EÚ zavádza uhlíkové clo. Slúži na ochranu klímy alebo je prekážkou pre obchod?

Od októbra roku 2023 platí prechodná fáza, ostrá prevádzka sa začne v roku 2026. CBAM má zabrániť „uhlíkovému úniku“, keď firmy presúvajú výrobu mimo Únie do krajín s laxnejšími klimatickými pravidlami. Teraz sa začne platiť za uhlík aj na hraniciach – dovozcovia budú musieť nakupovať emisné certifikáty obdobne ako európski výrobcovia platiaci v systéme EU ETS.

Podľa novej štúdie Medzinárodného menového fondu (MMF) budú ekonomické vplyvy v prvej fáze relatívne malé – dovoz do EÚ sa má zdražiť o 0,1 percenta, náklady vývozcov mimo EÚ vzrastú o 0,04 percenta hodnoty ich exportu. Lenže priemerné čísla môžu byť zavádzajúce – skutočné dosahy CBAM sa výrazne líšia podľa odvetvia a krajiny. Najviac budú zasiahnuté komodity ako železo, oceľ, hliník alebo elektrina a predovšetkým štáty, ktorých výroba je silne emisne náročná.

Z pohľadu mnohých tretích krajín ide o jednostranné clo, ktoré postihuje ich vývoz bez toho, aby rešpektovalo rozdielne možnosti štátov s nižšími príjmami investovať do čistejších technológií. Výrazné dôsledky sa podľa MMF očakávajú v Bosne a Hercegovine, kde náklady CBAM môžu dosiahnuť až 1,2 percenta hodnoty vývozu do EÚ – najviac zo všetkých analyzovaných štátov.

Ukrajina je obzvlášť zraniteľná v kľúčových odvetviach: približne 28 až 30 percent jej vývozu železa, ocele a cementu smeruje do EÚ. Moldavsko sa zase stretáva s vysokou emisnou náročnosťou výroby cementu a hliníka, čo výrazne zvyšuje nákladovosť týchto exportov.

Uhlíkové clá navyše prinášajú problémy aj v rámci EÚ. Chorvátsko, silne závislé od elektriny z Bosny, Litva s dovozom cementu alebo Grécko s oceľou a hliníkom – tí všetci pocítia nový režim vo forme vyšších cien vstupov. Ak sa CBAM rozšíri aj na ďalšie sektory a kvóty zdražia (MMF vo svojich modeloch očakáva nárast ceny až na 140 dolárov za tonu CO₂ do roku 2030), môže to znamenať reálne náklady pre celý európsky priemysel aj spotrebiteľov.

A čo prínos pre klímu? Ten sa môže skutočne prejaviť iba vtedy, ak by sa Európskej únii podarilo inšpirovať aj ďalšie mocnosti – USA, Čínu, Indiu. Ak zostane v úlohe osamoteného „klimatického lídra“, riskuje zhoršenie medzinárodných vzťahov, presmerovanie obchodu a stratu dôvery v klimatickú spoluprácu.

Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.