Ekonomický nástroj alebo fiškálna ilúzia? Výnos z transakčnej dane značne zaostáva

Prvým zmienkam o plánoch vlády zaviesť netypickú transakčnú daň bolo náročné vôbec uveriť. Po prudkej reakcii verejnosti minister financií Ladislav Kamenický z témy šalamúnsky vykorčuľoval a Slovákom odkázal, že sa nič také bežných ľudí nedotkne.

Aj napriek kritike z odborných kruhov sa z avíza stala realita a daňová rarita bola schválená v rámci balíka konsolidačných opatrení. Najnovšie je už zrejmé, že od apríla, odkedy sa začala uplatňovať, do konca júna štát od jej platiteľov na základe dát Finančnej správy SR a rezortu financií získa necelých 135 milióna eur.

Banky, finančné inštitúcie či samoplatcovia mali totiž povinnosť svoje záväzky zaplatiť do polnoci posledného júlového kalendárneho dňa. "Najvyššie čiastky boli na účet štátnych príjmov pripísané práve v posledné dni," prezrádza rezort.

Konštatuje, že výber je v súlade s objektívnymi skutočnosťami, ktoré nastali počas roka, čím priamo naznačuje, že od pôvodnej ambície štátu sa predsa len vzdialil.

Ak by však podnikatelia platili daň rovnakým tempom ako v mesiacoch apríl až máj, vybral by štát do konca roka len 373,5 milióna eur. To je o 35 percent menej oproti 575 miliónom, ktoré vláda získať plánovala, čo vyplýva z údajov Priebežného plnenia štátneho rozpočtu.

Nevyberie sa toľko, koľko štát potrebuje

Ministerstvo financií po korekcii z 1. augusta predpokladá, že za deväť mesiacov tohto roka (apríl až december 2025) vyberie na dani z finančných transakcií ešte menej. V priebehu roka totiž nastali viaceré okolnosti, ktoré majú významný vplyv na jej očakávaný výnos.

Prvým faktorom boli legislatívne zmeny. Tri novely zákona upravili rozsah zdaňovaných transakcií a rozšírili zoznam subjektov oslobodených od dane. A vypustenie živnostníkov už klope na dvere. Druhým dôležitým dôvodom je spomalenie ekonomického rastu krajiny.

Kým pôvodné odhady vychádzali podľa rezortu z priaznivejších makroekonomických predpokladov, v dôsledku globálnej neistoty, najmä v súvislosti s obchodnými opatreniami Spojených štátov, sa rast slovenskej ekonomiky spomalil približne na polovicu oproti pôvodným očakávaniam.

Na základe tohto diania rezort aktuálne predpokladá, že výnos za obdobie apríl až december 2025 dosiahne približne 420 miliónov eur. Tento odhad je podľa neho v súlade s jeho najnovšími prognózami, ktoré zohľadňujú všetky známe skutočnosti.

Úplne na začiatku chcel však štát týmto spôsobom nahnať do kasy až 700 miliónov eur. Číslo, ktoré ministerstvo avizovalo v piatok, tak z tejto sumy predstavuje len 60 percent.

Podľa daňovej odborníčky a partnerky poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvie Hallovej nižší výber transakčnej dane len potvrdzuje, že celá daň je nastavená zle a spôsobuje ekonomike dodatočné škody.

Lákadlom vlády boli maďarské čísla

Od oznámenia parametrov transakčnej dane až po jej realizáciu nastalo niekoľko zmien. Štandard vtedy upozorňoval na zaujímavý fenomén, prečo sa práve táto taxa pravdepodobne ocitla v hľadáčiku vládnej garnitúry, a to i napriek tomu, že vo svete sa popularite neteší.

Uplatňuje ju len pár krajín a tie práve nepatria k ekonomickým tigrom, od ktorých by si Slovensko mohlo brať príklad. Podľa štúdie Slovenskej bankovej asociácie túto taxu pred jej zavedením u nás nemala žiadna z krajín eurozóny.

Reálne skúsenosti s ňou mali najmä rozvojové krajiny Latinskej Ameriky a Maďarsko. "Potenciálne príjmy z novej slovenskej dane ministerstvo financií odhadlo na základe údajov z Maďarska," približuje asociácia.

Bankári vlani v októbri poukázali aj na to, čo sa aktuálne ukazuje ako správna prognóza.

"Rizikom tejto novej dane nie je len nedostatok znalostí pri výpočte potenciálnych príjmov, ale aj nerealizovanie dopadových štúdií na podmienky slovenskej ekonomiky," konštatujú v materiáli a tento fakt podľa nich len umocnili aj absencia odbornej diskusie pred predstavením návrhu a neštandardný legislatívny proces.

Slovenská verzia dane z finančných transakcií teda vychádza z modelu zavedeného v Maďarsku, kde už funguje od roku 2012. Samozrejme ju podľa asociácie prispôsobili štruktúre slovenského finančného prostredia.

Dodáva, že maďarský systém vo svojej pôvodnej podobe relatívne zvýhodňuje platby kartou a hotovostné transakcie uskutočňované mimo finančného sektora, zatiaľ čo bezhotovostné (najmä debetné) prevody sú daňovo znevýhodnené. Osobitne vysokou sadzbou bez stanoveného horného limitu je zaťažený výber hotovosti z účtov.

Slovenský návrh však prináša jeden zásadný rozdiel – predmetom dane sú výlučne transakcie realizované právnickými osobami a živnostníkmi. Bežní retailoví klienti, teda fyzické osoby – nepodnikatelia, navrhovanou daňou zaťažení nie sú.

