Jozef Mikloško: Čím menej sú deti v reálnom priestore, tým majú väčšie depresie

Ombudsman objasňuje negatívne dosahy trávenia času neplnoletých v online prostredí a ich vplyve na duševný stav. Úrad komisára tiež predkladá štatistické údaje týkajúce sa používania internetu, ktoré vzišli z celoslovenského prieskumu názorov detí. Z neho vyplýva aj to, že až 27,3 percenta z nich trávi so svojimi rodičmi menej ako tri hodiny denne. 

Podľa neho venujú extrémne veľa času sociálnym sieťach a online prostrediu, pričom si neuvedomujú hrozby spojené s digitálnym svetom. 

Nedávno ste mediálne upozornili na to, aby rodičia nenechávali maloletých tráviť prázdniny na sociálnych sieťach. Aké sú vaše najnovšie štatistiky? 

Takmer polovica detí trávi na sociálnych sieťach viac ako štyri hodiny denne. Až 11,5 percenta viac ako šesť hodín denne. A to je hrozivé číslo. Tento nárast sledujeme niekoľko rokov po sebe – a to aj u mladších detí, kde by sa online prítomnosť mala ešte výraznejšie regulovať. 

Aké percento z nich je už dnes od internetu závislé? 

Presné číslo závislosti je ťažké určiť, pretože tá má rôzne úrovne a formy. No vieme, že veľká časť neplnoletých vykazuje znaky nadmerného používania – napríklad neschopnosť byť offline, podráždenosť bez pripojenia alebo zanedbávanie povinností či únava, keď dieťa bez kontroly užívania mobilu je na ňom hodiny dlho do noci, a to sa odzrkadlí na dĺžke a kvalite jeho spánku.

To sú varovné signály, ktoré musíme vnímať. Je potrebné povedať to na rovinu, že online priestor a zvlášť sociálne siete sú digitálny heroín. A kde sa tieto závislosti začínajú? Kto dá deťom do rúk mobil? Povedzme si pravdu – v prvom rade my, dospelí.

Koľkí z nás trávia viac ako štyri hodiny denne na internete? Koľkí z nás bezhlavo scrollujú obsah sociálnych sietí? Koľkí z nás si nevedia predstaviť, že by zabudli doma mobil a prežili bez neho deň? 

Rodina by mala byť príkladom. 

Vždy sa to začína v rodinách. Stačí sa pozrieť na detské ihriská, na mamy, ktoré sedia na lavičkách ponorené v mobiloch, na malé deti, ktoré sa ani nedokážu najesť bez toho, aby im mamy nepustili nejaké to videjko na YouTube. Učíme ich to od mala my – dospelí, buďme k sebe úprimní. 

Zamerali ste sa aj na zákaz mobilov na školách. Ako to vnímajú neplnoletí? 

Až 25 percent žiakov vníma zákaz mobilov na školách ako problém. To naznačuje vyššiu mieru závislosti od mobilných technológií. A ukazuje sa to aj v iných otázkach.

Na čo markantné ešte celoslovenský prieskum poukazuje? 

V porovnaní s rokom 2022 najviac poklesla spokojnosť maloletých s počtom followerov na sociálnych sieťach. Až 40 percent žiakov uvádza významnú nespokojnosť s počtom followerov. Ukazuje sa, že oni sú citliví na online uznanie a porovnávanie. 

Keďže výskum bol vykonaný na siedmakoch základných škôl (vek 12 – 13 rokov), pri týchto údajoch je zrejmé, že žiaci sa registrujú na sociálnych sieťach omnoho skôr, než je minimálny povolený vek na registráciu. A to je ďalší problém. Maloletí sa dostávajú k nekontrolovanému a často nevhodnému obsahu.

Dá sa povedať, že za zhoršujúcim sa duševným zdravím u nedospelých mladých ľudí sú pokazené vzťahy v rodine, šikana či práve online priestor? 

Tieto faktory sú častým spúšťačom psychickej krízy. Vzťahy v rodine sú absolútne kľúčové. Každý z rodičov dáva dieťaťu niečo iné a rovnako dôležité na to, aby z neho vyrástla harmonická osobnosť. 

