Trump hrozí novými clami na všetko, čo obsahuje čipy. Od áut po rádiobudík

Týka sa to aj mikročipov či všeobecnejšie polovodičov. Na ich dovoz do USA plánuje práve teraz zaviesť Trump 100-percentné clo.

Trhy sa zo správy nerútia, pretože americký prezident zároveň uvádza, že firmy, ktoré budú dostatočne presúvať výrobu do USA, sa clu vyhnú. To by sa malo týkať napríklad aj taiwanskej spoločnosti TSMC, juhokórejského Samsungu, ale aj amerických korporácií ako Apple alebo Nvidia.

Tie všetky a mnohé ďalšie sa od Trumpovho nástupu do Bieleho domu tento rok v januári zaviazali k investíciám v USA dohromady v objeme vyše bilióna dolárov. Tým si podľa všetkého amerického prezidenta naklonili, hoci často ide už o predchádzajúce alebo dlhodobejšie zámery. Applu stačilo zaviazať sa k ďalším investíciám v objeme 100 miliárd dolárov, a to prevažne do výroby skiel na mobilné telefóny v Kentucky.

Šéf Bieleho domu súčasne hrozí ďalším clom. Zamýšľa ho zaviesť na všetok tovar, ktorý čipy obsahuje, teda nie iba na samotné polovodiče. V súčasnosti sú ale čipy v hocičom, od automobilu po rádiobudík. Toto nové clo uvalené fakticky na elektroniku by tak medzinárodný obchod mohlo narušiť oveľa dramatickejšie. Ak teda Trump jeho možné zavedenie nebude opäť sprevádzať celým radom výnimiek.

Švajčiari v USA neuspeli

To, že k výnimkám a ústupkom nie je vždy ochotný, demonštruje čerstvá skúsenosť švajčiarskej prezidentky Karin Kellerovej-Sutterovej. Jej delegácia sa z USA vracia s nezdarom. Napriek tomu, že ju Trump ani nepozval, snažila sa o zmenu jeho stanoviska v súvislosti so zmiernením „recipročného“ 39-percentného cla, ktoré patrí k jedným z najvyšších zavedených v rámci jednotlivých krajín či celkov.

Švajčiari zrejme neboli natoľko motivovaní ako predstavitelia Európskej únie, aby Trumpovi dostatočne ustúpili. Švajčiarsky priemysel v uplynulých štrnástich rokoch, od svetovej finančnej krízy, vzrástol o zhruba 40 percent, zatiaľ čo priemysel eurozóny v tom istom období len viac-menej stagnoval – je teda zhruba „na nule“. No a nemecký priemysel dokonca o nejakých približne päť percent klesol.

Švajčiarsky priemysel má tak vybudovaný vankúš vysokej produktivity a inovatívnosti, čo ho tvárou v tvár Trumpovým clám robí odolnejším, ako je to v prípade pomerne ťažko skúšaného priemyslu eurozóny, respektíve Európskej únie.

Švajčiari zároveň nemohli Trumpovi ponúknuť ústupok v podobe veľkého objemu nákupu amerických energetických surovín a zbraní či investícií v USA, ku ktorému sa zaviazala EÚ, aby si tak vyrokovala nižšie 15-percentné clo.