Falošní vnuci a policajti. Psychológia strachu oberá seniorov o peniaze

Páchatelia menia taktiky, straty sa rátajú v miliónoch eur a spoločnosť čelí fenoménu, ktorý má hlboké sociálne aj psychologické trhliny.

Najčastejšie metódy podvodníkov sa neustále vyvíjajú, no ich základný princíp zostáva rovnaký. Vyvolať v seniorovi silnú emóciu, ktorá paralyzuje racionálne uvažovanie. Absolútnou klasikou, ktorá stále funguje, je telefonát od falošného príbuzného v núdzi.

Novým prvkom je zapojenie falošného policajta, lekára alebo advokáta, ktorý príbeh potvrdí a dodá mu dôveryhodnosť. Páchatelia vytvárajú extrémny časový tlak a pod hrozbou strašných následkov nútia starších ľudí konať okamžite. Podľa polície páchatelia často menia svoje príbehy a prispôsobujú ich tak, aby boli čo najviac uveriteľné.

Podobnému skrývaniu sa za falošného rodinného príslušníka alebo policajta čelia napríklad aj seniori v Česku či Maďarsku. Ide teda o spoločný regionálny problém, ktorý si vyžaduje nielen národné, ale aj medzinárodné policajné a preventívne úsilie.

Štatistiky sú alarmujúce

Za prvé tri mesiace tohto roka slovenská polícia eviduje 47 podvodov na senioroch s celkovou škodou 572-tisíc eur. Počas roku 2024 zaznamenala nahlásených 125 podvodov spáchaných cez telefón na senioroch, pričom škody presahovali 1,5 milióna eur. V porovnaní s rokom 2023 ide síce o 61 podvodov tohto typu menej, no vtedy podvodníci pripravili dôverčivých seniorov o vyše 2,2 milióna eur.

Hoci polícia vedie neustále kampane a informuje verejnosť, škody dosahujú pre dôchodcov pomerne veľké sumy. Dôkazom je nedávny prípad z Bratislavy, kde seniori v apríli 2025 prišli o viac ako 30-tisíc eur po tom, čo uverili legende o spolupráci s políciou pri odhaľovaní podvodníkov. Práve tento prípad ilustruje, ako ďaleko sú podvodníci schopní zájsť a aký silný psychologický nátlak dokážu vyvinúť.

Psychológia strachu a osamelosti

Kľúčová otázka znie. Prečo seniori napriek neustálym varovaniam polície a médií stále podvodníkom naletia? Odpoveď leží v komplexnej zmesi psychologických, sociálnych a generačných faktorov.

Staršia generácia bola vychovávaná v duchu dôvery v autority, ako sú lekári či policajti. Keď im zavolá niekto, kto sa predstaví ako policajt, ich prvá reakcia nie je podozrenie, ale rešpekt. A podvodníci tento fakt chladnokrvne zneužívajú, tvrdia psychológovia.

Jedným z najsilnejších faktorov je osamelosť a sociálna izolácia. Senior, ktorý sa cíti sám a má obmedzený kontakt s rodinou, je oveľa náchylnejší uveriť príbehu o príbuznom v núdzi, pretože v ňom vidí príležitosť pomôcť a cítiť sa potrebný.

Ďalším významným faktorom je nízka digitálna gramotnosť. Zatiaľ čo mladšia generácia je zvyknutá overovať si informácie a je obozretnejšia voči online hrozbám, seniori často nemajú tieto zručnosti. Podvodníci ich dokážu presvedčiť, aby išli do banky a vybrali svoje úspory. A ešte im telefonicky dávajú inštrukcie, čo majú povedať pracovníkovi peňažného ústavu, aby nevzbudili podozrenie.

Manipulačné taktiky podvodníkov sú založené na strachu. Vyhrážajú sa, že ak senior neposlúchne, jeho príbuznému sa stane niečo zlé, alebo že on sám bude trestne stíhaný za marenie vyšetrovania. V takomto strese a pod tlakom stráca človek schopnosť kriticky myslieť a koná skratovo.

Krehká obrana a volanie po zodpovednosti

Boj proti tomuto typu kriminality si vyžaduje komplexný prístup, ktorý stojí na dvoch pilieroch, prevencii a rodinnej zodpovednosti. Štát a polícia sa snažia reagovať. Ministerstvo vnútra pravidelne organizuje preventívne kampane a zapája sa do iniciatív, ako je napríklad Európska cena za prevenciu kriminality, ktorá sa v roku 2025 zameriava práve na on-line podvody. Polícia SR na svojich sociálnych sieťach pravidelne zverejňuje varovania a konkrétne prípady.

Štátna prevencia však nestačí. Rodina musí byť bezpečným prístavom, kam sa senior môže bez strachu a hanby obrátiť, aj keď už pochybil. Hanba je totiž dôvod, prečo starší ľudia mnoho prípadov ani nenahlásia.

(pet, red)