Energopomoc pre občanov dostáva reálne kontúry. A čo náš priemysel?

Garantované ceny elektriny, plynu a tepla pre slovenské domácnosti v tomto roku kryje štát sumou z rozpočtu krajiny na úrovni približne 235 miliónov eur. V budúcom roku 2026 má však energopomoc pre občanov prejsť z plošného dotovania štátom na adresnejší systém pomoci. Tá má smerovať hlavne pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou.

Väčšina Slovákov by tak v budúcom roku nemala zažiť šok zo zdražovania energií. Ako v tejto otázke hovorí ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas), „návrhy energopomoci na rok 2026 som predstavila premiérovi. Ak nastane dohoda v koalícii, pomoc bude pokračovať aj v budúcom roku“.

Aby mohol rezort hospodárstva pripraviť viaceré scenáre adresnej pomoci, prijal parlament na jar tohto roka potrebnú legislatívu, ktorá mu umožnila spracovať a pripraviť podklady na jej zadefinovanie. Ministerstvo tak získalo prístup k adresám takmer dvoch miliónov slovenských domácností, databázam dodávateľov, zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne, finančnej správy a ďalších inštitúcií.

„Na vyplácanie adresnej pomoci s cenami energií bolo potrebné identifikovať takzvanú energetickú domácnosť, čiže domácnosť zloženú z osôb s trvalým pobytom na danej adrese,“ vysvetľuje rezort.

Saková pripravila viacero návrhov adresnej energopomoci

Ministerka uvádza, že cieľom zberu dát bolo vytvorenie súhrnného systém, ktorý umožnil pripraviť viacero alternatívnych návrhov na vyplácanie adresnej energopomoci pre domácnosti. A to rýchlo, automaticky a efektívne.

Premiér Robert Fico v tejto veci ocenil krok ministerky Sakovej smerom k adresnej kompenzácii cien energií pre domácnosti. Priznal však, že určiť pri súčasných príjmoch, kto je bohatý, bude mimoriadne náročné.

Podľa premiéra sa preto s ministerkou zhodli, že vládnej koalícii predložia alternatívu, v rámci ktorej by sa kompenzácie cien plynu a tepla dotýkali 90 percent všetkých domácností. Pokiaľ by sa v zostávajúcich 10 percentách, v ktorých majú domácnosti vyššie príjmy, objavili nejaké prípady nespravodlivosti, ministerstvo hospodárstva by ich riešilo individuálne.

„Suma sumárum, ak tento návrh vládna koalícia odobrí, ceny plynu a tepla sa nezvýšia 90 percentám domácností. Bude nás to stáť stovky miliónov eur, ktoré musíme pri náročnej konsolidácii nájsť,“ hovorí Fico.

V oblasti elektrickej energie Saková objasňuje, že je naďalej platné memorandum so Slovenskými elektrárňami, ktoré pre slovenské domácnosti garantuje cenu elektriny, a pokračuje podľa dohody o zastropovaných cenách.

„Na rok 2025 sa podarilo ministerstvu vyrokovať lepšie podmienky ako v uplynulom volebnom období, teda celú spotrebu domácností v objeme šesť terawatthodín oproti pôvodne dohodnutému objemu 5,5 terawatthodiny, a to pri cene za komoditu 61 eur za megawatthodinu namiesto pôvodne dohodnutých 66,70 eura za megawatthodinu,“ konštatuje ministerka.

Opozícia: Opäť pôjde o plošné dotácie

Ficovo vyjadrenie vo veci kompenzácie energopomoci pre 90 percent domácností ostro kritizovala opozícia. Podľa poslanca Mariána Viskupiča (SaS) takto vnímaná pomoc zo strany premiéra nie je žiadnou cielenou pomocou.

„To nie je žiadna adresná pomoc, to sú opäť raz dotácie pre všetkých, opäť raz plošné dotácie. Plošná dotácia - akákoľvek, nielen energetická - znamená, že ide o neefektívne vynakladanie verejných prostriedkov. Je to obrovská neefektívnosť, je to plytvanie. V energodotáciách sa konzervuje existujúci stav a neponúka sa možnosť nejakého rozvoja,“ hodnotí Viskupič.

