Ako skončí novela ústavy? Črtá sa stav bdelej kómy

Z doterajšieho správania sa politikov možno nateraz vyvodiť, že pravdepodobným scenárom bude odloženie hlasovania na neskôr. Kedy však príde naň čas, sa dá len hmlisto odhadovať.

Ešte predtým budú nasledovať rokovania na poslednú chvíľu. Koalícii spolu s KDH by teoreticky mohli pomôcť niektorí poslanci z hnutia Slovensko. Jeho líder Igor Matovič však doteraz dával jasne najavo, že nemá v úmysle pomáhať Robertovi Ficovi a jeho Smeru.

Navyše, kľúčovou témou jesennej politickej sezóny budú diskusie o štátnom rozpočte na budúci rok a nový balík šetriacich opatrení. Nemusí byť teda dostatok politickej energie venovať čas zmenám v ústave. Ani tie však nie sú úplnou „bokovkou“ premiéra a šéfa Smeru. Ich presadenie je pre neho dôležité z pohľadu ďalších parlamentných volieb a oslovovania konzervatívnych voličov.

KDH presadilo viac, než čakalo

Novela ústavy hovorí o zvrchovanosti Slovenskej republiky v kultúrno-etických otázkach. Ide o vládny materiál, ktorý poslanci v parlamente zmenili po odhlasovaní viacerých návrhov KDH a Kresťanskej únie. Nie je to teda čisto vládna predloha.

Okrem prednosti európskeho práva pred slovenskou legislatívou, kresťanskí demokrati presadili aj zákaz surogátneho materstva. To znamená, že dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje. Po novom má byť v ústave, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou je žena a otcom muž. Štát má uznať len biologicky určené pohlavie muža a ženy. KDH sa nepodarilo do ústavy zakotviť posilnenie výhrady vo svedomí.

Sto hlasov ako podmienka?

Hektická rozprava na júnovej schôdzi parlamentu nemala záverečnú koncovku. Nenašlo sa minimálne 90 hlasov, ktoré si vyžaduje zmena ústavy. Parlament preto nehlasoval a odložil rozhodnutie na septembrovú schôdzu.

Dvaja členovia klubu KDH František Mikloško a František Majerský odmietli návrh podporiť. Ide o poslancov, ktorí nie sú členmi hnutia kresťanských demokratov. Po odložení hlasovania Rada KDH prijala podľa predsedu Milana Majerského „silné uznesenie“, ktorým „žiada všetkých poslancov zvolených za KDH podporiť návrh novely ústavy v treťom čítaní, pretože presadzuje hodnotový program hnutia a je v najlepšom záujme Slovenska a EÚ“.

Z vládnej koalície „vypovedal poslušnosť“ poslanec Hlasu Ján Ferenčák. Podľa neho lacnejší chleba alebo benzín preto nebude, žiadal viac času na komunikáciu. Na rozdiel od Mikloška a Majerského jasne nepovedal, že je proti návrhu.

Kritizoval však časté ústavné novely. Chcel by presadiť „brzdu“, aby sa v budúcnosti mohla ústava meniť nie 90, ale 100 hlasmi. S konkrétnym návrhom neprišiel. Nie je vylúčené, že v tejto veci predloží na septembrovú schôdzu vlastný návrh novely ústavy. Štandard oslovil Ferenčáka, či je to jeho podmienka, nepodarilo sa s ním však skontaktovať. Je rozhodujúcim poslancom, aby koalícia dosiahla nevyhnutých 90 hlasov pri návrhu o zvrchovanosti štátu v kultúrno-etických otázkach.

V opozičnom klube Slovensko sú zákonodarci, ktorí by mohli dodať potrebné hlasy. Je to však veľmi málo pravdepodobné. Napríklad poslanec Matovičovho hnutia Marek Krajčí pred časom Štandardu povedal, že hnutie Slovensko dodá hlasy na zmenu ústavy „vrátane môjho hlasu, keď návrh novely ústavy predloží KDH“.

Veriaci Janckulík

Predseda poslaneckého klubu kresťanských demokratov Igor Janckulík Štandardu povedal, že na rokovania je čas a KDH „netlačí na pílu“. „Rokovania prebiehajú, ale neoficiálne. Bude schôdza, potom sa začne formálne,“ poznamenal.

Na otázku, či sa rozprával s Ferenčákom, šéf klubu KDH odpovedal, že nie. „Ale niektorí členovia s ním boli. Teraz je veľa akcií v regiónoch, takže ľudia sa stretávajú. Väčšinou neformálne, vymeníme si informácie,“ priblížil.

O zámere Ferenčáka upraviť ústavu tak, aby na jej zmenu bolo potrebných aspoň 100 hlasov a či by mohol byť takýto návrh súčasťou novely, o ktorej sa má hlasovať v parlamente v septembri, sa vyjadril Jancukulík pesimisticky. „V parlamente nič nie je nemožné. Podľa môjho názoru k tomu už nedôjde, lebo tam nebola politická vôľa,“ vysvetlil.

Janckulík pripustil, že hlasovanie o novele ústavy by sa mohlo odložiť na neskôr, ak nebude k dispozícii 90 hlasov. Podotkol, že hlasovanie by v takom prípade nemalo význam. Napriek problémom s počtom hlasov stále verí v prijatie novely ústavy. Podľa neho úspešné hlasovanie je o jednom potrebnom hlase, ktorý chýbal. Dodal, že ešte je viacero poslancov zdieľajúcich hodnoty, ktoré sú v návrhu obsiahnuté.

