Vozíky v supermarketoch sa plnia akciovým tovarom a produktmi privátnych značiek obchodných reťazcov. Mäso, syry či kvalitnejšia zelenina sa pre mnohé rodiny stávajú skôr sviatočným artiklom.
Takýto trend však so sebou môže priniesť aj vážne zdravotné riziká. Odborníci na výživu dlhodobo upozorňujú, že lacnejšie potraviny často obsahujú vyšší podiel tukov, cukrov, soli a rôznych prídavných látok, zatiaľ čo zdraviu prospešné hodnotné zložky v nich chýbajú.
Z krátkodobého hľadiska síce rodina ušetrí niekoľko eur, no z dlhodobého si jej členovia koledujú o takzvané civilizačné ochorenia ako obezita, cukrovka či kardiovaskulárne problémy, ktorých liečba v konečnom dôsledku zaťaží nielen rodinný rozpočet, ale aj zdravotný systém. Šetrenie na jedle je tak dvojsečnou zbraňou, ktorá môže viesť k postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu populácie.
Okrem potravín sa šetrenie dotýka aj ďalších oblastí. Dramatický nárast cien energií prinútil domácnosti znížiť teplotu v bytoch a domoch počas zimných mesiacov, obmedziť svietenie či používanie energeticky náročných spotrebičov. Mnohí odkladajú aj väčšie investície, ako sú rekonštrukcia bývania či kúpa nového automobilu.
Tieto rozhodnutia sú logickou reakciou na neistotu. Keď rodina nevie, aký vysoký účet za plyn či elektrinu jej príde vo vyúčtovaní, radšej odloží zateplenie fasády alebo plánovanú výmenu okien na neurčito. Tým sa môže dostať do začarovaného kruhu, keď práve tieto investície by jej v budúcnosti mohli priniesť aj výraznejšie úspory na energiách.
Šetrenie sa nevyhýba ani zlozvykom. Klesá spotreba cigariet a alkoholu, čo je síce pozitívny vedľajší efekt krízy, no aj ten skôr svedčí o hĺbke finančných problémov než o náhlej zmene životného štýlu. Dovolenka pri mori sa pre mnohých stáva nedostupným snom a nahrádzajú ju lacnejšie alternatívy v podobe výletov po Slovensku.
Paradox plných kontajnerov
V kontexte masívneho šetrenia na potravinách pôsobí jeden údaj obzvlášť paradoxne. Napriek tomu, že mnohí ľudia obracajú v ruke každé euro a kupujú si to najlacnejšie jedlo, Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou mierou plytvania potravinami.
Podľa štatistík vyhodí priemerný Slovák ročne do kontajnera až 106 kilogramov potravín. To predstavuje obrovské mrhanie nielen samotnými potravinami, ale aj peniazmi, vodou a energiou, ktoré boli na ich výrobu použité.
Kde vzniká tento rozpor? Časť problému spočíva v zlom plánovaní nákupov, nesprávnom skladovaní potravín a vplyvu marketingových trikov obchodných reťazcov, ktoré nás lákajú na zdanlivo výhodné veľké balenia. Veľkú rolu zohráva aj nepozornosť pri sledovaní dátumu spotreby.
Štát sa už v roku 2016 snažil proti plytvaniu potravinami bojovať. Vtedajšia vláda schválila plán, ktorý mal tento problém riešiť, no kľúčová je zmena v myslení a správaní samotných spotrebiteľov. A tá, zdá sa, neprišla.
Mladí ľudia do 35 rokov, ktorí sa často vnímajú ako ekologicky uvedomelá generácia, paradoxne patria k najväčším „plytvačom“. Podľa prieskumov práve oni vyhadzujú jedlo najčastejšie, často z pohodlnosti alebo nedostatku skúseností s varením a spracovaním zvyškov.
Keby sa priemerná domácnosť zbavila len tejto bežnej chyby z nepozornosti, mohla by ročne ušetriť desiatky až stovky eur, ktoré by mohla použiť zmysluplnejšie. Tento paradox ukazuje, že šetrenie nie je len o nízkej cene, ale aj o efektivite a zodpovednom prístupe.
Život na dlh a neistá budúcnosť
Najväčším problémom, ktorý súčasná kríza ešte zvýraznila, je nízka miera úspor slovenských domácností. Schopnosť vytvárať si finančnú rezervu je kľúčovým ukazovateľom ekonomického zdravia a pripravenosti na nečakané udalosti, akými sú strata zamestnania či dlhodobá choroba. Realita je však tristná.
Väčšina slovenských domácností nemá dostatočnú finančnú rezervu a žije prakticky od výplaty k výplate. Len 44 percent obyvateľov našej krajiny deklaruje, že má finančnú rezervu na tri a viac mesiacov.
Akékoľvek nečakané výdavky preto dokážu väčšinu slovenskej populácie dostať do vážnych finančných problémov. Tento stav je výsledkom kombinácie viacerých faktorov. Nízkych miezd v porovnaní s nákladmi na život, nízkej finančnej gramotnosti a chýbajúceho návyku pravidelne si odkladať peniaze.
Dlhodobým problémom je aj ignorovanie sporenia na dôchodok a prehnané spoliehanie sa na štát, hoci demografický vývoj ukazuje, že štátny dôchodkový systém je dlhodobo neudržateľný a bez vlastných úspor sa budúci penzisti nezaobídu.
Tento nedostatok rezerv sa najvypuklejšie prejavuje v období sviatkov, najmä pred Vianocami. Tlak spoločnosti a reklamy na kúpu drahých darčekov je enormný a mnohé rodiny mu podliehajú aj napriek prázdnej peňaženke. Výsledkom je nárast záujmu o spotrebné úvery a rýchle pôžičky aj od nebankových spoločností.
Takéto úvery sa vyznačujú vysokými úrokmi a nevýhodnými podmienkami, ktoré dokážu rodinu uväzniť v dlhovej pasci aj na dlhšie obdobie. A pôvodnú radosť z darčekov môže vystriedať stres z blížiacej sa splátky.
