dá. Tí chcú hospodársky rast, ktorý je v tomto kľúčový.

Dnes mnohí mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska za prácou či štúdiom a už sa nevrátia. Čo podľa vás dokáže skutočne prilákať mladých späť domov?

Sám som vyrastal od 10 rokov v zahraničí, vo Viedni, a študoval okrem iného aj semester v Británii. Mal som super kariérne možnosti na vstup do profesionálneho života, zázemie, spoločenstvo a bývanie. Napriek tomu som sa vrátil. Kamaráti si robia srandu, že som jediný Slovák čo šiel opačným smerom, späť domov.

Podľa mňa sú dva typy ľudí, ktorí odchádzajú, a pozrime sa prečo.

Po prvé, živitelia, ktorí nedokážu na Slovensku, v regióne, kde vyrastali, dôstojne zabezpečiť svoju rodinu. Tak chodia robiť do zahraničia, na dvojtýždňovky alebo aj dlhšie. Hoci tým, že otec alebo mama sú preč, trpí celá rodina, tak je to často nevyhnutné, aby mohli žiť dôstojný život. Každú chvíľu, ktorú len môžu, sa snažia stráviť doma. Nepoznám jediného človeka, ktorý by dobrovoľne ostal tam. Čo ale chcem povedať je, že aj toto sa dá vyriešiť adresnou politikou. Alebo, naopak, bolo to zapríčinené sčasti aj centralistickým aparátom v Bratislave.

A po druhé, ambiciózni študenti a profesionáli, toto je asi tá hlavná skupina, na ktorú narážate. Idú na lepšiu školu alebo chcú robiť – realizovať sa – v zaujímavých projektoch, ktoré na Slovensku nie sú, no takisto nemusia byť v Poľsku alebo Česku, ale iba napríklad v Londýne. Ak chcete byť finančník, nie sú lepšie miesta na robenie kariéry v tomto odvetví ako Londýn alebo New York. Toto nezmeníme ani my, ani žiadna iná krajina len tak rýchlo.

Čo ale spraviť môžeme? Myslím si, že jednak vieme naše univerzity posunúť na lepšiu úroveň, no stále, aj vyštudovaný človek môže ísť do zahraničia. Hlavne ale vytvoriť podhubie na to, aby aj tu rástli zaujímavé projekty – mentalita, podpora, kapitál, talenty a infraštruktúra. Aký dôvod potom môžete mať opustiť krajinu a nemeniť svet rovno z pohodlia domova? Ja som prišiel, lebo sme riešili svetové inovatívne projekty a angažoval som sa politicky. Toto je cesta. Príležitosti, príležitosti, príležitosti – za dobrých podmienok.

Diskusia o novele ústavy ukázala dve tváre Slovenska. Tú početne nižšiu, ale zato hlučnejšiu liberálnu, a tú väčšiu konzervatívnu, ktorú však vo verejnom priestore nie je tak počuť. Ako dať konzervatívcom na Slovensku hlas, ktorý bude počuť? Ako vnímate tlak liberálneho spektra na KDH pri novele ústavy?

Diskusia ukázala hlavne jedno: máme tu časť spoločnosti a, žiaľ, najmä médií a politikov, ktorí démonizujú konzervatívny a kresťanský pohľad na svet. A to je absolútne neakceptovateľné.

A hovoriť, že legitímny konzervatívny názor je odklon od európskych hodnôt?

Čo tak Britský najvyšší súd, ktorý rozhodol, že pohlavie je definované biologicky? Čo tak Taliansko, ktoré je priekopníkom v boji proti modernému obchodovaniu s ľuďmi v podobe surogátneho materstva? Alebo také OSN, ktoré vo svojej najnovšej správe vyzýva štáty, aby legislatívne zakotvili biologickú definíciu pohlaví v záujme ochrany žien a zákaz detských tranzícií?

Naši ideoví oponenti sú v oprávnenom strese a nečudujem sa im. Zažívame globálny odklon od ľavicových ideológií a to je len a len dobre.

Konzervatívci a kresťania na Slovensku si zaslúžia, aby ich bolo počuť, a som rád, že majú dôstojného a odhodlaného zástupcu v strane KDH.

“Liberáli” by si mali uvedomiť, že ak chcú vôbec uvažovať o spolupráci, tak to pôjde len vtedy, ak začnú rešpektovať iný pohľad na svet, aký je ten ich. Nemusia s ním súhlasiť, ale nazývať ho hrozbou pre demokraciu je v skutočnosti jednou z najväčších hrozieb pre demokraciu. 

Aká je vaša vízia pre Slovensko? Prečo sa angažujete vo verejnom priestore?

Už som ju asi prakticky pomenoval vyššie, ekonomický rast, startupy riešiace skutočné problémy ľudí a ľudstva, ako napríklad závažné choroby, dostavané diaľnice, možnosť založiť si rodinu a žiť si dôstojne vo svojom domácom regióne. Aby som mohol každú štátnu službu, ktorá sa dá, vyriešiť cez telefón, a nie preklikávať sa cez osem stránok či používať zastaralé formuláre, aby sa podnikatelia nemuseli obávať, že zase na nich niekto uvalí bremeno vyššími daňami a reguláciami, a zároveň, keď im niekto len tak, “lebo môže”, nevyplatí faktúru, že sa nedočkajú spravodlivosti. Mohol by som ďalej menovať, čo je prakticko-politicky moja vízia.

Ale poviem, o čom skutočne snívam: že sa navzájom budeme zdraviť, kráčať životom s úsmevom ako Karol Duchoň (úsmev) a budeme si ako susedia, Tekovčania, Košičania či Bratislavčania, ale hlavne Slováci – pomáhať, keď to niekto potrebuje, podporovať sa a spoločne budovať a rozvíjať našu krajinu. Pokojne sa pretekať a zdravo bojovať medzi sebou – ja som športovec. Ale najmä, aby sme si vždy uvedomovali, že sa pretekáme ako Slováci po prvé so svetom, až potom medzi sebou.