Interný dokument hygienikov USA: Očkovaní by mali nosiť rúška, šíria delta variant rovnako ako nezaočkovaní

Interný dokument, ktorý unikol z amerického Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, potvrdzuje, že očkovanci šíria delta variant rovnako ako ľudia bez vakcíny. Pravdepodobnosť, že ochorejú, je však trikrát nižšia.

Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), ktoré je americkým štátnym úradom pre ochranu verejného zdravia, vydalo nové odporúčania pre plne zaočkovaných. Nabáda ich, aby nosili rúška v interiéroch, kde sú dobré podmienky na rýchle šírenie koronavírusu.

Americkí hygienici spomínajú školy a odporúčajú rúška pre všetkých zamestnancov a žiakov. Horné dýchacie cesty by si podľa nich mali prekrývať aj ľudia s oslabenou imunitou a tí, čo majú zvýšené riziko závažného priebehu COVID-19. Rovnaké odporúčanie platí, ak niekto žije s takýmito osobami v domácnosti.

Centrum k rovnakému kroku povzbudzuje aj zaočkované osoby, ktoré prichádzajú do úzkeho kontaktu s neočkovanými osobami vrátane detí mladších ako 12 rokov.

Ide o obrat oproti májovému rozhodnutiu, podľa ktorého plne zaočkovaní ľudia nepotrebujú takmer v žiadnych situáciách nosiť rúška vnútri ani vonku. Nejde pritom o jediné sprísnené odporúčanie.

Po starom sa očkovanci nemuseli otestovať, ak prišli do styku s nakazeným, no nemali príznaky. Centrum teraz rozhodlo, že aj plne očkovaní ľudia by sa mali otestovať 3 až 5 dní po vystavení sa niekomu s podozrením na COVID-19 alebo s potvrdeným ochorením COVID-19. Rúška by mali očkovanci vo všetkých interiéroch nosiť aspoň 14 dní, alebo dokým nedostanú negatívny výsledok testu.

„Testovanie je široko dostupné,“ odôvodňovala denníku The New York Times toto odporúčanie riaditeľka CDC Rochelle Walenská. Nové uniknuté informácie však napovedajú, že odporúčania majú alarmujúce príčiny.

Interný dokument CDC: Zaočkovaní sú rovnako infekční ako nezaočkovaní

Podľa nových zistení CDC je delta variant infekčnejší než vírusy spôsobujúce SARS, MERS či pravé kiahne. Má však oveľa nižšiu smrtnosť než porovnávané vírusy. Ľudia ním infikovaní môžu mať až tisíckrát väčšiu vírusovú nálož ako ľudia infikovaní pôvodným vírusom. Vedci sa preto domnievajú, že sú aj dlhšie infekčnejší.

Vyššia vírusová nálož zas spôsobuje, že vírus dokáže ľahšie preniknúť do ľudského organizmu. Tí, čo očkovaciu látku nedostali, sa podľa odborníkov môžu nakaziť už po niekoľkých minútach.

Interný dokument z Centra, ktorého kópiu získali americké médiá, ukazuje, že u očkovaných je trikrát nižšia pravdepodobnosť, že ochorejú na COVID-19, ako u neočkovaných. Očkovaní ľudia sú však po infekcii rovnako nákazliví ako ľudia bez injekcie. Práve preto v utorok americkí hygienici sprísnili odporúčania o používaní rúšok a testovaní pre očkovancov.

„Podľa údajov v dokumente sa v USA vyskytne týždenne zhruba 35 000 symptomatických infekcií medzi 162 miliónmi očkovaných Američanov. Hygienici však nezaznamenali všetky mierne alebo asymptomatické infekcie, takže skutočný výskyt môže byť vyšší,“ píše sa v článku.

V priemere zaznamenajú v USA denne 71 000 nových prípadov. Nové údaje naznačujú, že očkovaní ľudia šíria vírus a prispievajú k týmto číslam, hoci pravdepodobne v oveľa menšej miere ako neočkovaní.

Očkujte sa, vyzývajú Američanov politici

Aktualizované usmernenia prichádzajú pred jesennou sezónou, keď sa očakáva, že vysoko infekčný delta variant spôsobí ďalší nárast prípadov. Celkovo 97 percent hospitalizácií v USA tvoria neočkovaní. Prvú dávku dostalo v Spojených štátoch takmer 58 percent populácie a plne zaočkovaná je skoro polovica občanov. Usmernenia CDC sú iba odporúčaním a ponecháva na štátoch a miestnych úradníkoch, či ich zavedú do praxe.

Tvárou v tvár pribúdajúcemu počtu nakazených, hospitalizovaných a mŕtvych niektoré americké štáty a mestá už rozhodli, že rúška budú povinné pre všetkých. Na očkovanie zas vyzval prezident Joe Biden aj viceprezidentka Kamala Harrisová.

