Prieskumy vykresľujú Slovákov ako národ unavený neistotou

Slovensko prechádza zložitým obdobím a ak by sme chceli jediným slovom opísať dominantný pocit, ktorý dnes vládne v spoločnosti, bolo by to azda slovo „obava“. Presnejšie napríklad obava z budúcnosti, obava o finančnú stabilitu či obavy z narastajúcej príjmovej nerovnosti v spoločnosti, ale aj z nerovnosti príležitostí.

Politici vedú svoje zákopové vojny, no nedávne prieskumy verejnej mienky kreslia úplne iný obraz o tom, čo Slovákom skutočne kradne spánok. Nie sú to ani tak ideologické spory, ako skôr pohľad na cenovky v obchodoch a účty za energie.

Bližší pohľad na dáta z ostatného obdobia odhaľuje národ, ktorý je unavený z neistoty a jeho optimizmus sa postupne vytráca. Je to obraz krajiny, ktorá hľadá pevný bod v čase, keď sa všetky tradičné istoty otriasajú v základoch.

Aby sme pochopili hĺbku tohto stavu, pozrime sa priamo na zdroj týchto obáv, na peniaze, dôveru a na strach z toho, čo prinesú nasledujúce mesiace.

Cena života ako Damoklov meč

Najväčšou a najuniverzálnejšou starosťou, ktorá spája Slovákov naprieč regiónmi, vekom i politickým presvedčením, je inflácia a rastúce životné náklady. Až 47 percent respondentov na Slovensku označilo na prahu tohto roka infláciu za najzávažnejší problém, ktorému krajina čelí.

Toto číslo je alarmujúce nielen samo osebe, ale aj v porovnaní s priemerom Európskej únie, kde túto obavu zdieľa „len“ tretina obyvateľov starého kontinentu. Slovensko tak patrí medzi krajiny, kde zdražovanie rezonuje najsilnejšie. Za infláciou nasleduje s odstupom obava o celkovú hospodársku situáciu (22 percent) a vládny dlh (18 percent). Spomenuté ekonomické témy úplne zatieňujú všetky ostatné.

Naznačený trend potvrdzujú aj ďalšie prieskumy, ktoré ukazujú, že najväčšou obavou Slovákov do roka 2024 boli predovšetkým ceny energií. Hoci vtedy vláda Roberta Fica reagovala na tieto obavy prísľubom masívnej pomoci a regulácie cien, základný pocit neistoty pretrváva aj v súčasnosti.

Vplyv na každodenný život je badateľný. Ľudia obmedzujú výdavky na voľný čas, kultúru a odkladajú väčšie investície. Práve výdavky na potraviny a bývanie tvoria najväčšiu časť rodinných rozpočtov, a preto akýkoľvek nárast cien v týchto oblastiach pociťujú domácnosti okamžite a bolestivo.

Podľa prieskumov na konci roka 2023 len niečo cez tretinu populácie očakávalo, že rok 2024 bude horší, prípadne rovnako zlý ako ten predošlý. Vývoj situácie však Slovákom neprináša upokojenie ani v roku 2025.

Stres z finančnej situácie znižuje kvalitu života a prehlbuje pocit beznádeje. Kým kedysi sa spoločnosť delila podľa názorov na kultúrno-etické témy, dnes je hlavnou deliacou čiarou hrúbka peňaženky.

Kríza dôvery a premena strachu v čase

Ekonomická neistota ide ruka v ruke s hlbokou a, zdá sa, permanentnou krízou dôvery v štátne inštitúcie. Nedávny prieskum odhalil, že ani jeden člen súčasnej vlády nemá dôveru aspoň polovice populácie. Naopak, miera nedôvery pri niektorých ministroch dosahuje až 75 percent.

Tento jav nie je nový, no jeho intenzita je bezprecedentná a signalizuje vážny problém v spoločenskej zmluve medzi občanmi a štátom. Politici sú vnímaní ako kasta, ktorá nerieši reálne problémy ľudí, ale zaoberá sa vlastnými spormi a mocenskými hrami.

Zaujímavé je sledovať, ako sa obavy menili v čase v závislosti od vlád. Počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera bola spoločnosť paralyzovaná pandémiou COVID-19. Hlavnými témami boli lockdowny, očkovanie a chaotické riadenie krízy. Ekonomické problémy boli síce prítomné, no prekryté akútnym zdravotným a spoločenským ohrozením.

Úradnícka vláda Ľudovíta Ódora už vládla v čase naplno rozbehnutej inflácie a energetickej krízy, no jej mandát bol príliš krátky a politicky slabý na to, aby mohla vláda tieto trendy zásadne ovplyvniť. Čísla hovoria o osude krajiny, ktorá mohla ukázať svoj ekonomický vzostup, no namiesto toho balansuje na pokraji finančnej priepasti.

S nástupom štvrtej vlády Roberta Fica sa obavy jednoznačne vykryštalizovali. Na pandémiu a jej nevyriešené dôsledky sa akosi zabudlo a dominantným sa stal strach o životnú úroveň, doplnený o obavy z vnútropolitickej polarizácie a medzinárodnej izolácie.

Politici však na tieto obavy reagujú často len povrchne. Namiesto hĺbkových reforiem, napríklad v zdravotníctve, ktoré sa v prieskumoch drží ako štvrtý najväčší problém, ponúkajú plošné a krátkodobé riešenia, ako sú trebárs dotácie energií. Tie však neriešia problém, iba dočasne tlmia jeho príčiny. Novým prvkom je strach z politiky orgánov EÚ a obavy z demokracie. Ficova rétorika o národnej suverenite oslovuje časť voličov, no prehlbuje rozkol v spoločnosti.

Digitálni démoni a tichá radosť

Do mixu tradičných obáv vstupuje nový, moderný fenomén, umelá inteligencia (AI). A Slováci sa jej zväčša boja. Až 84 percent populácie na našom území považuje schopnosti AI za rizikové z hľadiska ovplyvňovania verejnej mienky.

Najväčší strach majú ľudia práve z vygenerovaných videí pomocou umelej inteligencie, šírenia dezinformácií a zneužívania falošných profilov na sociálnych sieťach, ktoré sa stávajú hlavným kanálom na množenie strachu a nenávisti. Približne pätina Slovákov sa tiež obáva, že ich umelá inteligencia nahradí v práci. Tieto obavy sú logickým vyústením rýchlej digitalizácie, na ktorú spoločnosť nebola pripravená, a prispievajú k celkovému pocitu straty kontroly.

Zmysel nachádzame v rodine

Existuje v tomto mori pesimizmu aj nejaký ostrov nádeje? Zdá sa, že áno. Napriek všetkým starostiam si Slováci udržiavajú prekvapivo vysokú mieru spokojnosti v osobných vzťahoch. Zisťovanie EU SILC ukázalo, že kým so svojou finančnou situáciou sme boli v roku 2024 spokojní len na úrovni 5,7 boda z desiatich, spokojnosť s osobnými vzťahmi dosahuje až 7,9 boda.

Zdá sa teda, že útočiskom pred vonkajším svetom plným neistoty sa stáva rodina a najbližší priatelia. Práve v tejto privátnej sfére nachádzajú ľudia radosť a zmysel, ktorý im verejný a politický život nedokáže poskytnúť. A možno práve v odolnosti týchto základných ľudských väzieb sa skrýva kľúč k prekonaniu súčasnej krízy a nájdeniu strateného optimizmu.

(red, pet)