Máriu Kolíkovú dobehli jej nezákonnosti

Rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave, ktoré zrušilo rozhodnutie bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej o odvolaní predsedu Okresného súdu Bratislava III Romana Fitta, ukazuje, že už v tom čase mala pravdu tá časť právnickej obce, ktorá tento krok označila za neprípustný zásah do súdnej moci.

Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko publikoval v tejto veci viacero odborných textov, v ktorých poukazoval na nezákonný postup Márie Kolíkovej.

Jej konanie označil za „hanebný počin“ a „poníženie celej justície, keď ministerka ukázala podriadenosť voči vyvolenej časti polície a vôbec nevzala do úvahy, že predseda súdu nie je zamestnancom polície a jeho úlohou ani nie je kriviť zákon v prospech polície“.

Kriticky sa v tejto veci vyjadrila v tom čase aj členka, dnes predsedníčka Súdnej rady SR, Marcela Kosová. Vyčítala vtedajšiemu predsedovi rady Jánovi Mazákovi, že klamal v súvislosti so zásahom NAKA na súde.

Rozsudok správneho súdu v prospech sudcu Romana Fitta im obom dal za pravdu.

Kolíková odvolala predsedu Fitta pre jeho zákonné konanie

Sudca Roman Fitt zastával funkciu predsedu Okresného súdu Bratislava III, keď ho v júni 2022 odvolala vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Dôvodom odvolania bolo podľa ministerky jeho „konanie a prístup ako predsedu súdu v čase, keď príslušníci NAKA realizovali na súde úkony na zaistenie spisu vrátane jeho utajovanej prílohy“.

Konkrétne sa udalosť spájala s trestným stíhaním kajúcnikov Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu, ktorí boli v tom čase podozriví z manipulácie so skutočnosťami podstatnými pre trestné konanie s bývalým riaditeľom SIS Vladimírom Pčolinským.

V tom čase príslušníci NAKA žiadali vydanie vyšetrovacieho spisu vrátane utajovanej prílohy, ktorá bola v dispozícii zákonnej sudkyne. Sudkyňa odmietla spis vydať, pretože na to policajti nemali zákonný dôvod. Pri diskusii policajtov a sudkyne bol prítomný aj sudca Fitt, ktorý bol v tom čase predseda súdu. Postup policajtov označil za nezákonný už vtedy.

Fitt ako predseda súdu navrhol, aby sa vec riešila zákonným spôsobom v nasledujúci pracovný deň, čím chcel zabezpečiť, aby rozhodnutie vydala príslušná sudkyňa, a nie on sám ako orgán správy súdu. Predseda súdu totiž nemôže zasahovať do konania a rozhodovania iných sudcov.

Predsedovi súdu Kolíková vyčítala nespolupracovanie s NAKA

V ten istý deň sa policajti dostavili do budovy súdu s príkazom na prehliadku súdu, pričom žiadali, aby bol prítomný aj sudca Fitt. Ten sa odmietol dostaviť do budovy, čo Kolíková vyhodnotila ako porušenie povinnosti predsedu súdu vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas si plniť povinnosti orgánu riadenia a správy súdu.

Na druhý deň totiž prišli príslušníci NAKA do budovy súdu a žiadali vydanie spisu a utajovanej prílohy od predsedu súdu. Ten to odmietol, pretože nebol zákonným sudcom v danej veci a postupom podľa policajnej výzvy by porušil zákon. Fitt kontaktoval vo veci aj príslušného prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorý písomne zamietol vydanie vyšetrovacieho spisu aj jeho prílohy, o čom boli policajti oboznámení.

Napriek nesúhlasu prokurátora a vysvetleniu sudcu Fitta o nezákonnom postupe príslušníci NAKA požadovali vydanie najmä utajovanej prílohy.

Následne sa ukázalo, že utajovaná príloha, ktorú chceli príslušníci NAKA získať, sa už v budove súdu nenachádza, pretože si ju už prevzala krajská prokuratúra. Po tomto zistení policajti odobrali iba samotný vyšetrovací spis.