Za pokazenými vzťahmi v rodine môže nasledovať často únik do digitálneho sveta, kde je častá kyberšikana, ale aj nereálne vzory, nereálny život. Dieťa tam často nájde v rôznych skupinách a komunitách ilúziu prijatia a ešte častejšie lacný dopamín v scrollovanom obsahu. A často aj nebezpečné výzvy alebo až návody na to, ako to celé ukončiť.

Kyberšikana sa skloňuje stále častejšie. 

Znepokojujúci údaj je najmä v oblasti pocitov ohrozenia. Deti sa cítia byť najmenej ohrozené mobilmi a internetom. Strach z kyberšikanovania uviedlo iba 29 percent a iba 28 percent si myslí, že ich ohrozuje internet a mobily, a to aj napriek tomu, že práve tu sa vyskytujú významné psychické aj sociálne riziká, riziká šikany, zneužívania a nevhodný obsah, ktoré majú negatívny dosah na ich duševný stav. 

Takže môžeme povedať, že ak deti nevnímajú mobily a internet ako ohrozenie a zároveň sme svedkami mnohých prípadov kyberšikany a rôznych online rizík, tak si jednoducho nie sú ešte schopné dostatočne uvedomiť riziká a dôsledky.

Ako žiaci vnímajú umelú inteligenciu? 

Ako úžasnú vec. Vážne. Čokoľvek napíše a vyprodukuje za nich, čo na tom, že to často zmieša hrušky s jablkami alebo použije nesprávny či neexistujúci zdroj… Ale za pár sekúnd to urobí robotu za nich a netreba pritom rozmýšľať. 

Dozvedeli sme sa zo skúseností psychológov z IP-čka, že majú čoraz viac prípadov, keď deti hovoria o AI ako o svojom najlepšom priateľovi. A toto je obrovské skryté riziko. AI je nastavená tak, že vám nikdy neodporuje. Vždy vám povie to, čo chcete počuť. A toto nemá nič spoločné s reálnym životom. 

Dieťa alebo mladý človek sa zrazu cíti totálne pochopený a rešpektovaný a uviazne na kolotoči nereálneho virtuálneho sveta. Ak sa k tomu pridá zraniteľnosť osobnosti dieťaťa a absencia odbornej pomoci, riziko vážnych psychických problémov stúpa. 

Dá sa hovoriť o tom, že čím sú maloletí v online priestore dlhšie, tým môžu mať väčšie depresie? 

Dá sa hovoriť o tom, že čím menej sú deti v reálnom priestore, tým majú väčšie depresie. Čím menej reálnych a kvalitných vzťahov, čím menej láskavého rodinného prostredia a pozornosti rodičov, čím menej hraníc, tým viac depresií. 

Nie je to automatická rovnica, ale korelácia tu existuje. Najmä, ak trávia čas pasívne – prezeraním nereálnych obrazov dokonalosti, porovnávaním sa, vystavením negatívnym komentárom či neustálemu tlaku. Ak online priestor nahrádza reálne vzťahy a kontakt so svetom, stáva sa rizikovým. 

Podľa údajov psychiatrov nám narastá počet nelátkových závislostí, kam patria napríklad aj digitálne závislosti. Ako spoločnosť by sme sa mali zamyslieť. Máme sa najlepšie v doterajšej histórii civilizácie. Máme dostupné všetko, na čo si len spomenieme a prakticky neobmedzené možnosti. A do toho máme nárast depresií. Prečo? 

Sú detské komplexy výsledkom online sveta plného dokonalosti? 

Určite do významnej miery. Deti sú vystavené neustálemu porovnávaniu s nereálnym obrazom ideálu. Tento tlak spôsobuje znížené sebavedomie, strach zo zlyhania a obavu z neprijatia. Často si myslia, že musia byť dokonalé, a ak zlyhajú, nemajú hodnotu. 

Dievčatá sa porovnávajú s nereálnymi filtrami instagramových modeliek a odmietajú pochopiť, že takto tí ľudia na druhej strane v skutočnosti nevyzerajú. To je veľmi nebezpečné nastavenie, ktoré má korene práve v online reprezentácii sveta. 

Žiaci majú najväčšie strachy zo zlyhania. Ale prečo? Veď pokojné more nikdy nevytvorí skúseného námorníka. Koľkokrát musela špičková cukrárka zlyhať, aby dotiahla svoje torty a koláče do dokonalosti? Zlyhať nie je problém, problém je zostať ležať. 

Máme aj tu nejaké relevantné čísla? 