Chce Ferenčák v komunále skončiť, pýta sa Jarjabek

Podpredseda klubu Smeru Dušan Jarjabek predpokladá, že výsledok rokovaní by mohol byť známy už možno okolo 20. augusta, keď sa bude pripravovať nová schôdza a potom v septembri pred rokovaním pléna Národnej rady. „Zatiaľ je to s veľkým otáznikom,“ povedal Jarjabek Štandardu.

K novele ústavy sa v júni vyjadrili aj katolícki biskupi, ktorí okrem iného privítali diskusiu o návrhoch, „ktoré majú posilniť slobodu svedomia, vzdelávania, výchovy a ochrany ľudskej dôstojnosti“.  Uviedli tiež, že manželstvo pokladajú za zväzok muža a ženy, rodinu za základnú bunku spoločnosti so zreteľom na otca, matku a deti.

Poslanec Jarjabek si myslí, že istú rolu by Konferencia biskupov Slovenska mohla ešte zohrať.

„V každom prípade, či to prejde alebo neprejde, politický život pôjde ďalej. Teraz je šanca, aká už dlho nebude, aby ústavná novela prešla,“ zhodnotil poslanec.

K Ferenčákovmu návrhu, aby sa ústava menila do budúcnosti prinajmenšom 100 hlasmi, podotkol, že na jeho schválenie nie je žiadna politická vôľa. Jarjabek si položil otázku, prečo to má byť 100 hlasov, nie napríklad 95.

Podľa neho si Ferenčák musí byť vedomý toho, že jeho požiadavka „je dnes jeden obrovský problém pri súčasnej konštelácii s „vachrlatou“ väčšinou poslancov.

Podpredseda klubu Smeru povedal, že mu nie je jasný ani politický cieľ Ferenčáka, ktorý je primátorom Kežmarku: „On chce v tom komunále skončiť? A kto ho bude voliť?“ Dodal, že opozícia bude mať iných kandidátov na primátora, nie toho, kto bol primátorom za súčasnú koalíciu.

Oslabený Ferenčák, „obvinený“ Majerský

Ako teda môže skončiť hlasovanie o zmenách v ústave? Niečo naznačujú hodnotové postoje poslancov aj vzťahy medzi politickými aktérmi. Tie nenapovedajú, že sa problém s chýbajúcimi hlasmi zrazu odstráni.

Ferenčákova pozícia v Hlase sa výrazne oslabila. Na júnovom sneme strany prišiel o miesto v predsedníctve. Stratil dôveru predsedu Matúša Šutaja Eštoka. Jedným z dôvodov bolo, že odmietol podporiť práve novelu ústavy a žiadal o presun hlasovania na september. Ferenčák mal aj kritický postoj k tomu, že Hlas stratil kreslo ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Má tiež problém ako predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti so zahraničnou politikou vlády na štyri svetové strany. Partnerov vidí jednoznačne na Západe.

Hodnotové nastavenie zakladajúceho člena Hlasu je skôr liberálnejšie a otvorenejšie k ľuďom z LGBTI komunity. Tvrdí, že je jediným slovenským zástupcom a členom Strany európskych socialistov. „V tejto prestížnej politickej rodine oceňujú moje hodnotové postoje, systematickú prácu pre mestá a regióny a aj dlhodobé európske angažovanie,“ uviedol na sociálnej sieti Ferenčák.

Je viac ako pravdepodobné, že na svojich pozíciách zotrvajú aj poslanci za KDH František Mikloško a František Majerský. Mikloško odvodzuje svoj odmietavý postoj k novele ústavy od politiky premiéra Fica, ktorý podľa poslanca vedie Slovensko k autoritatívnemu spôsobu vládnutia. Neverí, že predseda vlády a Smeru má stáť v prvej línii zápasu za kresťanské hodnoty v ústave.

Rovnako František Majerský spochybnil záujem Fica o konzervatívne témy a hodnoty. V skutočnosti je podľa poslanca záujmom premiéra zničiť KDH.

Navyše, Majerský dostal v júni politický úder od podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer), čo poslanca za KDH zrejme ešte viac utvrdí v tom, aby za novelu ústavy nezahlasoval.

Poslanec Gašpar ho totiž obvinil z korupcie po tom, ako vyšlo najavo, že Majerský nechce byť za. „Buď ste ho riadne zastrašili podľa toho, ako sa vyvíjala diskusia o novele ústavy, alebo ste si ho kúpili a tu už hovoríme o korupcii. Možno sa aj dozvieme, za aké prísľuby to bolo, a prečo teda mení svoj hodnotový svet,“ vyhlásil Gašpar. Majerský to rázne odmietol a dal podnet na mandátový a imunitný výbor, aby Gašpara disciplinárne riešil.

Poslanci sa zídu v pléne parlamentu 9. septembra. Predtým zasadne koaličná rada, aby prediskutovala jednotlivé body programu schôdze. Ak sa hlasovanie o novele ústavy ocitne na jej konci, pôjde o neklamný znak, že dohoda stále chýba.