Slováci šetria vodou, no deravé potrubia pohlcujú milióny kubíkov ročne

Zatiaľ čo oficiálne štatistiky potvrdzujú špičkovú kvalitu vody vo verejných sieťach, v deravých potrubiach po celej krajine sa ročne strácajú desiatky miliónov kubíkov vody. Súčasne je stále viac ako pol milióna ľudí bez prístupu k verejnému vodovodu. Vláda prichádza s novou legislatívou a mení stratégiu financovania, čím sa začína boj o záchranu kritickej infraštruktúry a zastavenie masívneho plytvania.

Kvalita v sieti, riziko v studniach

Kvalita pitnej vody dodávanej verejnými vodovodmi na Slovensku dosahuje dlhodobo mimoriadne vysokú úroveň. Za rok 2023 spĺňalo až 99,75 percenta odobraných vzoriek pitnej vody prísne hygienické limity.

Tento výsledok nás radí k európskej špičke, za čo vďačíme najmä pôvodu našej vody. Až 82 percent všetkej vyrobenej pitnej vody pochádzalo v roku 2023 z chránených podzemných zdrojov, ktoré si často nevyžadujú zložitú úpravu.

Túto istotu však nemajú státisíce ľudí. Na Slovensku je aj dnes 470 obcí a ich častí bez prístupu k verejnému vodovodu, pričom najhoršia situácia je v Prešovskom kraji. Obyvatelia sú tu odkázaní na súkromné studne a ich kvalita je v každom regióne dlhodobým problémom.

Takúto negatívnu skúsenosť majú aj v iných častiach Slovenska. Potvrdzujú to najnovšie testy Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) z jari 2025. Až 23,8 percenta testovaných vzoriek zo súkromných studní na západnom Slovensku prekročilo hygienický limit pre dusičnany. Tieto látky, pochádzajúce najmä z poľnohospodárskej činnosti, môžu predstavovať vážne zdravotné riziko, obzvlášť pre dojčatá a malé deti.

Zanedbaná infraštruktúra a zodpovední občania

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vo svojich správach z druhej polovice roka 2024 detailne pomenoval zlyhania, ktoré viedli ku kritickému stavu infraštruktúry. Ročná strata pitnej vody v deravých potrubiach sa šplhá na viac ako 51 miliónov kubických metrov. Pri priemernej cene vody to pre spoločnosť predstavuje finančnú škodu presahujúcu 76 miliónov eur ročne. Kto to zaplatí, nie je ťažké uhádnuť.

Celá situácia je o to paradoxnejšia, že zatiaľ čo systém plytvá vodou v masívnom meradle, samotní občania sa v jej spotrebe správajú mimoriadne zodpovedne a úsporne. V roku 2024 dosiahla priemerná denná spotreba vody v domácnostiach len 80,9 litra na osobu. Toto číslo je výrazne nižšie ako európsky priemer, ktorý sa pohybuje v rozmedzí 120 až 150 litrov na osobu za deň.

Slováci tak patria k najšetrnejším v Európe, no úspory, ktoré dosiahnu vo svojich domácnostiach, sú znehodnotené masívnymi únikmi v sieti, za ktoré sú podľa NKÚ zodpovedné vodárne. Tie v sledovanom období investovali do obnovy len 17 percent z plánovaných 470 miliónov eur, pričom celkový investičný dlh vo vodárenstve dosahuje 10 miliárd eur.

Nový zákon a regionálne dotácie sú odpoveďou štátu na krízu

V reakcii na správu NKÚ presadilo ministerstvo životného prostredia koncom roka 2024 kľúčovú novelu zákona, ktorá má riešiť desaťročia zanedbávaný problém. Štát chce novým zákonom donútiť vodárenské spoločnosti, aby zisky z vodného a stočného povinne investovali späť do obnovy potrubí.

„Na Slovensku sa dlhé roky tolerovalo, že vodárenské spoločnosti, ktoré mali príjmy z regulovanej činnosti spojenej s dodávkami vody, neinvestovali do vodárenskej infraštruktúry,“ uviedol minister Tomáš Taraba.

Popri legislatíve sa mení aj stratégia financovania z envirofondu. Ten už nebude podporovať malé individuálne projekty, ale komplexnú obnovu infraštruktúry v celých regiónoch, pričom ako pilotný projekt bola ohlásená obnova na Orave za viac ako 25 miliónov eur.

Súčasná Ficova vláda si dala do svojho programového vyjadrenia vznik Národného plánu rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií. Na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie prebieha nový strategický Plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií.

Tieto kroky môžu signalizovať, že štát chce zastaviť plytvanie vodou aj peniazmi a systémovo začať riešiť obrovský investičný dlh.

(pet, red)