Kontroverzný Istropolis doteraz vyvoláva mnoho otázok. Developer začína stavať
Po ôsmich rokoch sa na pozemkoch v hlavnom meste, na ktorých donedávna stála stavba známa ako Istropolis, začína opäť stavebný ruch. Asanačné práce v súvislosti s búraním budovy, za ktorú pred rokmi bojovali ochranári a architekti, sú ukončené a developer najnovšie ohlásil začiatok prípravných prác nového projektu.
Kým pamiatkari hovoria o situácii, keď sa na úkor bytov a kancelárií búrali významné budovy, developerská spoločnosť projekt nového Istropolisu charakterizuje ako moderný kultúrno-spoločenský priestor.
Dom odborov, techniky a kultúry dlho chátral. Samospráva Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto podnikala kroky na jeho kúpu. S Jednotným majetkovým fondom zväzov odborových organizácií v SR sa však nedohodli. Odbory nakoniec z dôvodu nečinnosti ešte v roku 2017 odpredali komplex budov aj s pozemkami, na ktorých stáli, súkromnému investorovi.
Firma Immocap odvtedy začala v spolupráci s architektmi, projektantmi a rôznymi špecialistami plánovať iný priestor. Projekt za 600 miliónov má momentálne finálnu podobu.
Na zachovanie kultúrneho života v meste developer vo svojich plánoch vytvoril veľkú kultúrno-spoločenskú sálu pre 3-tisíc ľudí. Súčasťou sa stane aj 7 500 metrov novej zelene v podobe parku a cyklotrasy.
Minulosť verzus prítomnosť
Na mieste sa v súčasnosti nachádza zopár bagrov, stromov a výkopová jama, na ktorej ešte pred viac ako tromi rokmi stála podľa historikov a architektov významná budova so svojou architektonickou, historickou a kultúrnou hodnotou.
No už od jesene avizuje investor Immocap predaj prvých bytov. Na 4,3 hektárovom pozemku začínajú podľa firmy momentálne prípravné práce na infraštruktúre, prekládky sietí plynu, elektriny, vody a telekomunikácií.
Príprava staveniska zahŕňa aj úpravu oplotenia či logistické riešenia v súvislosti so zmenou dopravy, ktoré sa budú týkať peších obyvateľov v okolí či stavebných strojov prichádzajúcich na stavenisko.
Súčasťou staviteľského procesu budú v najbližšej dobe aj zásahy arboristov, keďže sa na pozemku nachádza niekoľko stromov a niektoré nežiaduce porasty bude podľa nich treba redukovať. Spoločnosť vo svojich projektoch sľubuje vysadiť 147 nových stromov.
„Ako prvé sa začnú stavať dve kancelárske budovy a jedna rezidenčná, odhadovaný čas výstavby prvých troch budov je približne 2,5 roka," informuje developer. Neskôr sa postaví ďalších šesť, dve námestia a dve fontány.
Palác vystriedal palác
V Dome odborov ako v kultúrnom stánku sa za štyridsať rokov uskutočnilo veľké množstvo kultúrnych podujatí, hudobných a divadelných predstavení. Do roku 1989 bol využívaný ako zjazdový palác pre najvrchnejších predstaviteľov komunistického režimu.
Zjazdovému palácu, ktorého výstavba trvala 25 rokov a bol postavený v 80. rokoch minulého storočia, musel uvoľniť miesto iný palác, ktorý na tom mieste stál vyše 140 rokov - Berchtoldov palác. Ten bol v roku 1981 zbúraný, keď sa začala výstavba Domu Revolučného odborového hnutia.
Záchrana budovy Istropolisu
Za zachovanie budovy na Trnavskom mýte bojovali ešte v roku 2021 ochranári a aktivisti petíciou, počas ktorej vyzbierali takmer 11-tisíc podpisov. Jej iniciátorom je organizácia Docomomo Slovensko, ktorej členmi sú architekti, historici, teoretici a kritici architektúry.
V materiáli vtedy upozorňovali na to, že ide o pozoruhodné dielo architektúry neskorého modernizmu a významnú pamätihodnosť hlavného mesta. Zároveň signatári žiadali odmietnutie vydania povolenia na zbúranie Istropolisu, kým neskončí jeho posudzovanie na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku pamiatkovým úradom, na ktorom pracovali od roku 2019.
Nakoniec sa ho nepodarilo zachrániť. Ikonická budova Bratislavy od vtedajšej ministerky kultúry Natálie Milanovej a primátora mesta Bratislavy Matúša Valla väčšiu podporu nedostala. Budovu v roku 2022 zbúrali.
Developer medzičasom získal právoplatné územné rozhodnutie a právoplatné stavebné povolenie na začatie prác. Autorka petície Katarína Haberlandová z oddelenia architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) sa k momentálnej situácii vyjadrila už len v krátkosti.
„Aj s odstupom času som presvedčená o tom, že zbúranie Istropolisu nebolo správnym rozhodnutím a ak by sa včas uskutočnila odborná diskusia, mohlo sa dospieť k riešeniu, ktoré by dokázalo skĺbiť historickú hodnotu architektúry Istropolisu a aj súčasné nároky na jej ďalší život i fungovanie širšej lokality," vraví pre Štandard Haberlandová.