Nové zistenia pravdepodobne rozprúdia diskusiu o tom, či môžu byť povinné rúška, sociálny dištanc a ďalšie opatrenia opäť potrebné aj v krajinách, ktoré ich už zrušili alebo majú vysokú preočkovanosť.

Napríklad profesor Amesh Adalja z Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health tvrdí, že nie. Prekrytie horných dýchacích ciest má podľa neho význam pre nezaočkovaných a tie časti sveta, kde široká populácia dostala niektorú z čínskych vakcín. Tie sa proti delta variantu ukazujú ako menej účinné.

„Pre väčšinu opatrení z oblasti ochrany verejného zdravia bude veľmi ťažké vrátiť sa späť na svoje miesto, najmä keď sme plne zaočkovali 77 percent občanov nad 65 rokov. To vírusu znemožnilo dostať nemocnice do krízy a o tom predsa vždy bolo vyrovnávanie krivky. Nemyslím si, že uvidíte nemocnice naprieč USA upadať do systémovej krízy, ako tomu bolo v zime a na jar 2021, pretože množstvo vysoko rizikových ľudí sa zaočkovalo,“ myslí si lekár.

Hovorí tiež, že súčasné vakcíny poskytujú robustnú imunitnú odpoveď. Bežná populácia preto podľa neho v krátkom časovom horizonte nepotrebuje tretiu injekciu. Tá by sa mohla využiť pri pacientoch s imunosupresívnou liečbou, ktorí sú náchylnejší na infekcie. Podstatné je vraj čo najskôr plne zaočkovať svetovú populáciu.

Rovnaký názor zastáva aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá odsúdila plány vyspelých štátov na preočkovanie populácie treťou dávkou. Podľa WHO by štáty s dobrou preočkovanosťou mali nadbytočné ampulky poskytnúť rozvojovému svetu.

Ďalšie mutácie sú hrozbou

Súčasná miera imunity, akú vakcíny poskytujú, je postačujúca. Podľa nedávnej štúdie z časopisu The New England Journal of Medicine chráni vakcína od konzorcia Pfizer/BioNech pred delta variantom na 88 percent a tá od AstraZeneca na 67 percent. Vedcov však desia ľudia, ktorí proticovidovú injekciu nechcú.

„Vzhľadom na množstvo vírusu, ktorý v tejto krajine v súčasnej dobe koluje prevažne medzi neočkovanými ľuďmi, sa my odborníci z oblasti verejného zdravia a vedy najviac obávame, aby sa vírus nestal veľmi prenosným s potenciálom uniknúť našim očkovacím látkam v zmysle toho, ako nás chráni pred ťažkými chorobami a smrťou,“ povedala Walenská.

Takýto variant by podľa nej mohol byť „len o niekoľko mutácií ďalej“. Rovnako to vidí Stuart Ray, lekár z Oddelenia infekčných chorôb na Lekárskej fakulte Johna Hopkinsa v Baltimore v Marylande. Keď máme nakazených veľa ľudí, dávame vírusu väčšiu šancu diverzifikovať sa a potom sa prispôsobiť selektívnym tlakom,“ povedal Ray pre Medscape Medical News.

Odborníci varujú najmä pred takzvanou rekombináciou. Ide o mechanizmus vzniku nových vírusových kmeňov. Ak dva rôzne kmene rovnakého vírusu napadnú tú istú bunku, môžu si vymeniť časť RNA, a vytvoriť tak veľmi odlišný vírus s novými vlastnosťami a schopnosťami. Čím rozmanitejšie sú cirkulujúce kmene, tým je väčšia možnosť, že k niečomu takému dôjde.

S rovnakou infekčnosťou rátame aj na Slovensku

Aj na Slovensku sme boli svedkami sporu o to, či by mali byť očkovaní zvýhodnení. Novela z dielne ministerstva zdravotníctva mala v pôvodnom návrhu umožniť vstup do prevádzok a k službám len zaočkovaným.
Po kritike opozičných strán a koaličnej strany Sme rodina sa hlasovanie o novele zablokovalo. Parlament ju nakoniec schválil 25. júla. Voľnejšie pravidlá však budú platiť nielen pre zaočkovaných, ale aj pre ľudí, čo prekonali ochorenia COVID-19 alebo majú platný negatívny test.

„Očkovanie chráni v prvom rade zaočkovaného pred ochorením alebo jeho ťažkým priebehom, nevypovedá primárne o potenciálnej infekčnosti alebo neinfekčnosti osoby voči tretím osobám,“ vysvetlila rozhodnutie nezvýhodniť len zaočkovaných osobitná časť dôvodovej správy.