Úroda medu bola slabá a úhyny včiel vysoké. Niektorí včelári nepredali ani fľašu

Slovensko má tradične nízke úhyny včelstiev na úrovni 10 až 15 percent, ale tohtoročná zima nemilo prekvapila. Padlo v priemere 25 až 30 percent včelstiev. Má to dve príčiny.

Tou objektívnou je, že dve uplynulé jari a zimy boli príliš teplé. Matka začala v úľoch veľmi rýchlo klásť plod. To nahráva najrozšírenejšiemu parazitickému roztoču – klieštiku včeliemu.

"Ten sa rozmnožuje pod zatvoreným včelím plodom. Jeho početnosť sa za každý mesiac plodovania zvýši o sto percent. V letných mesiacoch to viedlo k vzniku vírusových chorôb," vysvetľuje predseda Slovenského zväzu včelárov Pavel Fiľo.

Dodáva, že mnohí včelári sa riadia podľa starých poznatkov a včely preliečia len na jeseň a len proti klieštiku. Tým však neodstránia vírusové ochorenia, ktoré dokončia dielo skazy.

"Včelárovi v susednej dedine už na jeseň uhynuli všetky včelstvá," opisuje Marian Holub z obce Štiavnické Bane.

Valentín Ličko z okresu Michalovce prišiel "len" o pätinu stavu, ale v okolí zaznamenal aj prípady 50- až 100-percentných strát.

Fiľo upozorňuje, že včely nestačí preliečiť pred zazimovaním. Treba to spraviť aj v lete, ale nie chemickými prípravkami, ktoré by sa mohli dostať do medu. Slúžia na to organické kyseliny - mravčia alebo šťavelová. "Toto sa mnoho včelárov ešte nenaučilo," konštatuje predseda zväzu.

Repka a agát boli podpriemerné

Jarná znáška pozostáva v slovenských pomeroch najmä z agátu a repky olejnej. Skoré jarné mrazy zničili takmer osemdesiat percent agátu, takže včelári prišli o najdôležitejší ekonomický prínos. Podobný osud postretol na väčšine územia ovocné stromy.

Výnos z repky hodnotia opýtaní ako priemerný. "Záleží to na druhu repky, ktorý poľnohospodári vysadia. Tento rok niektoré polia medovali a iné nie, takže výnos bol stredný," hodnotí Peter Ďurka z Hlohovca.

Ide o najťažšie predajný druh medu, lebo repky je v Európe najviac.

Od februára do mája kvitnú síce aj liesky, rakyty, brezy a drieň, ale med z nich slúži na rozvoj včelstva po zimnej pauze. "Niektorí včelári museli dokonca prikrmovať včely, aby neskolabovali od hladu," poznamenáva Ličko.

Vo vyššie položených miestach bolo na jar medu viac. Posledné roky sa stávalo, že pre skoré teploty vykvitli všetky stromy naraz a včely ešte neboli v sile, aby to dokázali využiť. Tento rok neprišla jar skôr, takže hmyz znášal do úľov nektár postupne. Ani to nepomohlo.

"V máji prišlo výrazné ochladenie, takže sme med nemohli stáčať. Včely boli vo vyššom počte a veľkú časť z neho spotrebovali," vysvetľuje Holub.

Aspoň peľu bude dosť

Tohtoročná letná úroda závisí od lokality. Na územiach, kde bola pred zakvitnutím slnečnice vlhká pôda a miernejšie teploty, bolo aj dosť medu. Na zvyšných miestach z nej včely nepriniesli nič.

Peter Ďurka vysvetľuje, že pre vysoké teploty na začiatku leta sa nektár z rastlín odparil skôr, než ho malí opeľovači stihli pozbierať a v lietaní im bránil aj veľmi silný vietor.

"V niektorých hornatých častiach Slovenska bola plynulá znáška z javorov, černíc, malín a smrekovej medovice. Niekde boli výnosy priemerné, inde slabšie," opisuje Fiľo.

V niektorých lokalitách nestočili nič, lebo včelári rozširovali včelstvá, aby ich mali počtom ako pred zimnými stratami. "Keď robíte zo včelstva ďalšie včelstvo, oslabíte jeho znáškovú schopnosť," konštatuje šéf včelárov.

Štatisticky sa tak dostávame na počet úľov z vlaňajška, ale znáška bola slabšia.

"Mám medu len pre seba a trochu pre rodinu. Tento a ani minulý rok mi na predaj neostala ani jediná fľaša," hodnotí sezónu Ľubomír Ľonc z Belej nad Cirochou.

Podľa Holuba je však pozitívne, že pre nižšie teploty v júni a júli nevyschol v kvetoch peľ. Ten je dôležitý pre výživu zimnej generácie včiel, ktorá má vydržať do budúcej jari.

Ceny medu mierne rástli

Medohospodári už včely podnecujú vodou s rozpusteným cukrom. Snažia sa, aby sirup spracovala ešte letná generácia včiel, ktorá uhynie, aby na to nemusela vynakladať sily zimná generácia, ktorá má vydržať až do jari.

Stáčať sa už teda nebude. "Ak by si niečo ešte priniesli, je to už len pre ich spotrebu," vysvetľuje Ličko.

Priemerná cena medu závisí tento rok od druhu. Vo všeobecnosti rástli sumy zhruba o desať percent, ale súvisí to aj s drahšími nákladmi na chov a liečenie malých opeľovačov.

Všetci opýtaní sa zhodujú, že kvetové a agátové medy stoja v ich kraji v priemere 7 až 10 eur za sedemdecovú fľašu.

Lesný medovicový med vyjde na 15 až 20 eur, lebo v dôsledku klimatickej zmeny je jeho výskyt čoraz zriedkavejší. Nepochádza z nektáru, ale z výlučkov vošiek a mér, takže je vhodný aj pre alergikov. Napríklad v Štiavnických Baniach ho včely zmiešali so špeciálnym gaštanovým medom a túto nezvyčajnú zmes predáva Holub za 30 eur za kilo.

Kupujte lokálne

Hoci je med v supermarketoch výrazne lacnejší, s pravou potravinou nemá veľa spoločného a pre ľudský organizmus neprináša patričnú nutričnú výživu. Často ho riedia glukózovo-fruktózovým sirupom, čo sa ťažko odhaľuje a pochádza z neznámych zdrojov.  

Preto sa oplatí kúpiť si túto sladkú pochúťku od lokálneho medohospodára. Kupujúcim môže poslúžiť projekt Slovenský med priamo od včelára.

Na základe prehľadnej mapy si môžete vybrať producenta, ktorý je najbližšie vášmu miestu bydliska. Na webstránke nájdete aj certifikát pravosti medu a zároveň podporíte lokálnu produkciu.