Áno. Aj z nášho výskumu medzi 13-ročnými vyplýva, že ich najväčšia celková nespokojnosť sa týka ich postavy – až 34 percent školopovinných nie je spokojných so svojím vzhľadom. Tento údaj môže úzko súvisieť so zobrazovaním ideálov na sociálnych sieťach. 

Výskum tiež ukázal, že medzi TOP strachy dievčat patrí výsmech od druhých, pribratie na váhe a kyberšikanovanie, čo tiež veľmi úzko súvisí so správaním na sociálnych sieťach.

Zohrávajú negatívne komentáre veľkú rolu v samote a negatívnych myšlienkach? 

Slovo je najsilnejšia zbraň. Dokáže zachrániť život, ale aj ho zničiť. Áno, aj jeden negatívny komentár môže mať na dieťa silný dosah, môže uňho spustiť psychické problémy, najmä ak sa opakuje alebo pochádza z kolektívu, kde sa chce cítiť prijaté. Deti si tieto slová nosia v sebe dlho, často sa im vracajú v hlave a formujú ich obraz o sebe. Online prostredie preto musí byť spravované s citlivosťou, podporou a jasnými pravidlami proti nenávisti. 

Negatívne myšlienky môžu viesť až k myšlienkam na samovraždu. 

Je to komplexný a bolestivý proces. Zvyčajne začína dlhodobým vnútorným trápením, pocitom nepochopenia, osamelosti, tlakom na výkon alebo odmietnutím. Často je za tým šikana. Ak tieto pocity dieťa nevie spracovať, a zároveň nemá oporu – v rodine, v škole, medzi kamarátmi – môže sa cítiť ako bezcenné či zbytočné. Osamelé. 

Osamelosť nie je u neplnoletých neobvyklá ani vtedy, ak majú kompletné rodiny, len tie rodiny sú často príliš zaneprázdnené prácou a zarábaním peňazí a životným tempom, že sa nestíhajú zaujímať o tie najvnútornejšie pocity dieťaťa. „Som samé na svete, nikto ma nechápe, nikto mi nerozumie, nechcem byť súčasťou takéhoto sveta, ktorý mi len ubližuje." Práve vtedy môžu prísť aj tie najtemnejšie myšlienky. 

Je duševné zdravie najväčším problémom dnešných ešte nedospelých mladých ľudí? 

Duševné zdravie je dnes jednoznačne jednou z najväčších výziev detstva a dospievania. Žiaci to sami pomenovali v našom prieskume ako najvážnejší problém, ktorý ich ohrozuje. Tento fakt musíme brať s plnou vážnosťou – nie ako dočasnú „krízu", ale ako systémový problém vyžadujúci koordinovanú odpoveď viacerých rezortov, pretože toto jedno ministerstvo nevyrieši. 

Samozrejme, že najviac energie by sme mali dať do prevencie, ale ani s liečbou to nie je ružové. Máme desivý nedostatok detských psychiatrov, psychológov a tiež psychiatrických lôžok pre maloletých.

Je online priestor začarovaný kruh? 

Presne tak – deti v ňom hľadajú kontakt a pochopenie, no často tam zažijú odmietnutie, zneváženie alebo kyberšikanu. Tým viac sa uzatvárajú a zároveň v tom istom priestore trávia ešte viac času. Tento kruh je potrebné pretrhnúť kvalitnou prevenciou, digitálnou výchovou a vytváraním bezpečného online prostredia. 

Čo ešte odporúčate? 

Úplne najlepšie je vytvárať bezpečné, zdravé a podporujúce rodinné prostredie. Minimálne sociálne siete by mali byť regulované, pretože, ako vieme, dnes sa na nich môžu zaregistrovať neplnoletí v akomkoľvek veku a nikto to neukontroluje. 

Mnohé je v rukách rodičov – nedať tomu dieťaťu mobil, nepovoliť mu do určitého veku sociálne siete, zamerať sa na pomenovanie rizík a rodičovskú kontrolu toho, čo dieťa na tom internete robí a aký obsah sa k nemu dostáva. Nepustiť tomu batoľaťu videjká na YouTube, len aby sa najedlo, alebo aby „sme mali od neho chvíľu pokoj".

Zdravé rodinné prostredie a dobré vzťahy sú najlepším preventívnym opatrením akejkoľvek potenciálnej online závislosti.