Rozsudok BAJI Trans preklápa šance skôr na Kočnerovu stranu

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci BAJI Trans proti Národnému inšpektorátu práce z 1. augusta 2025 sa stalo okamžite predmetom verejnej diskusie po tom, ako sa v jej centre ocitlo meno odsúdeného podnikateľa Mariana Kočnera a prípadná možnosť jeho prepustenia na slobodu.

Na prvý pohľad nevýrazný spor o pokutu za porušenie povinností vodiča nákladného auta môže mať dôsledky ďaleko presahujúce svet cestnej dopravy či správneho konania. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil záver, ktorý je dvoma tábormi odbornej obce prezentovaný diametrálne odlišne.

Aplikácia tohto rozhodnutia môže totiž zásadne ovplyvniť už právoplatne uložené tresty odsúdeným tak, že dôjde k ich výraznému zníženiu v dôsledku znižovania trestov prostredníctvom novely Trestného zákona z roku 2024.

V prípade Kočnera by nastala situácia, že jeho dlhoročný trest by sa znížil natoľko, že by mohol požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu.

Pokuta za skutok, ktorý neskôr už nebol protiprávny

Podstatou sporu pred Súdnym dvorom EÚ bola 200-eurová pokuta uložená vodičovi betónového domiešavača spoločnosti BAJI Trans zo strany Národného inšpektorátu práce za nedodržanie povinností týkajúcich sa tachografu. Pokuta bola uložená v čase, keď to zákon vyžadoval, no neskôr sa legislatíva zmenila tak, že toto konanie už nebolo protiprávne.

Prepravná spoločnosť žiadala prostredníctvom správnej žaloby zrušenie pokuty v dôsledku zmeny zákona. Najvyšší súd SR v rozhodovaní o kasačnej sťažnosti predložil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku, či sa môže v tejto veci uplatniť zásada lex posterior mitius (lex mitior), aj keď bola vec právoplatne skončená (právoplatné uloženie pokuty), no vec stále prebiehala prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku.

Zásada lex mitior je zakotvená v Európskom dohovore o ľudských právach, v Charte základných práv EÚ, ako aj v Ústave SR a znamená použitie priaznivejšej právnej úpravy v prospech páchateľa.

Problém pri výklade právoplatnosti rozhodnutia

Súdny dvor EÚ totiž v podobných prípadoch už rozhodol, že zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona sa vzťahuje na trestné konania až do vydania právoplatného rozhodnutia, ale nikdy sa nevyjadril k spôsobu, akým treba posúdiť právoplatnosť takéhoto rozhodnutia.

Nebolo teda zrejmé, či sa právoplatnosť rozhodnutia má posudzovať do vyčerpania riadnych opravných prostriedkov (ako napríklad odvolanie), alebo sa právoplatnosťou rozhodnutia myslí taký stav, keď už voči danému rozhodnutiu nie je možné využiť žiadne opravné prostriedky, ani mimoriadne (napríklad dovolanie).

Veľká komora Súdneho dvora EÚ odpovedala v rozhodnutí BAJI Trans tak, že zásada lex mitior sa vzťahuje aj na správne delikty s trestnoprávnou povahou (podľa kritérií judikatúry EÚ) a nie je rozhodujúce, že vnútroštátne rozhodnutie je „právoplatné“ – podstatné je, či stále existuje dostupný opravný prostriedok.

Nezáleží pritom, či ide o riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok – ak je účinný a dostupný, lex mitior sa musí uplatniť.

V praxi to znamená, že slovenský kasačný súd musí pri rozhodovaní zohľadniť novú priaznivejšiu právnu úpravu aj vtedy, keď podľa slovenských procesných noriem je vec už „uzavretá“.

Presah rozhodnutia na prípad odsúdenia Mariana Kočnera

Práve možnosť uplatniť priaznivejšiu právnu úpravu v prospech páchateľa aj pri absencii využitia riadnych opravných prostriedkov a jej možný presah na trestné právo rozdelila právnickú obec na Slovensku.

Stredobodom tejto debaty sa stal Marian Kočner a jeho možné zníženie trestu práve s odkazom na dané rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. Kočner je síce právoplatne odsúdený v kauze falšovania zmeniek TV Markíza na 19 rokov väzenia, no v tejto veci jeho obhajoba podala dovolanie na Najvyšší súd SR.

Novelizovaný Trestný zákon z roku 2024 stanovil výrazne nižšie trestné sadzby aj pre skutok, kvôli ktorému bol odsúdený Marian Kočner – a to od päť do 12 rokov namiesto pôvodných 12 až 20.