Výnos z maďarskej dane sa pred poslednými úpravami sadzieb pohyboval pod úrovňou 0,5 percenta HDP a približne rovnaký podiel na HDP sa podľa bankárov očakával aj pri slovenskej verzii tejto dane v roku 2025.

Daň natiahla chápadlá

Od schválenia neštandardnej taxy sa vo verejných zdrojoch polemizovalo o jej dosahoch. A objavilo sa množstvo návodov, ako môžu firmy či živnostníci optimalizovať svoju činnosť tak, aby na transakčnej dani zaplatili čo možno najmenej, respektíve vôbec.

Potešiť sa však mohli bankové domy, ktoré zažili príval klientov, keďže legislatíva stanovila aj povinnosť mať takzvaný transakčný účet, čím aj malých podnikateľov donútila rozdeliť si financie na osobné a firemné.

Nová taxa sa však neprejavuje len na jednotlivcoch, ale aj plošne.

"Jedným z negatívnych dôsledkov zavedenej transakčnej dane je zvýšený objem hotovosti v ekonomike," vysvetľuje Slovenská banková asociácia.

Na širší obraz upozorňuje Hallová: „Transakčná daň je nastavená tak zle, že vyslovene povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní kvôli presunu do hotovosti. Štát na tejto dani nielen nevyberie, čo chcel, ale klesá mu aj výber daní z príjmu aj DPH.“ Dodáva, že takzvaná sivá ekonomika bude rásť aj ďalej. Tá pritom patrila aj doteraz medzi najvyššie v Únii.

Vývoj potvrdili koncom júna aj analytici Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií. Oproti februárovému odhadu očakávajú, že príjmy z daní a odvodov budú tento rok nižšie o 452 miliónov eur a v porovnaní so schváleným rozpočtom by mal byť výpadok tento rok až 933 miliónov eur.

Okrem toho, že taxa odštartovala presun mnohých podnikateľských aktivít mimo Slovenska a znižuje konkurencieschopnosť krajiny, na čo okrem ekonómov poukazujú aj zamestnávatelia, sprevádzajú jej výber aj skutočne vysoké náklady na implementáciu.

"Napríklad Finančná správa len v súvislosti s touto daňou odhaduje svoje implementačné náklady v horizonte štyroch rokov na viac ako 1,2 milióna eur," upozorňujú bankári.

Popri menšom počte bezhotovostných prevodov sa časom pravdepodobne ukáže aj pokles úverovej aktivity. A zanedbateľný nie je ani rast cien finančných služieb. Riziko, že by tie prudko zdraželi, je podľa asociácie na Slovensku len mierne, keďže u nás je daňovníkom klient, pričom finančná inštitúcia za neho len odvádza daň.

Inak to totiž vyzerá u nášho južného suseda. Tam sú totiž platiteľom dane aj daňovníkom finančné inštitúcie. "Tie náklady následne prenášajú na klienta vo forme zvýšených cien za bankové služby," konštatuje asociácia. No dodáva, že cenu hore tlačia už samotné náklady na implementáciu zákona.

Transakčná daň má nestabilný výnos

Predpovedať konečnú vyzbieranú sumu je však stále veľmi odvážne. Optimalizácia zo strany podnikateľov, tlak na ďalšie legislatívne zmeny iniciované národniarmi ešte nepovedali posledné slovo a karty môžu stále zamiešať geopolitické udalosti.

Štát sa tvári, že sa uspokojil s nižšou sumou a v súvislosti s blížiacou sa konsolidáciou ostáva len dúfať, že sa nenaplní ďalší tragický scenár.

Ekonómovia z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz totiž už vlani v júli v súvislosti s maďarským modelom výberu dane upozornili, že veľký objem transakcií umožní naoko nízku sadzbu novej dane. „Toto je veľká zbraň v rukách politikov na ďalšie zvyšovanie daní, ktoré im skôr ‚prejde‘,“ dodáva mimovládka.

Napríklad zvýšenie z 0,3 percenta na 0,45 percenta sa môže zdať ako “nič”, no je to zvýšenie dane o polovicu. „Vidíme to na Maďarsku, ktoré začalo s 0,3 percenta a hneď po roku daň poskočila na 0,45 percenta,“ dodávajú ekonómovia.

Svedkami podobnej situácie sme už pritom boli aj na Slovensku. Štát najprv hovoril o 600 miliónoch eur a po jednom dni sa z avizovaných 0,35 percenta stalo 0,4 percenta. A odhadovaná suma sa razom zvýšila o sto miliónov. A preto ľahkosť, s akou štát môže tieto cifry meniť, rezonuje aj teraz, keď sa má verejnosť koncom augusta dozvedieť ďalšie opatrenia na krotenie dlhu.

V najbližších týždňoch bude ministerstvo podrobne analyzovať dáta od platiteľov dane a následne aktualizuje aj strednodobé prognózy výberu tejto dane. Odhady na roky 2025 a 2026 budú predmetom diskusie na zasadnutí Výboru pre daňové prognózy v septembri. Konečné údaje o výbere dane za rok 2025 budú známe až koncom januára 2026.

Štát by sa však mal snažiť daňový systém zjednodušiť a nastaviť tak, aby motivoval firmy platiť dane, a nie sa im vyhýbať. "Súčasné nastavenie daňového systému na Slovensku však funguje presne opačne. Obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a tiež enormne zaťažuje cenu práce, a to tlačí firmy do výraznej optimalizácie, pri ktorej štát prichádza o dane,“ uzatvára Hallová.