Jeden volebný obvod. Nástroj rovnosti či kľúč k moci pre Bratislavu?

Na Slovensku je pre voľby do Národnej rady SR zriadený iba jeden volebný obvod, ktorým je celé územie štátu. V tomto jednom obvode sa rozdeľuje všetkých 150 mandátov parlamentu podľa pomerného zastúpenia. To znamená, že každý volič dostane rovnaký zoznam kandidátov od všetkých politických strán (zvyčajne so 150 kandidátmi) a hlasuje v rámci jedného celoštátneho obvodu.

Tento systém volieb platí po reforme volebného zákona z roku 1998, ktorou sa nahradili pôvodné štyri volebné obvody (Bratislava, západné, stredné a východné Slovensko). Túto zmenu presadila vtedajšia vláda pod vedením Vladimíra Mečiara s tým, že mal platiť iba na obmedzené obdobie.

V roku 2023 sa jeden volebný obvod na podnet šéfa hnutia Slovensko Igora Matoviča dostal aj do ústavy. Chcel tým stabilizovať volebný systém a zabrániť prípadným zmenám. Pritom jeho predvolebným sľubom bolo rozdeliť Slovensko na osem obvodov.

Systém postavený na silnom lídrovi

Výhody tohto systému sú spojené so silnou centralizáciou politických strán, ktoré nepotrebujú mať lídrov v jednotlivých regiónoch, ale môžu staviť na jednu celoštátnu osobnosť. Volič má tak možnosť hlasovať za kohokoľvek z celoslovenského zoznamu kandidátov, bez ohľadu na región jeho pôvodu.

Naopak, tento systém sa však často kritizuje aj preto, že podporuje disproporčnú reprezentáciu kandidátov, zvýhodňuje najmä Bratislavský kraj a oslabuje regionálne zastúpenie v parlamente. To môže viesť k nerovnováhe medzi regiónmi, keďže v niektorých volebných obdobiach dokonca pochádzala takmer polovica poslancov práve z Bratislavy.

V súčasnom volebnom období sa po parlamentných voľbách v roku 2023 dostala do Národnej rady SR viac ako tretina poslancov s trvalým bydliskom v Bratislavskom kraji. V klube Progresívneho Slovenska je to viac ako polovica a v SaS dokonca takmer tri štvrtiny. Najmenej bratislavskocentristické sú strany Smer a Hlas, v ktorých v spomínanom regióne býva zhruba pätina zákonodarcov.

Proti existencii jedného volebného obvodu sa v posledných dňoch opäť začala ozývať strana Hlas, ktorá chce, aby sa koalícia k tejto téme znova vrátila. Navrhujú zmeniť ústavu a zaviesť viac volebných obvodov. Ako dôvod udávajú aj zvýšenie regionálnej reprezentácie a zmiernenie centralizácie moci. 

Návrh Hlasu [aj keď je tento bod súčasťou koaličnej zmluvy, pozn. red.] však nezískal dostatočnú podporu medzi koaličnými poslancami. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) dúfa, že sa nakoniec dohodnú a Matovičova veta, že "Slovensko tvorí pre parlamentné voľby jeden volebný obvod" z roku 2023 z ústavy vypadne.

Podľa Hlasu je potrebné, aby ľudia volili do parlamentu svojich zástupcov z regiónov. „Keď odstránime túto vetu, nemeníme volebný systém,“ zdôraznil Raši s tým, že to už je v zákone. Zároveň by sa tým mohla otvoriť debata o celkovej zmene volebného systému.

Štátny tajomník rezortu vnútra Michal Kaliňák (Hlas) hovorí, že jeden volebný obvod produkuje strany na jedno použitie. „Veľký ošiaľ, veľká nádej, jednými voľbami vstúpia do parlamentu a druhými odchádzajú do zabudnutia. Ten systém nie je dobrý,“ vysvetľuje.

Kaliňák zároveň tvrdí, že aj väčšina voličov všetkých parlamentných strán je za to, aby sa zrušil jeden volebný obvod. Najprv však podľa neho treba dať preč z ústavy tú nezmyselnú vetu od Matoviča, ktorý to zabetónoval.

Za dôležité považuje, aby sa pri tejto téme začalo viac hovoriť o tom, ako by mohol systém volieb na Slovensku vyzerať. Pravidlá nemôžu byť nastavené na to, čo vyhovuje stranám, ale na to, čo potrebujú voliči. „Veď aj po diaľnici nemôžem ísť tak rýchlo, ako chcem, aj keby som mohol. Musím predsa rešpektovať pravidlá nastavené pre všetkých,“ ozrejmuje Kaliňák.

Rozdelenie volebných obvodov na kraje

Ako tvrdí, ich strana navrhuje dve alternatívy zmeny jedného volebného obvodu. Prvou je princíp, koľko krajov, toľko obvodov. To by znamenalo, že každý kraj by mal mať toľko mandátov, koľko sa viaže aj na počet jeho obyvateľov.

Druhá alternatíva by bol princíp, že polovica parlamentu (75 kresiel) by sa delila opäť podľa krajov na počet obyvateľov a druhá polovica tak, ako doteraz, na jeden volebný obvod. „Nech aj ostatné strany povedia, či majú lepší návrh, alebo nie,“ konštatuje Kaliňák.

Podobne aj opozičné KDH je tejto téme otvorené a pripravené odborne diskutovať o zrušení jedného volebného obvodu, keďže túto zmenu presadzuje dlhodobo. „Sme presvedčení, že najlepší model je utvorenie ôsmich volebných obvodov na základe ôsmich krajov,“ hovoria kresťanskí demokrati s dôvetkom, že Slovensko je jediný štát EÚ, ktorý má iba jeden volebný obvod.

