Trump nie je výnimka. Prezidenti Spojených štátov radi zavádzali clá

V roku 1971 zaviedol Richard Nixon desaťpercentné clá na dovoz, Gerard Ford chcel uplatniť v roku 1975 clá na dovoz ropy, aj keď mu to nakoniec neprešlo, v roku 1977 obmedzil kvótami dovoz obuvi do Spojených štátov.

Dokonca aj veľký liberál a otec Severoamerickej dohody o voľnom obchode Ronald Reagan zatlačil Japoncov, aby „dobrovoľne“ obmedzili dovoz automobilov do Spojených štátov.

George Bush mladší zaviedol hneď po nástupe do úradu clá na oceľ a Barack Obama na čínske pneumatiky. A Donald Trump? To zrejme nie je ani potrebné pripomínať.

Je skoro zázrak, že napriek všetkým týmto pokusom zvyšovať dane na dovezený tovar, teda clá, dlhodobo úroveň ciel v Spojených štátoch a vo svete ako celku klesala. Uplatňovanie ciel na začiatku prezidentského úradovania a všeobecná liberalizácia svetového obchodu sú totiž dve rôzne disciplíny.

To prvé je otázka viac politická než ekonomická a, naopak, globalizácia je extrémne ekonomicky výhodný proces. Ostatne na zásadných liberalizačných procesoch v medzinárodnom obchode sa zhodovali republikáni aj demokrati za Ronalda Reagana, Georgea Busha staršieho aj Billa Clintona.

Donald Trump tak vo svojom prvom aj druhom volebnom období nie je historickou výnimkou, skôr naopak potvrdzuje dlhotrvajúci trend. Na druhej strane je však pravda, že výška a rozsah ciel, ktoré uvalil a uvaľuje, je bezprecedentný.

Podľa rôznych výpočtov budú pravdepodobne v súhrnnej výške zvýšené dovozné clá v Spojených štátoch na päťnásobok, čo je oveľa viac než čokoľvek, čo urobili prezidenti Spojených štátov od Nixona po Bidena.

Donald Trump si tak v dejinách medzinárodného obchodu už teraz zaslúži zvláštnu kapitolu. Nie však preto, že by išiel proti prúdu, ale preto, že po prúde uteká oveľa rýchlejšie ako jeho predchodcovia.