Väzňami vo vlastných domovoch. Ako bežných Rumunov ohrozujú medvede
Dňa 20. júna sa nezvaný hosť vynoril z hlbokého lesa tesne pred úsvitom a zamieril ku vchodu do luxusného hotela.
Dostať sa dnu mu trvalo 23 sekúnd. Medveď vážil približne 180 kilogramov a jeho jediným cieľom bol med.
Bezpečnostné kamery ho zachytili, ako labou otvoril posuvné sklenené dvere Grand Hotela Balvanyos a pretlačil sa do vstupnej haly. Zatiaľ čo vystrašený zamestnanec utekal preč, šelma si to namierila rovno k raňajkovému bufetu a pochutila si na všetkých baleniach medu.

To bol len jeden z troch prípadov, keď sa v júni do tohto štvorhviezdičkového hotela v rumunských Karpatoch vlámal medveď. Jeden napríklad vošiel do hotelových kúpeľov a vypil trojlitrovú nádobu s masážnym olejom, zatiaľ čo iný si zas otvoril dvere na hotelovej chodbe a vystrašil upratovačku.
Vzťah Rumunska k týmto zvieratám sa začína komplikovať. Medveď hnedý (Ursus arctos) je považovaný za národný symbol a jeho obraz je hlboko zakorenený v rumunskej mytológii. V dedinách sa dodnes konajú tradičné medvedie tance, starodávny rituál z predkresťanských čias, keď ľudia verili, že medvede odháňajú nešťastie.
Počas komunistického režimu si diktátor Nicolae Ceaușescu dokazoval svoju moc tým, že nechal pomocníkov ich nalákať z lesa jedlom a potom ich bez milosti zastrelil.

Po dlhé roky prichádzali turisti do Karpát s nádejou, že uvidia medvede. No kým kedysi ľudia cestovali do Rumunska za nimi, dnes sa zdá, že tí prichádzajú za ľuďmi.

Počet medveďov v Rumunsku výrazne vzrástol v dôsledku viacerých faktorov, najmä zákazu lovu z roku 2016 a rozsiahlej výstavby, ktorá im zobrala časť ich prirodzeného prostredia. Výsledkom je čoraz viac konfliktov medzi medveďmi a ľuďmi.
Podľa vládnych údajov sa dnes v krajine voľne pohybuje 10-tisíc až 13-tisíc hnedých medveďov, čo je najviac v Európe, ak nepočítame Rusko. Ide o tri- až štyrikrát viac, než koľko ministerstvo životného prostredia považuje za udržateľné, uviedol hovorca Mihai Drăgan.
Môžu vážiť až 400 kilogramov a byť vysoké ako dvere, opúšťajú lesy a pohybujú sa po diaľniciach, kde bilbordy varujú ľudí, aby ich nekŕmili. Čoraz častejšie prenikajú do dedín a malých miest, kde prehľadávajú smetné koše a útočia na všetko, čo im príde do cesty.
Skautské oddiely už v regióne netáboria, pastieri hlásia pravidelné útoky na stáda a farmári sa boja vyjsť na polia. Obyvatelia si okolo svojich domovov inštalujú kilometre elektrických oplotení, aby ochránili svoje rodiny aj majetok.

„Ako deti sme chodievali do lesa na maliny a huby. Nikdy to nebol problém,“ hovorí 58-ročný Lóránd Szarvadi, majiteľ rezortu Balvanyos. „Dnes už tam nikto nemá odvahu ísť. Dlho sme boli proti tomu, aby sa medvede strieľali, ale za posledné dva či tri roky sa situácia stala prakticky neúnosnou.“
Od zákazu ich lovu uplynulo deväť rokov a za ten čas napadli 264 ľudí, čo predstavuje priemerne 28 útokov ročne. Predtým to bolo len okolo 11 prípadov ročne. Zvyšuje sa aj počet úmrtí. Podľa správy Národného inštitútu pre výskum a rozvoj lesného hospodárstva zahynulo od roku 2016 už dvadsať ľudí.

Politici a ekológovia sa stále nevedia dohodnúť, ako znížiť riziko stretov s touto šelmou. Niektorí predstavitelia, najmä z vidieka, požadujú zrušenie zákazu lovu. Ochrancovia prírody však tvrdia, že za problém môžu ľudia, napríklad sprievodcovia, ktorí vedú turistov priamo k medveďom.
V rezorte Balvanyos preto zaviedli nočné hliadky so zbraňou, ktorá vystreľuje kapsuly s korením. Elektrické bicykle, ktoré hotel zakúpil pre hostí, stoja nepoužité v prístrešku, pritom ide o jednu z viacerých investícií, ktoré vyšli nazmar. Hostia sa často pýtajú, či je bezpečné priviesť deti.

