Podľa predsedu vlády Roberta Fica mali veľvyslanci neoficiálne „tlačiť na Ústavný súd SR, aby vyhlásil zákon o mimovládnych organizáciách za protiústavný“. Podľa názoru premiéra totiž veľvyslanci nemajú čo hľadať na pôde štátneho orgánu a strážcu ústavnosti v jednom.

O lobingu zo strany veľvyslancov hovoril aj europoslanec Erik Kaliňák, ktorý dokonca povedal, že „im (poslancom) z Ústavného súdu SR volajú, že na nich chodia tlačiť“. Rovnako zopakoval: „Aký je dôvod, aby chodili veľvyslanci na Ústavný súd SR?“

Kto konkrétne mal na sudcov tlačiť alebo kto poskytol túto informáciu, neprezradil. Návštevy veľvyslancov vníma kriticky aj europoslankyňa za Smer-SD Judita Laššáková, ktorá „vidí, že pre verejnosť je najväčší problém pochopiť, prečo vyčítajú návštevy veľvyslancov na súde“.

Nátlak odmietli všetky dotknuté strany

Ústavný súd SR sa vo svojom stanovisku dôrazne ohradil voči vyjadreniam premiéra Roberta Fica o tom, že má dochádzať k ovplyvňovaniu zo strany veľvyslancov. Vyjadrenia premiéra označil súd za „nepravdivé a ničím nepodložené“, ako aj „rozporné s princípmi právneho štátu a neprimeraným spôsobom oslabujúce základné princípy ústavného poriadku Slovenskej republiky“. Ústavný súd SR podporila vo svojom stanovisku aj Slovenská advokátska komora.

Francúzske veľvyslanectvo k celej veci uviedlo, že návšteva veľvyslanca nebola tajná a informovali o nej v tlačových správach ako veľvyslanectvo, tak aj Ústavný súd SR. Veľvyslanectvo dodalo, že podobné návštevy sú bežné aj na iných súdoch či štátnych orgánoch.

V podobnom duchu sa niesla tlačová správa Ústavného súdu SR, ktorý informoval o stretnutí s holandským veľvyslancom. Predseda Fiačan sa s veľvyslancom zhováral o fungovaní Ústavného súdu SR, hodnotení všeobecnej situácie právneho štátu a dôvere v súdnictvo v Slovenskej republike.

Veľvyslanec má návštevu súdov v popise práce

V tomto bode je potrebné poznamenať, že ani jeden z predstaviteľov vládnej strany nepredložil jediný podporný argument, kto, kedy a ako ovplyvňoval súd. Jedine Erik Kaliňák naznačil, „že im niekto volal a sťažoval sa“. Kritika poslancov smeruje výhradne k tomu, že veľvyslanci nemajú čo hľadať na súde a že to pôsobí podozrivo – práve v kontexte odhalení ovplyvňovania volieb zo strany britskej vlády.

Poslanci strany Smer-SD tak prišli s teóriou, že sa ďalšie štyri krajiny spojili a prostredníctvom svojich veľvyslancov sa chystali ovplyvňovať rozhodovanie sudcov o osude zákona o mimovládkach. Niektoré stretnutia (napríklad s holandským veľvyslancom) sa síce uskutočnili ešte predtým, ako sa zákon vôbec dostal na Ústavný súd SR, ale to kritikom zrejme vôbec neprekáža.

Vládni poslanci teda nepredložili žiaden dôkaz o svojich tvrdeniach a zrejme ani nerozumejú tomu, čo všetko zahŕňa pôsobenie veľvyslanca v krajine. Inak by nezavádzali tvrdeniami o tom, že „veľvyslanec nemá čo hľadať na súde“.

Pôsobenie veľvyslancov upravuje na medzinárodnej úrovni Viedenský dohovor o diplomatických stykoch. Jeho ustanovenia sa vzťahujú aj na Slovenskú republiku, pričom špecificky stanovujú, že funkciou diplomatickej misie je okrem iného aj „zisťovať všetkými zákonnými prostriedkami podmienky a vývoj v prijímajúcom štáte a podávať o nich správy vláde vysielajúceho štátu“.

Členovia diplomatického personálu, ako napríklad veľvyslanci ako šéfovia diplomatickej misie majú priamo v popise práce, a to na základe medzinárodného dohovoru, zisťovanie informácií zákonným spôsobom od štátnych inštitúcií.

Oficiálna a ohlásená návšteva, ktorá je navyše sprevádzaná následnou tlačovou správou a fotografiou, je zákonný spôsob takéhoto konania.

Rovnaké návštevy vykonávajú aj slovenskí diplomati

Rovnaké povinnosti a výkon pracovnej činnosti majú aj slovenskí predstavitelia diplomatickej misie v zahraničí. Zákon o zahraničnej službe zaraďuje medzi povinnosti týchto diplomatov aj zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci SR o situácii a podmienkach v prijímajúcom štáte, ale aj prípravu a organizovanie oficiálnych návštev v prijímajúcom štáte.

Ústavný súd ako ústavný orgán SR je legitímnym partnerom diplomatickej komunikácie – najmä ak ide o výmenu informácií, skúseností a vyjadrenie záujmu o fungovanie ústavnosti. Diplomati nerokujú len s výkonnou mocou, ale aj s parlamentom, súdmi či ombudsmanom. To je podstata diplomacie.

Viedenský dohovor výslovne povoľuje „zisťovanie podmienok a vývoja“, čo zahŕňa aj sledovanie verejných procesov a komunikáciu so zástupcami justície – bez toho, aby išlo o zásah.