KDH tiež pripomína, že to bolo hnutie OĽaNO (súčasné Slovensko), ktoré pred voľbami v roku 2020 sľubovalo zmenu volebného systému na osem obvodov a nakoniec v rozpore so svojimi sľubmi zabetónovalo v ústave tento jeden volebný obvod.

Matovič tak nielenže nesplnil svoj predvolebný sľub, ale pre svoju záchranu v roku 2023 jeden volebný obvod pretlačil do ústavy. Takýto model, ako spomínal Michal Kaliňák, nahráva politickým dobrodruhom či jednoosobovým politickým eseročkám. Preto argument lídra hnutia Slovensko, že presadením zmeny volebného zákona sa koaličné strany chcú udržať pri moci, neobstojí.

Koaličná strana SNS však na nedávne slová Rašiho ihneď reagovala slovami, že nepodporí vypustenie jedného volebného obvodu z ústavy, pretože to považuje za krok k likvidácii malých strán. Preto túto tému považuje za irelevantnú a nezaoberá sa ňou.

O stranách, ktoré nemajú regionálne štruktúry, sa neuvažovalo

Táto téma je podľa podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer) trochu širšia, pretože po roku 1989 a pri príprave volebného zákona sa neuvažovalo, že strany, ktoré budú kandidovať do parlamentu, nebudú mať svoje regionálne štruktúry.

To, ako tvrdí Gašpar, otvára cestu napríklad eseročkovým stranám, ktorým stačí zopár straníkov a necítia ani potrebu budovať svoje štruktúry v regiónoch. „Im jednoducho stačí rôzna reklama či forma urážok až nadávania,“ hovorí pre Štandard Gašpar.

Podpredseda parlamentu v tejto súvislosti objasňuje, že rokovať o tejto téme na koaličnej rade ešte určite budú. Termín upresniť nevedel. Dodal však, že sú ochotní diskutovať o oboch verziách, ktoré navrhuje strana Hlas.

Či by sa našla ochota otvoriť túto tému aj v rámci chystanej zmeny ústavy, tak to aj pre odmietanie zo strany SNS vníma Gašpar ako nepravdepodobné. „No uvidíme, ako to bude v budúcnosti. Aktuálne miešať túto tému napríklad aj so zmenou ústavy pri etických otázkach by nebolo správne,“ hodnotí podpredseda parlamentu pre Štandard.

Podobne ako SNS ani SaS nevidí žiadny racionálny dôvod na rozbitie jednotného volebného obvodu. „Ak majú zákony prijímané parlamentom platiť na celom území Slovenska, občania by mali mať možnosť voliť svojich zástupcov z celého Slovenska,“ hovorí pre Štandard strana SaS. Zároveň pripúšťa, že najzásadnejší problém tohto systému je nerovnosť hlasov. 

Podľa nich geografický pôvod poslanca nie je garanciou kvalitného zastupovania záujmov voliča. Navyše pri väčšom počte volebných obvodov dochádza k nerovnosti hlasov. V niektorých regiónoch môže na zvolenie stačiť niekoľko tisíc hlasov, inde by nestačilo ani pätnásťtisíc. "Zmena by tak deformovala pomerný volebný systém a zvýšila počet prepadnutých hlasov," myslí si strana.

Za výhodu súčasného jedného volebného obvodu považujú liberáli aj fakt, že pomerný systém v jednom obvode tiež lepšie zohľadňuje politickú rozmanitosť spoločnosti. Dodávajú však, že otvorení sú iba debatám, ktoré by mohli modernizovať súčasný systém.

Menšie strany by mohli mať problém

Politický analytik Grigorij Mesežnikov pre Štandard v tejto téme konštatuje, že zachovanie súčasného stavu posilňuje postavenie straníckych centrál a ich lídrov na čele.

Preto sa v tejto otázke prikláňa k zrušeniu jedného obvodu a nahradeniu ho ôsmimi podľa krajov, pre lepšie zastúpenie regiónov. „Vyhli by sme sa tak situáciám, keď viac ako polovica parlamentu, ako sme to mohli už zažiť, pochádza z Bratislavy,“ hovorí analytik.

Hybrid v podobe návrhu Michala Kaliňáka, kde polovica poslancov sa volí podľa terajšieho nastavenia a druhá časť by sa volila podľa krajov, nepovažuje za správny. Podľa neho by v tom nastal zbytočný chaos, keďže tento model by mal väčší zmysel pri dvojkomorovom parlamente.

Tento systém na Slovensku tak vo všeobecnosti pomáha menším stranám udržať si zastúpenie v parlamente, najmä v porovnaní s rozdelením krajiny na viaceré menšie volebné obvody. Efekt vyplýva z toho, že v jednom veľkom celoštátnom obvode sa rozdeľuje všetkých 150 mandátov, čo zvyšuje proporcionalitu rozdelenia hlasov.

Naopak, ak by sa Slovensko rozdelilo na viac menších volebných obvodov, menšie strany by mohli mať problém získať mandáty v jednotlivých obvodoch, pretože by sa v každom z nich rozdeľovalo len niekoľko mandátov a strata päťpercentného prahu vo viacerých obvodoch by znamenala, že by sa do parlamentu ani nedostali.

To by zvýhodnilo väčšie strany, ktoré majú silnejšie lokálne zastúpenie a vybudovanú svoju štruktúru a zastúpenie v celej krajine. Avšak tie by museli viac načúvať ľuďom z regiónov a snažiť sa ich viac rozvíjať.