„Toto nie je žiadny Macko Pú,“ hovorí Zsuzsanna Teglasová, spolumajiteľka rezortu a manželka Lóránda Szarvadiho. „Medvede sú síce pôsobivé, ale zároveň mimoriadne nebezpečné.“
Znetvorený
Farmár András Nyisztor z dediny Cetățuia už nechodí na pole sám ani pešo.
Ráno 23. augusta 2024 sa spolu so 17-ročnou dcérou vydal na konskom záprahu pokosiť seno pre hospodárske zvieratá. Keď sa chystali prejsť cez malý potok, kôň náhle zastal. Nyisztor si myslel, že sa zľakol vody, a tak zoskočil, aby ho previedol cez vodu.

Vtom dcéra vykríkla. Otočil sa a zrazu stál zoči-voči medveďovi s rozďavenou papuľou.
To, čo sa stalo potom, by mohlo znieť ako mýtus, priam epický boj človeka so zvieraťom. Je to rovnako nepravdepodobný príbeh, ako ten, ktorý zobrazuje obraz svätého Michala prebodávajúceho démona, čo visí Nyisztorovi nad posteľou.
Nebyť lekárskych záznamov a šokujúcich fotografií jeho znetvorenej tváre, príbeh by pôsobil neuveriteľne. „Spomínam si, že som mal dosť času na to, aby som si všimol, že každý jeho zub mal aspoň tri až štyri centimetre,“ hovorí 52-ročný Nyisztor.
Medveď mu odhryzol polovicu tváre. Keďže mal pretrhnuté hlasivky, nemohol kričať. Spadol do potoka a medveď mu skočil na hrudník. To mu zanechalo jazvy na bruchu aj rebrách. Zachránil ho jeho ovčiarsky pes, ktorý na medveďa zaútočil a zahnal ho.

S poškodeným zrakom Nyisztor tápal, kým nahmatal koňa, ktorý ho odviedol na cestu v malej dedinke Cetățuia. Ľudia, ktorí mu prišli na pomoc, vrátane jeho dcéry, ktorá útok prežila, zavolali na tiesňovú linku 112. Nyisztora previezli do nemocnice, kde strávil niekoľko mesiacov napojený na prístroje, zatiaľ čo mu lekári postupne rekonštruovali tvár.
Počet hlásení o výskyte alebo útoku medveďa prudko rastie. Kým v roku 2020 zaznamenala tiesňová linka 112 približne 1 750 hovorov, v roku 2023 ich už bolo viac ako 7 500. Len za prvé mesiace tohto roka ich štátna agentúra, ktorá linku spravuje, eviduje viac ako päťtisíc.
Po tom, ako v lete zahynul 48-ročný taliansky motocyklista pri útoku medveďa, médiá okamžite zaplavili miesto nešťastia. Naopak, útok na Nyisztora zostal bez povšimnutia. Denník New York Times oslovil päť obetí alebo ich rodiny, ktoré utrpeli vážne zranenia po strete s medveďom. Traja z nich potvrdili, že ich prípad sa vôbec nedostal do médií.
Mnohí zranení po stretoch s touto šelmou sú farmári a pastieri, ľudia, ktorých príbehy často zostávajú nepovšimnuté. „Sme len obyčajní ľudia,“ hovorí 64-ročná Mária Györgyjakabová, ktorej syn prežil útok v dedine Angheluș.
Aj keď sa s tým ťažko zmierujú, dospeli k jedinému možnému záveru, ktorý si mnohí netrúfajú vysloviť: medvede treba strieľať.
„Musíme urobiť to, čo robia všetky ostatné krajiny,“ povedal Levente Porzsolt, bývalý poradca rumunského ministra životného prostredia, ktorý pomáhal pripravovať sériu krízových opatrení. „Jednoducho musíme mať povolenie na ich lov.“
Ekológovia s tým nesúhlasia. Upozorňujú, že to nie medvede narúšajú ľudské územie, ale ľudia zasahujú do ich prirodzeného prostredia výstavbou domov a rekreačných objektov. Navyše ich ľudia nevedomky lákajú potravou. V reklamách na turistické výlety sa často objavujú ich fotografie, dnes sa pravidelne pohybujú popri jednej z hlavných horských ciest v nádeji, že im niekto niečo hodí.