Podľa nej ďalší výskum verejných stavieb tohto datovania na Slovensku, ktorý medzičasom realizuje SAV, iba potvrdzuje, že Istropolis patril do reprezentatívneho výberu modernej architektúry s pamiatkovými hodnotami.
„Žiaľ, nie vždy si dostatočne uvedomujeme, že tieto stavby sú neopakovateľné a ich búraním prichádzame o moderné architektonické dedičstvo," konštatuje.
Pamiatkový úrad zachránil aspoň niečo
Štandard oslovil aj Pamiatkový úrad s otázkou, ako ich inštitúcia vníma, že na miestach významných stavieb sa v hlavnom meste stavajú byty, administratívne a obchodné priestory.
Bratislava sa podľa námestníčky generálneho riaditeľa úradu Lýdie Kubekovej mení rýchlo, no často za cenu straty architektonicky či historicky významných objektov. Ako ďalej vraví, z pohľadu ochrany pamiatkového fondu je strata takýchto stavieb vnímaná ako strata pamäte mesta – miznú miesta, ktoré formovali jeho identitu a kolektívnu spomienku.
„O osude Istropolisu ako kultúrno-spoločenského centra sa rozhodlo už dávno, keď o jeho zachovanie (odkúpenie) neprejavil záujem ani štát, ani mesto," konštatuje pre Štandard Kubeková.
Nový projekt podľa nej sľubuje moderný verejný priestor, bývanie, kancelárie a kultúrnu sálu, čo môže priniesť nový impulz pre mestský život.
„Pamiatkový úrad SR ešte pred zbúraním Istropolisu vyhlásil viaceré výtvarné diela z pôvodného komplexu za národné kultúrne pamiatky," dodáva s dôvetkom, že sú to také výtvarné diela ako napríklad keramický reliéf Zverokruh od Imricha Vaneka či reliéf Juraja Martha, vitráž Milana Dobeša a fragment fontány Púpava od Pavla Mikšíka.
„Tieto diela boli odborne uskladnené a v spolupráci s architektmi budú opätovne osadené v reprezentatívnych priestoroch nového Istropolisu, čím sa aspoň čiastočne zachová kontinuita miesta," dopĺňa Kubeková z Pamiatkového úradu.
Bratislava podľa nej zbúraním Istropolisu stratila ikonickú stavbu s výraznou brutalistickou architektúrou a bohatou kultúrnou históriou. Ako však konštatuje, nový projekt môže priniesť kvalitnejší verejný priestor, nové pracovné príležitosti a bývanie. „No jeho skutočný prínos bude závisieť od toho, či dokáže nahradiť nielen funkciu, ale aj ducha miesta, ktoré zaniklo," uzatvára Kubeková.
Prašnosť a obmedzenie obyvateľov
Pri každej stavbe sa počíta s určitými obmedzeniami pre ľudí, ktoré sa týkajú hluku, prašnosti či obmedzení v doprave. Lokalita Trnavské mýto patrí navyše z hľadiska znečistenia ovzdušia v hlavnom meste medzi najviac dotknuté.
„Zvýšené koncentrácie PM10 (tuhé znečisťujúce častice) sa často vyskytujú počas stavebných a výkopových prác, najmä za suchého a veterného počasia, keď vznikajú najlepšie podmienky na resuspenziu prachu do ovzdušia," reaguje pre Štandard Veronika Mináriková zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Dodáva, že zhoršenie kvality ovzdušia v dôsledku stavebných prác je však lokálne a nemusí ovplyvňovať celú mestskú štvrť.
V Bratislave sa nachádza päť monitorovacích staníc a najvyššie koncentrácie meriavajú na monitorovacej dopravnej stanici Trnavské mýto, ktorá sleduje vplyv dopravy. Podľa najnovšej správy o kvalite ovzdušia patrí táto lokalita z pohľadu dopravných znečisťujúcich látok - podobne ako minulý rok - medzi tie s najvyšším ročným priemerom prudko jedovatého oxidu dusičitého.
„Vplyv búracích prác sme zaznamenali napríklad počas demolácie budovy Istropolis na Trnavskom mýte, kde sa v tesnej blízkosti nachádza monitorovacia stanica. V tejto lokalite sme zaznamenávali zvýšené koncentrácie PM10," spresňuje Mináriková s tým, že aj keď môžu v dôsledku stavebných činností tieto znečisťujúce látky dosiahnuť veľmi vysoké hodnoty, zvyčajne netrvajú dlhšie ako niekoľko hodín a rýchlo klesajú na obvyklú úroveň.
Developerská spoločnosť vo svojich mediálnych vyjadreniach však tvrdí, že urobí všetko potrebné pre bezpečnosť obyvateľov. „Pri všetkých prácach je developer pripravený zmierňovať prípadné rušivé vplyvy stavby na okolie – buď priamo kropením vodou na eliminovanie prašnosti, úpravou trás pre peších cez bezpečné zóny či optimalizáciou logistických trás pre ťažké mechanizmy a nákladnú dopravu," spresňuje.
Na ďalšie otázky súvisiace s témou bývalého Istropolisu, ktorý musel „padnúť“ pre nový projekt, však už developerská spoločnosť Immocap pre Štandard ani po opätovných e-mailoch a telefonátoch nereagovala.