Princíp lex mitior – teda povinnosť uplatniť neskorší miernejší zákon – by preto v Kočnerovom prípade mohol znamenať zníženie trestu na úroveň, ktorú by už fakticky vykonal do takej miery, že by minimálne mohol požiadať o podmienečné prepustenie.

Argumenty o nepoužiteľnosti rozhodnutia v trestnom práve

Časť odbornej verejnosti však namieta, že rozsudok Súdneho dvora EÚ nebude použiteľný v prospech Kočnera. Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko upozornil na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/14/2025, podľa ktorého je potrebné rozlišovať správne a trestné konanie, ako aj konkrétne medzi kasačnou sťažnosťou a dovolaním.

Najvyšší súd SR konštatuje, že podobné závery Súdneho dvora EÚ nie sú aplikovateľné na trestné konanie aj preto, že by dochádzalo k rozporu s princípom právnej istoty a zásadou rovnosti tým, že túto možnosť by mohli využiť iba odsúdené osoby, ktorým plynie lehota na podanie dovolania.

Advokát Peter Kubina v tomto smere tvrdí, že lex mitior sa neuplatňuje pri mimoriadnych opravných prostriedkoch, na trestnú činnosť Kočnera sa nevzťahuje právo EÚ a rozsudok BAJI Trans sa týkal úplne iných skutkových okolností. Ak by aj mal tento rozsudok presah na Kočnerov prípad, podľa Kubinu by nebolo možné jeho závery vzťahovať na dovolacie dôvody v jeho prípade.

Peter Kubina tak zastáva názor, že je nepravdepodobné, aby Kočnerova obhajoba uspela s podaným dovolaním a dosiahla zníženie trestu pre svojho klienta.

Profesor Jozef Čentéš rovnako ako sudca Šamko zastávajú názor, že rozsudok Súdneho dvora EÚ nemožno automaticky aplikovať na trestné konanie, a to pre výklad pojmu právoplatnosť.

Podobne ako advokát Kubina spochybňujú, či falšovanie zmeniek vôbec možno zaradiť pod trestné činy upravené právom Európskej únie, a teda, či vôbec možno aplikovať Chartu základných práv EÚ v takýchto prípadoch.

Profesor Tomáš Strémy sa prikláňa k záverom profesora Čentéša týkajúcich sa aplikácie rozsudku na trestné konanie a potreby dôslednejšieho výkladu pojmu právoplatnosť.

Obhajoba odkazuje na odôvodnenie Súdneho dvora EÚ

Naopak, obhajcovia kontroverzného podnikateľa advokáti Marek Para a Michal Mandzák predstavili argumenty, podľa ktorých Súdny dvor EÚ svojím rozhodnutím jednoznačne zaviazal slovenské súdy k uplatňovaniu priaznivejšej právnej úpravy v prospech páchateľov trestnej činnosti aj v prípade dovolacích konaní.

Obaja advokáti interpretujú rozhodnutie BAJI Trans ako priamo použiteľné aj v trestných veciach. Michal Mandzák tvrdí, že lex mitior je historicky trestnoprávna zásada a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ výslovne hovorí, že právoplatnosť rozhodnutia a mimoriadny charakter opravného prostriedku nie sú prekážkou. Rozsudok má mať preto potenciál zásadne ovplyvniť Kočnerovu vec.

Opozitné argumenty odborníkov týkajúce sa nemožnosti presahu na trestné právo sú podľa neho „bez logického odôvodnenia", pretože samotný Súdny dvor EÚ rozhodoval o sankcii s trestnoprávnou povahou.

Pri spore riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku Mandzák v kontexte rozhodnutia BAJI Trans hovorí, že nie je rozhodujúca právoplatnosť rozhodnutia a ani to, že dostupný prostriedok nápravy je považovaný za mimoriadny, ale rozhodujúca je skutočnosť, či ide o dostupný prostriedok, ktorý nepredstavuje extrémne ťažkosti pri uplatnení. Dovolanie podľa neho tieto kritériá spĺňa.

V kontexte rozhodnutia BAJI Trans advokát pripomína, že aj v tomto prípade išlo o právoplatne skončené konanie (pokuta bola uložená a zaplatená) a kasačné rozhodovanie Najvyššieho súdu SR predstavovalo mimoriadny opravný prostriedok.