Neexistuje jednoduché riešenie,“ hovorí Cristian-Remus Papp, koordinátor ochrany divokej prírody z rumunskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Podľa neho fragmentácia medvedieho územia spôsobila, že sa tieto zvieratá čoraz viac približujú k ľudským obydliam.
Uviedol príklad obce Băile Tușnad s približne 1 700 obyvateľmi, ktorá leží pri rieke Olt. V tejto oblasti je jedna z najväčších koncentrácií medveďov v celom Rumunsku. Vďaka viacerým zmenám a opatreniam sa tu podarilo výrazne znížiť počet tiesňových volaní zo 149 prípadov v roku 2021 na tridsať v roku 2022 a len šesť v roku 2023, ako uvádza štúdia zverejnená v rámci tejto iniciatívy.
Vláda vytvorila „medvedie pohotovostné tímy“, ktoré vybavila vysielačkami a kamerami. Medvede dostali GPS obojky a špeciálna aplikácia varuje obyvateľov, keď sa k nim približuje medveď. Podľa Pappa obec urobila aj radikálny krok: vyťala väčšinu ovocných stromov, nainštalovala odpadkové koše odolné voči medveďom a 90 percent domov oplotila elektrickým plotom.
Hoci sa tieto opatrenia považujú za úspech, kritici ako Porzsolt nesúhlasia.
„Nič sme nevyriešili,“ hovorí. „Ľudia sa len stali väzňami vo vlastných domovoch.“
Po nahlásení útoku rozhoduje skupina odborníkov
V roku 2021, keď sa situácia s medveďmi v Rumunsku začala vymykať spod kontroly, sa štát pokúsil presunúť medvede do iných európskych krajín. „Nikto ich nechcel,“ poznamenal Porzsolt.

V tom istom roku vláda prijala dočasný zákon, na ktorom sa podieľal aj Porzsolt. Nariadenie č. 81 zaviedlo postup, pri ktorom o usmrtení medveďa rozhoduje skupina odborníkov. Najprv musí obeť útoku zavolať na linku 112 a nahlásiť, že medveď ohrozuje osobu alebo majetok. Na miesto potom vyrazí tím zložený z policajta, veterinára s uspávacou puškou, poľovníka s ostrou zbraňou a miestneho úradníka, ktorý má na všetko dohliadať.
Keď tím dorazí, väčšinou je medveď dávno preč. Len výnimočne ho nájdu priamo na mieste a v takom prípade môže veterinár skúsiť použiť uspávaciu pištoľ.
Jedno popoludnie odviezol Porzsolt reportéra autom po poľnej ceste na miesto nedávneho útoku. Na svetlej zemi boli stále viditeľné dve obrovské krvavé škvrny, ktoré sfarbili pôdu do tmavosiva. Prvá značila miesto, kde v júli medveď zabil býka. Druhá bola tam, kde potom zastrelili medveďa.
Skupina, ktorá v deň útoku dorazila na miesto, našla medveďa, ako požiera svoju viac ako 450-kilogramovú korisť. Veterinárova uspávacia strela však nielenže nezabrala, ale medveďa to tak podráždilo, že zaútočil na celú skupinu, uviedol Porzsolt. Až vtedy mohol vydať rozkaz na jeho zabitie.
„Bolo to ako scéna z filmu,“ opísal. „Ľudia kričali, policajti utekali, poľovník vystrelil a medveď sa zrútil k zemi.“

Minulý rok po tragickej smrti 19-ročného turistu rumunský parlament zvolal mimoriadne zasadnutie a schválil ročný odstrel 481 medveďov, čo je viac ako dvojnásobok pôvodnej kvóty. Podľa Porzsolta je to však len kvapka v mori. Upozorňuje, že v niektorých krajinách sa každoročne znižuje počet medveďov až o desať percent, čo by v prípade Rumunska znamenalo odstrel približne 1 300 jedincov ročne.
Kým sa úrady a ochranári sporia o ďalší postup, počet útokov a obetí stále rastie.
Po tom, ako mu zrekonštruovali hlasivky, sa András Nyisztor vo svojom dome, hodiny cesty od miesta nehody, znovu učí hovoriť. Do jeho pravého líca mu implantovali kovovú platničku, ktorá nahradila rozdrvenú kosť. Keď si vyberie zubnú protézu, vidieť, že prišiel o väčšinu zubov.

„Medvede som vídal celý život, ale nikdy by mi nenapadlo, že dokážu niečo také,“ hovorí.
Malá izba, v ktorej cítiť jemnú vôňu trávy a dreva, pôsobí útulne. Nad posteľou Andrása Nyisztora, kde trávi dni zotavovaním, visia 3D plagáty ružových kvetov, ktoré dodávajú priestoru veselý nádych. Medzi nimi, trochu nakrivo, je zavesená malá ikona svätého archanjela Michala.
Nepamätá si, či ju tam dal pred útokom alebo až po ňom. Na obraze má archanjel vytasený meč, roztiahnuté krídla a víťazne stojí nad porazeným netvorom, ktorý sa zvíja pod jeho nohami.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.