Úrad prezidenta, Kancelária NR SR aj súdy bežne prijímajú diplomatov v rámci protokolárneho kalendára. Nejde o tajné aktivity, ale o verejné prejavy spolupráce a rešpektu medzi štátmi. Cieľom takýchto stretnutí nie je vyvíjať nátlak, ale pochopiť fungovanie krajiny, v ktorej diplomat pôsobí. A práve to im Viedenský dohovor výslovne umožňuje.

Veľvyslanci môžu navštevovať súdne inštitúcie v rámci svojej práce, ak je to súčasťou ich diplomatickej agendy – napríklad pri monitorovaní právneho štátu, ľudských práv alebo transparentnosti súdnych procesov.

Takéto návštevy sú bežné v krajinách, kde zahraničné ambasády sledujú vývoj v oblasti legislatívy alebo kľúčových súdnych rozhodnutí, ktoré môžu mať dopad na bilaterálne vzťahy alebo medzinárodné záväzky.

Hovoria o nátlaku, no nikto nekoná

Ak by totiž platilo tvrdenie predstaviteľov strany Smer-SD o tom, že veľvyslanci neprípustným spôsobom zasahovali do vnútorných záležitostí SR (ovplyvňovanie súdov), bolo by nutné vyvodiť aj dôsledky takéhoto konania.

V zmysle Viedenského dohovoru totiž diplomat nesmie zasahovať do vnútorných záležitostí štátu. Ak túto zásadu poruší, hostiteľská krajina ho môže označiť za „personu non grata“. V takom prípade vysielajúci štát podľa okolností buď túto osobu odvolá, alebo ukončí jej funkciu na misii.

Nič z toho sa však neudialo.

Uvedené teda znamená, že buď si vládna strana Smer-SD vymýšľa o neprípustnom zasahovaní veľvyslancov, aby si nahnala čo najviac politických bodov v súvislosti s nedávno odhalenou kauzou, alebo potom neprípustne toleruje cudzie zásahy do súdnej moci tým, že takéto osoby ponecháva na území SR, aby tak konali naďalej.

Ťažko povedať, ktorá z týchto dvoch možností je horšia.

Veľvyslanci opakovane navštevovali súdy aj v minulosti

Návšteva Ústavného súdu SR zo strany veľvyslancov nie je na Slovensku ničím výnimočným. Podobné návštevy súdov sa udiali aj v minulosti.

Nemecký veľvyslanec Thomas Kurz navštívil Ústavný súd SR v roku 2024. Návšteva slúžila na udržiavanie vzťahov medzi oboma krajinami. Francúzsky veľvyslanec Pascal Le Deunff navštívil súd a jeho predsedu Fiačana v roku 2022. V rovnakom roku hostil predseda Fiačan aj veľvyslanca USA Gautama Ranu. Tento súd navštívil aj francúzsky veľvyslanec Christophe Leonzi v roku 2016, keď mu predsedala Ivetta Macejková.

V roku 2021 navštívil Najvyšší súd SR veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska Nigel Baker. Stretnutia sa zúčastnila aj podpredsedníčka Najvyššieho súdu Andrea Moravčíková a Jarmila Sviteková z veľvyslanectva. Najvyšší súd SR navštívil veľvyslanec Veľkej Británie J. E. Andrew Garth aj v roku 2017.

Neúspešný prezidentský kandidát a bývalý diplomat Ivan Korčok ako veľvyslanec Slovenska v Nemecku rovnako navštívil tamojší ústavný súd s tým, že išlo o štandardnú prácu diplomata.

Vo všetkých týchto prípadoch, ale aj mnohých iných, by príčetnému politikovi ani nenapadlo vyrukovať s tak závažným tvrdením o zasahovaní do súdov zo strany veľvyslancov, a to bez jediného dôkazu. Okrem nekompetentného tvrdenia, že veľvyslanci zo záhadných dôvodov nemôžu navštevovať súdy.

Takéto tvrdenia sú totiž nielen nepodložené, ale aj nebezpečné. Zneužívajú diplomatické konvencie ako nástroj na vnútropolitickú mobilizáciu, zároveň však podkopávajú dôveru verejnosti v základné piliere právneho štátu – nezávislosť súdnej moci a medzinárodnú legitímnosť diplomatického zastúpenia.

Chabé argumenty a odklon od skutočného problému

Vysvetlenia vládnych politikov typu „snáď si nemyslíte, že sa veľvyslanci priznajú k ovplyvňovaniu“ sú dôkazom chabého uchopenia celej problematiky. S podobným prístupom môže prísť doslova ktokoľvek a obviniť napríklad konkrétneho poslanca NR SR, že je korupčník, mafián, zlodej či pedofil – s dôvetkom, že „snáď si nemyslíte, že sa k tomu prizná“.

Znamená to, že je to skutočne tak? Alebo to skôr znamená, že ide o konšpiračné tvrdenia, ktoré nie sú ničím podložené?

Celá kauza je nielen žalostnou ukážkou nepodložených argumentov, ktoré narúšajú diplomatické styky s inými krajinami tým, že ich vláda obviňuje z ovplyvňovania súdov.

Znižovanie vážnosti zasahovania Britov do našich volieb

Je to aj ukážka toho, ako sa danými nezmyslami znižuje vážnosť pôvodnej témy – britského zasahovania do slovenských volieb.

Ktokoľvek totiž bude môcť tvrdiť, že keď vládni poslanci konšpirovali pri Ústavnom súde SR, prečo by si nevymýšľali aj v tomto prípade?

Zásadné zistenia zahraničných investigatívnych novinárov môžu vyšumieť do nezáujmu verejnosti iba preto, že vládna strana nepozná mieru racionality pri svojich výrokoch a hľadá senzácie a nepriateľov aj tam, kde neexistujú.