Kolíková predsedovi Fittovi vyčítala aj to, že nezabezpečil, aby príloha ostala na súde. Toto konanie sudcu vyhodnotila tak, že nebol súčinný s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Bývalá ministerka označila toto konanie sudcu Fitta za natoľko závažné a rozporné s jeho funkciou, že ho odvolala z funkcie predsedu súdu, pretože si riadne neplnil svoje povinnosti. Medzi tieto povinnosti zaradila aj to, že sa policajtom nepredstavil ako predseda súdu. Sudca voči tomuto rozhodnutiu ministerky podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia daného rozhodnutia.

Sudca Fitt namietal nepravdivé a účelové odvolanie

V žalobe sudca namietal, že ministerkou uvádzaný skutkový stav bol neúplný, účelovo vytrhnutý z kontextu, v niektorých miestach bol opis udalostí nepravdivý a rozhodnutie tak trpí chybou nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoje odvolanie z funkcie predsedu Okresného súdu Bratislava III považuje za účelové a nezodpovedajúce skutočnému stavu veci, pričom trval na tom, že neporušil svoje povinnosti predseda súdu.

Správny súd hneď v úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia pod sp. zn. BA-5S/138/2022 – 118 konštatuje, že orgány riadenia súdu, ako napríklad predseda, nikdy nezasahujú do samotnej rozhodovacej činnosti sudcov, pretože im to vyslovene zákon zakazuje. Táto funkcia slúži na zabezpečenie chodu súdu ako celku.

Súd v tejto veci poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej predseda súdu nie je nadriadeným sudcu ani sudca nie je podriadeným predsedu súdu. Správny súd rovnako poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR pod sp. zn. IV. ÚS 75/09, podľa ktorej minister spravodlivosti nemôže svojvoľne odvolať predsedu súdu, ak si ten plní svoje zákonné povinnosti.

Správny súd zmietol zo stola výhradu Márie Kolíkovej, že sa sudca Fitt nepredstavil príslušníkom NAKA ako predseda súdu. Táto povinnosť mu totiž z ničoho nevyplýva. Dokonca v tom čase samotní policajti ani nemali potrebu konať s predsedom okresného súdu a nevyžadovali jeho prítomnosť či súčinnosť.

Ak by sudca konal podľa pokynov NAKA, porušil by zákon

Súd však v tomto smere pripomína, že aj keby to tak bolo, predseda súdu nemôže zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov, a preto by vyhovenie požiadavkám polície zo strany sudcu Fitta bolo porušením zákona.

Porušenie povinností dotyčného sudcu nenašiel správny súd ani v tom, že sa nedostavil do budovy súdu na žiadosť polície. Policajti totiž mali príkaz na prehliadku súdu, ale rozhodli sa ho nevyužiť. Namiesto toho iba ústne vyzvali na vydanie veci – spisu s utajovanou prílohou, čo správny súd vyhodnotil ako bezvýznamné.

Ak by policajti chceli vykonať prehliadku a predseda súdu by sa rozhodol nedostaviť do budovy, išlo by o porušenie jeho povinností. To sa však v tomto prípade nestalo, pretože policajti chceli vydať konkrétnu vec, a nie prehľadať celú budovu súdu.

Napriek tomu správny súd pripomína, že predseda Fitt nemal právomoc vydať požadovanú vec príslušníkom NAKA, a teda logicky navrhol riešiť vec zákonným spôsobom v nasledujúci pracovný deň po začiatku riadneho pracovného času.

Vydanie požadovanej veci predsedom súdu odobratím z dispozície zákonnej sudkyne bez jej vedomia by totiž nepochybne nieslo znaky zasahovania orgánu riadenia a správy súdu do rozhodovacej činnosti.

