Príbeh cenzúry. Z totalitnej uniformy sa prezliekla do digitálneho kabáta

Ovplyvňovanie a rozhodovanie o tom, čo sa smie a čo nesmie povedať, sprevádza ľudskú spoločnosť v podstate počas celých dejín. V starovekom Ríme označoval pojem cenzor úradníka, ktorý dohliadal na morálku. V stredoveku sa stal súčasťou cirkevnej praxe pri schvaľovaní kníh. V súčasnosti ho chápeme ako zámerné obmedzovanie alebo kontrolu šírenia informácií s cieľom ovplyvniť verejnú diskusiu.

Slovenská ústava v článku 26 zakazuje cenzúru a garantuje slobodu prejavu, pričom pripúšťa obmedzenia iba na ochranu práv iných, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti. V demokratickom prostredí by preto cenzúra nemala mať miesto.

Realita však ukazuje, že kontrola informácií sa často uskutočňuje jemnejšími a menej viditeľnými spôsobmi.

Od Pražskej jari k Bratislavskej lýre 1989

Pred rokom 1989 mala cenzúra na Slovensku dlhú a systematickú tradíciu. Už počas Rakúsko-Uhorska bola literatúra pod prísnym dohľadom a ideologická zhoda prevyšovala umeleckú hodnotu.

Po roku 1948 sa z cenzúry stal pevný nástroj komunistickej moci. Úrad pre tlač a informácie kontroloval noviny, knihy, rozhlas aj televíziu. Zakázaní autori ako napríklad Dominik Tatarka mohli svoje texty šíriť len potajme.

Krátke obdobie uvoľnenia priniesla Pražská jar, no po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy sa cenzúra obnovila a ešte posilnila.

Symbolickým príkladom je udalosť na Bratislavskej lýre 1989, keď americká speváčka Joan Baez zo scény pozdravila Chartu 77 a Václava Havla. Počas vystúpenia Ivana Hoffmana (ktorý pre Štandard napísal aj viacero článkov) následne organizátori vypli mikrofón, aby nemohol odspievať pieseň Nech mi nehovoria, a to za prítomnosti príslušníkov Štátnej bezpečnosti.

Digitálne platformy ako noví strážcovia obsahu

Po roku 1989 sa Slovensko otvorilo slobodnému toku informácií, no s nástupom digitálnych technológií prišli nové mechanizmy kontroly.

Online platformy dnes rozhodujú o viditeľnosti obsahu prostredníctvom interných pravidiel a algoritmov. Praktiky ako takzvané shadow banning [skryté obmedzenie viditeľnosti príspevkov, ktoré sa zobrazujú len malej časti publika bez vedomia autora, pozn. red.], alebo odstránenie možnosti zarábať na obsahu prostredníctvom reklamy či iných príjmov síce nie sú formálne cenzúrou, no obmedzujú dosah konkrétnych názorov.

Európska únia tiež v roku 2022 prijala Akt o digitálnych službách, ktorý ukladá platformám povinnosť monitorovať obsah, odstraňovať nelegálny materiál a vysvetľovať svoje zásahy.

Kritici však upozorňujú, že z obavy pred sankciami môže dochádzať k príliš častému odstraňovaniu obsahu aj hraničných názorov. Na Slovensku v roku 2025 nadobudla účinnosť novela kyberzákona podľa smernice NIS 2, ktorá posilnila ochranu digitálnej infraštruktúry, ale zároveň rozšírila možnosti dohľadu nad online prostredím. Súčasťou praxe je aj blokovanie vybraných webov, napríklad Infovojna či Bádateľ, čo otvára otázky transparentnosti a možnosti právnej obrany prevádzkovateľov.

Iná doba priniesla iné prostriedky

Porovnanie minulosti a súčasnosti ukazuje, že hoci sa nástroje kontroly zmenili, princíp zostáva podobný. V minulosti aj dnes môže byť prístup k obsahu obmedzený bez objektívneho a transparentného posúdenia.

Zatiaľ čo v roku 1972 bol zakázaný film Dušana Hanáka Obrazy starého sveta, ktorý sa do kín dostal až o jeden a pol dekády neskôr, v roku 2022 zablokoval Národný bezpečnostný úrad portál Hlavné správy (po prehre na súde ich potom musel odblokovať).

Rozdiel je len v tom, že pred rokom 1989 bola kontrola centralizovaná v rukách štátu, kým dnes sa na rozhodovaní podieľajú aj súkromné spoločnosti. V totalite sa občan k zakázaným informáciám vôbec nedostal, dnes sú dostupné, ale ich viditeľnosť môže byť selektívne obmedzená.

Budúce trendy a rast obmedzení

Podľa najnovšej správy organizácie Freedom House, známej ako Freedom on the Net, sa úroveň internetových slobôd vo svete znižuje nepretržite už trinásť rokov. Ide o globálny trend, ktorý zasahuje všetky kontinenty a má priamy dosah aj na krajiny Európskej únie vrátane Slovenska.

Správa upozorňuje, že obmedzenia majú rôznu podobu - od blokovania webových stránok cez legislatívne zásahy až po sofistikované algoritmické obmedzovanie obsahu.

Tento dlhodobý vývoj ukazuje, že digitálny priestor sa stáva čoraz viac kontrolovaným a že tlak na slobodu prejavu sa v online prostredí zvyšuje.

Ochrana slobodného a pluralitného informačného prostredia si vyžaduje jasné a transparentné pravidlá. Európska komisia v rámci Aktu o digitálnych službách odporúča, aby platformy uvádzali dôvody zásahov a umožnili účinné odvolanie.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zdôrazňuje význam nezávislých médií ako prevencie proti zneužitiu moci. UNESCO zase upozorňuje na význam mediálnej a digitálnej gramotnosti ako obrany pred manipuláciou aj nadmernou cenzúrou.

V dnešnej dobe podprahovej ideologickej kontroly tak každý z nás môže vzdelávaním a obozretným zaobchádzaním s informáciami prispieť k ochrane verejného priestoru a zachovaniu slobodnej výmeny názorov.