Tvrdú slovenskú daň na sladené nápoje sa niektorí výrobcovia pokúšajú obísť

Ministerstvo financií očakáva od dane zo sladených nápojov dodatočný príjem do štátneho rozpočtu v rádoch desiatok miliónov eur. Časť analytikov však upozorňuje na otáznu účinnosť opatrenia a možné negatívne dôsledky na podnikateľské prostredie.

Zmena pravidiel pre výrobcov aj spotrebiteľov

Zákon, ktorý parlament schválil v decembri 2024, zaviedol spotrebnú daň, ktorú musia platiť výrobcovia a dovozcovia pri prvom uvedení výrobku na trh. Daň sa následne premieta do maloobchodných cien a týka sa všetkých balených nápojov s pridaným cukrom alebo sladidlom.

Podľa Finančnej správy Slovenskej republiky sa daň nevzťahuje na nesladené šťavy, dojčenskú výživu, výživové doplnky, lieky a nápoje podávané v reštauráciách, ktoré nie sú balené. Vláda označuje tento zákon za nástroj v boji proti detskej obezite a ako súčasť preventívnej zdravotnej politiky.

Tri kategórie nápojov, rozdielne sadzby dane

Zákon rozdeľuje nápoje do troch kategórií podľa ich zloženia a účelu:

– bežné sladené nápoje, ako sú malinovky alebo ľadové čaje, podliehajú dani vo výške 15 centov za liter,

– energetické nápoje s obsahom kofeínu nad 150 mg/l majú dvojnásobnú sadzbu, teda 30 centov za liter,

– najvyššia daň sa uplatňuje na koncentráty, napríklad na sirupy. Pri tekutých koncentrátoch je sadzba 1,05 eura za liter, pri tuhých koncentrátoch bez určeného výťažku ide o 4,30 eura za kilogram.

Pôvodná verzia zákona rátala aj so zdanením sladených mliečnych a rastlinných nápojov či proteínových doplnkov. Po výhradách odborníkov a zástupcov priemyslu sa napokon z návrhu vypustili.

Cesty, ako daň obísť

Zavedenie dane spôsobilo v krátkom čase výrazné zdraženie. Napríklad liter malinovky, ktorý sa ešte v decembri 2024 v akcii predával za približne 0,90 eura, dnes stojí bežne 1,20 až 1,30 eura. Dvojlitrové balenia tak zdraželi o 30 až 50 centov.

Energetické nápoje, ktoré už predtým patrili medzi drahšie produkty, zdraželi ešte viac – približne o 60 centov na dvojlitrové balenie, čo v niektorých prípadoch predstavuje štvrtinu pôvodnej ceny.

Sirupy, ktoré si kupujú najmä rodiny s deťmi, stáli pred zavedením dane 1,20 až 1,50 eura, dnes sa ich cena po započítaní dane a DPH pohybuje medzi tromi až štyrmi eurami za liter. Pre bežnú domácnosť, ktorá týždenne skonzumuje štyri litre sladených nápojov, to znamená ročný nárast výdavkov o viac než 70 eur.

Od zavedenia dane klesla spotreba sladených nápojov medziročne o približne 12 percent. Niektorí spotrebitelia sa snažia vyhnúť dani nákupmi v zahraničí, predovšetkým v Maďarsku a Poľsku, kde sú ceny nižšie alebo daň nie je tak prísne nastavená.

Sú aj výrobcovia, ktorí sa uchýlili k technickým úpravám receptúr, čím sa snažia dostať svoje výrobky mimo pásmo zdanenia. Jeden zo slovenských producentov začal napríklad predávať sirup ako potravinový polotovar, ktorý je sprevádzaný odporúčaním na prípravu limonády. Takto upravený výrobok daň obchádza.

Očakávania vlády a porovnanie so zahraničím

Podľa oficiálnej dôvodovej správy ministerstva financií by mala daň priniesť štátu v roku 2025 približne 80 miliónov eur. V roku 2026 sa očakáva príjem 112 miliónov eur a v roku 2027 až 120 miliónov. V porovnaní s ostatnými krajinami regiónu Slovensko zaviedlo jeden z najprísnejších modelov.

V Maďarsku existuje takzvaná daň z nezdravých potravín už od roku 2011, pričom jej sadzby sú nižšie. Poľsko zaviedlo v roku 2021 daň 0,12 eura za liter a ďalších 0,05 eura za nadmerný obsah cukru (nad 5 g/100 ml). V Českej republike sa o podobnom opatrení diskutuje, no zákon tam zatiaľ neprijali. Slovinsko zdaňuje sladené nápoje sadzbou 0,10 eura za liter, pričom zaviedlo výnimky pre malých výrobcov, čo znižuje dosah na koncové ceny.

Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky sa Slovensko po zavedení dane zaradilo medzi krajiny s najvyššou sadzbou pri koncentrátoch a druhou najvyššou sadzbou pri energetických nápojoch v strednej Európe.

Zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov zasiahlo slovenské domácnosti citeľným zdražením. Mnohí spotrebitelia zmenili nákupné správanie a hľadajú lacnejšie alebo nezdaňované alternatívy.

Či bude mať táto daň reálny vplyv na zdravie obyvateľstva, ukáže až čas. Ak však vláda nedoplní toto opatrenie o systematickú prevenciu, vzdelávanie a podporu zdravších výrobkov, ostane len ďalšou daňou, ktorá zaťaží peňaženku bez viditeľného zdravotného prínosu.

(red, pet)