Mandzák odmieta argument o nerovnosti účastníkov konaní tak, ako ich popisuje Najvyšší súd SR. Advokát pripomína zrušenie trestu obligatórneho prepadnutia majetku zo strany Ústavného súdu SR, pričom v tomto prípade išlo o rovnakú situáciu – niektorí odsúdení boli v zákonných lehotách na uplatnenie tohto rozhodnutia, čo bolo v ich prospech, a iní nie. Odkazuje v tomto smere na body 103 až 105 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.

Advokát odmieta argumenty, že sa Kočnerov prípad netýka práva EÚ. Skutok, pre ktorý bol odsúdený, je podľa Mandzáka „ukážkový eurozločin, na ktorý sa vzťahuje právo EÚ a spadá pod rámcové rozhodnutie a smernicu EÚ o opatreniach proti falšovaniu eura, kde sú vymedzené konkrétne trestné činy falšovania“.

V tomto smere možno skutočne ako príklad uviesť Smernicu EP a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014, ktorá síce nehovorí konkrétne o zmenkách, no medzi trestné činy radí akékoľvek falšovanie alebo pozmeňovanie meny bez ohľadu na použité prostriedky.

Naproti tomu Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov špecificky uvádza zmenky ako platobný nástroj pre účely tejto smernice.

Advokát Para pripomína úspechy obhajoby pred SD EÚ

So zdôvodnením svojho kolegu súhlasí advokát Marek Para s tým, že pripomína viaceré konania pred Súdny dvorom EÚ, v ktorých boli úspešní. Tie mali presah na kauzy zrušenia amnestií alebo kauzy rozsahu a výšky trestov, pri ktorých slovenskí odborníci spochybňovali už podania iba preto, aby sa na súde ukázal opak.

Para pripomína aj úspech pri rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C-709/18, ktoré sa vzťahuje na problematiku odsúdenia spoluobvinených rovnakým súdom, ak jeden urobil vyhlásenie o vine a druhý vinu popiera, a ktoré má presah na celoeurópskej úrovni.

Ďalej spomína výhru nad Europolom alebo konanie o možnosti skúmania obsahu telefónu zo strany orgánov činných v trestnom konaní bez súdneho príkazu, ktoré Súdny dvor EÚ rovnako označil za neprípustné.

Obaja obhajcovia sa teda zhodujú na tom, že rozhodnutie BAJI Trans je možné uplatniť aj na trestné konania a bude využiteľné pri dovolaní v prospech Kočnera.

Rozhodnutie BAJI Trans hovorí v prospech obhajoby

Odôvodnenie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ im skôr dáva za pravdu.

Súdny dvor EÚ vo veci BAJI Trans špecificky hovorí nielen o sankcii s trestnoprávnym charakterom, ale aj o odsúdených osobách, proti ktorým sa vedie trestné konanie v kontexte podávania mimoriadnych opravných prostriedkov.

Z uvedeného je teda zrejmé, že Súdny dvor EÚ vníma celú problematiku uplatňovania zásady lex mitior zo širšieho spektra ako slovenskí odborníci – a to práve s presahom na trestné právo.

Súd v tomto smere vo svojom odôvodnení rovnako, ako tvrdia Kočnerovi obhajcovia, hovorí, že kým neuplynula lehota na podanie opravného prostriedku, ktorého cieľom je zmena alebo zrušenie odsudzujúceho rozsudku alebo trestu, nemožno hovoriť o právoplatnosti rozhodnutia, ktoré končí trestné konanie.

Okrem opätovného presahu na trestné právo súd pomerne jasne vymedzil aj to, že právoplatným rozhodnutím sa v zmysle práva EÚ myslí také, ktoré už nemožno zmeniť žiadnym prostriedkom – teda ani dovolacím.

Uvedené znamená, že pokiaľ je možné podať voči rozhodnutiu dovolanie, nemožno ho považovať za právoplatne skončené a je potrebné v tomto konaní uplatniť zásadu lex mitior.

Kočner prostredníctvom svojej obhajoby podal dovolanie v zákonnej lehote, a teda prebieha celý trestný proces, ktorý možno v zmysle práva EÚ označiť za právoplatne neskončený. Keďže tento proces nie je skončený a medzitým vláda prijala novelu s priaznivejšími trestnými sadzbami, slovenské súdy by mali tieto sadzby zohľadniť v prospech páchateľa pri posudzovaní jeho prípadu.

Opak by mohol znamenať porušenie práva EÚ, v ktorom Slovenská republika pomerne často vyniká práve tým, že odmieta aplikovať európske rozhodnutia.