Spoločnosť

Príbeh cenzúry. Z totalitnej uniformy sa prezliekla do digitálneho kabáta

Spôsoby cenzúry sa s vývojom technológií menia. V minulosti mal u nás na informácie monopol štát, dnes online platformy prostredníctvom svojich algoritmov. Výlet do histórie ukazuje, že viac informácií nemusí vždy znamenať viac slobody.

Sloboda na sieti. Foto: EyesWideOpen/Getty Images

Sloboda na sieti. Foto: EyesWideOpen/Getty Images

Ovplyvňovanie a rozhodovanie o tom, čo sa smie a čo nesmie povedať, sprevádza ľudskú spoločnosť v podstate počas celých dejín. V starovekom Ríme označoval pojem cenzor úradníka, ktorý dohliadal na morálku. V stredoveku sa stal súčasťou cirkevnej praxe pri schvaľovaní kníh. V súčasnosti ho chápeme ako zámerné obmedzovanie alebo kontrolu šírenia informácií s cieľom ovplyvniť verejnú diskusiu.

Slovenská ústava v článku 26 zakazuje cenzúru a garantuje slobodu prejavu, pričom pripúšťa obmedzenia iba na ochranu práv iných, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti. V demokratickom prostredí by preto cenzúra nemala mať miesto.

Realita však ukazuje, že kontrola informácií sa často uskutočňuje jemnejšími a menej viditeľnými spôsobmi.

Od Pražskej jari k Bratislavskej lýre 1989

Pred rokom 1989 mala cenzúra na Slovensku dlhú a systematickú tradíciu. Už počas Rakúsko-Uhorska bola literatúra pod prísnym dohľadom a ideologická zhoda prevyšovala umeleckú hodnotu.

Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.

Začať diskutovať

Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.

Všetky komentáre 0

    Zaregistrujte sa

    Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.