Odvolanie bolo odôvodnené iba všeobecnými frázami

Správny súd vyhodnotil námietky ministerky Kolíkovej, že predseda súdu nezabezpečil prítomnosť spisu pre políciu na súde, ako nedostatočne odôvodnené. Ministerka totiž vo svojom rozhodnutí odkazovala na všeobecné frázy, z ktorých nebolo možné odvodiť, ktoré konkrétne zákonné povinnosti mal v tomto prípade sudca Fitt vykonať.

Súd ďalej poznamenal, že aj v prípade riadneho odôvodnenia zo strany ministerky Kolíkovej by sudca Fitt nemohol rozhodnúť o prítomnosti vyšetrovacieho spisu a jeho prílohy, pretože to bolo iba v kompetencii zákonnej sudkyne.

Zo všetkých zistených skutočností teda správny súd dospel k záveru, že sudca Fitt funkciu predsedu Okresného súdu Bratislava III zastával svedomito, snažil sa byť čo najviac súčinný s orgánmi činnými v trestnom konaní, plnil si v rámci svojich zákonných kompetencií riadne a včas povinnosti predsedu, pričom konal správne tým, že nezasahoval do rozhodovacej činnosti súdu či iných orgánov.

Správny súd preto rozhodol, že sudca Fitt bol z funkcie predsedu súdu odvolaný nezákonne, a to na základe nesprávneho posúdenia veci, a zrušil rozhodnutie vtedajšej ministerky Kolíkovej. Roman Fitt v tejto veci uviedol, že už nemá záujem vrátiť sa do funkcie predsedu súdu, keďže jeho funkčné obdobie sa skončilo 1. marca 2025.

Ukážkový nezákonný zásah politika do súdnej moci

Rozsudok správneho súdu jasne ukazuje, že odvolanie Fitta bolo neopodstatnené a založené na nesprávnej interpretácii jeho povinností a neznalosti zákona.

Je skutočne otázkou, či v čase „veľkej očisty justície“ bolo konanie ministerky Kolíkovej, ktorá má právne vzdelanie, motivované striktne ideologickou túžbou zbaviť sa všetkých nepohodlných sudcov, ktorí nešli po ruke elitným vyšetrovateľom – aj za cenu nezákonností –, alebo išlo iba o bohapustú nevedomosť exministerky o základných poznatkoch o tom, ako vlastne súdy fungujú.

Tento prípad poukazuje na nebezpečenstvo, keď politici od predsedov súdov očakávajú, že budú bezvýhradne plniť požiadavky orgánov činných v trestnom konaní, aj keď tie presahujú ich právomoci. Ak sa sudca nepodvolí a nebude konať aj za hranou zákona, bude odvolaný. A to vraj v mene spravodlivosti a právneho štátu.

Tvrdšie zasahovanie do súdnej moci by verejnosť iba ťažko hľadala.

Mária Kolíková často verejne hovorí o búraní právneho štátu. Rozsudok správneho súdu v tejto veci ukázal, že nekompetentná ministerka ani nevedela odôvodniť, čo mal vlastne sudca Fitt svojím konaním porušiť. Sama tak chcela búrať základy sudcovskej nezávislosti.

Bývalá ministerka navyše nemala ani potuchy o tom, že nemohol postupovať tak, ako si to predstavovala, pretože by porušil zákon. Uvedené pritom vyplýva z dlhoročnej judikatúry súdov a upozorňoval na to samotný sudca Fitt.

Napriek tomu Kolíková odvolala sudcu, pretože konal zákonne a odmietol sa ohnúť pred nezákonným postupom „elity“ vyšetrovateľov NAKA. Svojím počinom sa tak bývalá ministerka zaradila z hľadiska právnej odbornosti k svojmu spolustraníkovi Alojzovi Baránikovi. Ten sa ako advokát priamo v parlamente posťažoval, že nikdy nevyhral žiaden súdny spor.

Sudca Šamko mal pravdu už v roku 2022, iba dva dni po tom, ako bol sudca Fitt odvolaný. Išlo o hanebný čin a poníženie justície. Mária Kolíková za to neponesie žiadnu zodpovednosť.