Podľa Karola Galeka (SaS) je nevyhnutné, aby pomoc išla len ľuďom, ktorí ju potrebujú. „Už dva roky hovoríme vláde, nech nevyhadzuje peniaze von oknom. Máme tu občanov, ktorí napriek súčasným energodotáciám hovoria, že za energie platiť nevládzu. Skrátka tí, čo pomoc reálne potrebujú, dostanú málo, a tí, čo ju nepotrebujú, bohužiaľ, dostanú rovnako,“ myslí si Galek.

Aj keď opozícia upozorňuje na Ficove vyjadrenia o budúcoročnej 90-percentnej pomoci pre občanov, faktom ostáva, že alternatívy predložené ministerstvom hospodárstva premiérovi nepoznáme. Plánovanú výšku energopomoci sa tak reálne dozvieme až po predložení tohto materiálu na rokovanie kabinetu.

Rezort hospodárstva v tejto téme ešte dodáva aj fakt, že Európska komisia (EK) prisľúbila Slovensku pomoc pri hľadaní spôsobov, ako využiť nevyčerpané eurofondy určené pre Slovensko, a to pre diverzifikačné projekty alebo energopomoc.

Podľa ministerstva zástupcovia EK prisľúbili aj možnosť zrýchleného posudzovania prípadných predložených schém štátnej pomoci. „Ministerstvo hospodárstva preto bude pokračovať v intenzívnych rokovaniach tak, aby bolo možné odbremeniť verejné zdroje s možnosťou doručiť čo najväčšiu pomoc s cenami energií pre slovenské domácnosti i priemysel,“ vysvetľuje Sakovej rezort.

Dostane šancu na energopomoc aj slovenský priemysel?

Komisia koncom júna predstavila aj nový rámec pomoci pre energeticky náročný priemysel, ktorý dlhodobo čelí extrémnym nákladom na energie, a teda aj nízkej miere konkurencieschopnosti.

Ten umožňuje energeticky náročným podnikom získať zľavu až 50 percent z veľkoobchodnej ceny elektriny. Ak teda štát bude vedieť využiť tento model naplno, čaká ho ďalšia výzva.

Vláde sa tak naskytla jedinečná šanca pomôcť sektoru ekonomiky, ktorý na svoj chod potrebuje veľké množstvo energie. Ako príklady náročných odvetví na energiu môžeme spomenúť oceliarne, hlinikárne, cementárne či papierenský priemysel. Patrí tam aj chemický priemysel či výroba a distribúcia elektriny alebo tepla.

Okrem pomoci pre domácnosti bude tak pre rezort hospodárstva výzvou nájsť aj financie pre slovenský priemysel a pomôcť mu v týchto zložitých časoch. Či v tomto prípade pôjde o verejné financie alebo spomínané eurofondy, zatiaľ nevieme.

Nový rámec EK však umožňuje nastavenie štátnej schémy pomoci pre energeticky náročný priemysel. Na otázky Štandardu vo veci času spustenia možnej pomoci aj pre slovenský priemysel, rezort hospodárstva do uzávierky neodpovedal.

Klub 500 v tejto veci upozorňuje na fakt, že slovenské podniky a hlavne energeticky nároční odberatelia sú dlhodobo vystavení vysokým cenám elektriny v porovnaní s okolitými krajinami. „Tento fakt v kombinácii s nákladnými regulačnými opatreniami a rastúcimi environmentálnymi požiadavkami vedie k odlevu investícií, znižovaniu výroby a strate pracovných miest v krajine,“ hovorí výkonný riaditeľ klubu Tibor Gregor.

Dodáva, že vláda potrebuje maximálne využiť všetky dostupné možnosti a na svojom najbližšom zasadnutí odporúča schváliť aj konkrétne schémy štátnej pomoci v zmysle nového rámca EK. To zároveň pomôže ochrániť konkurencieschopnosť slovenského priemyslu a udržanie zamestnanosti. „Len tak si môže Slovensko zabezpečiť stabilné a udržateľné príjmy štátneho rozpočtu,“ konštatuje.

Z pohľadu Slovenska je strategicky významné, že nový rámec umožňuje znižovať náklady na energie pre najviac zasiahnuté odvetvia, ktoré sú oporou hospodárskeho rastu krajiny. To má potenciál zabezpečiť, aby priemysel nemusel odchádzať zo Slovenska a v širšom pohľade ani z Európy v dôsledku priaznivejších podmienok na podnikanie v iných regiónoch sveta.