Netanjahu tlačí na odvolanie generálnej prokurátorky. Súdnu moc si chcel podriadiť už dávno

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu je obžalovaný vo veci úplatkárstva a podvodu, keď údajne poskytol viacerým domácim médiám peniaze výmenou za „zlepšenie obrazu“ jeho vlády. Po prvý raz sa postavil pred súd v decembri minulého roka, keďže dovtedy súd prihliadal na skutočnosť vojnového stavu.

Zároveň sú obvinení viacerí spolupracovníci niekoľkonásobného premiéra, ktorí napomáhali prevodom peňazí z Kataru do Pásma Gazy, kde mali financovať nacionalistické hnutie Hamas – ako protiváhu hnutiu Fatah, ktoré vládne v Palestínskej samospráve.

Podporovatelia Netanjahua mnohokrát slovne zaútočili na generálnu prokurátorku Gali Baharav-Miarovú, ktorú obviňovali z „politizácie“ procesu a vyzývali na jej odvolanie. Premiér a jeho kabinet k tomu pristúpili začiatkom mesiaca.

Prokurátorka v hľadáčiku vlády

Vláda na zasadnutí 4. augusta jednomyseľne schválila odvolanie Baharav-Miarovej s tým, že šéfka prokuratúry „systematicky ohýbala právo“ a „nezákonne“ zasahovala do rozhodnutí kabinetu. Ona sama už v minulosti argumentovala tým, že svojou prácou len „vymedzovala“, čo exekutíva môže a nemôže robiť.

Takmer okamžite po hlasovaní izraelský najvyšší súd rozhodnutie pozastavil s tým, že bude predmetom preskúmania. Zakázal tiež nomináciu ďalšieho generálneho prokurátora, a to až do ďalšieho rozhodnutia.

Sudca najvyššieho súdu Noam Sohlberg v nedeľu oznámil, že najvyššia súdna inštancia zmenila rozhodnutie o pozastavení na „dočasné opatrenie“, čo znamená, že fakticky zrušila rozhodnutie vlády.

Sohlberg tiež skritizoval ministra pre komunikácie Šloma Kar’ího, ktorý minulý týždeň rozposlal svojim zamestnancom list, v ktorom ich vyzýval, aby „ignorovali“ rozhodnutia Baharav-Miarovej. „Úrad odvolanej generálnej prokurátorky už nie je oprávnený vydávať právne stanoviská a ak tak urobí, nemajú žiadnu platnosť,“ napísal v utorok.

Právne názory generálnej prokuratúry sú pre izraelskú vládu záväzné.

Netanjahu si chcel podriadiť aj súdy

Je otázne, či sa kabinet cíti byť viazaný rozhodnutiami najvyššieho súdu. Ešte pred dvoma rokmi sa totiž Netanjahuova vláda snažila oslabiť jeho vplyv plánovanou „reorganizáciou“ súdnej štruktúry. Proces známy ako „overhaul“ však spôsobil protesty takmer pol milióna Izraelčanov, ktorí varovali pred „priblížením sa k diktatúre“.

Legislatívny balík by izraelskému parlamentu (Knessetu) udelil právomoc zrušiť rozhodnutia najvyššieho súdu jednoduchou väčšinou, vláde by dal právomoc menovať sudcov a zrušil by záväznosť „právnych stanovísk“, ktoré vydávajú právni poradcovia ministerstiev.

Ako v kontexte protestov pripomenula televízia CNN, sudcov v súčasnosti menuje výbor zložený z nich, právnych expertov a predstaviteľov ministerstva spravodlivosti a kancelárie premiéra.

Pozície jednotlivých pilierov štátnej moci – zákonodarnej, výkonnej a súdnej – sú v Izraeli stanovené veľmi vágne. Dôvodom je fakt, že židovský štát má po vzore Veľkej Británie sériu takzvaných Základných zákonov, ktoré nahrádzajú ústavu.

Štát Izrael vznikol 14. mája 1948, prvý Knesset vtedy vydal záväzné nariadenie, ktoré ho zaväzovalo spísať jednotnú ústavu do 1. októbra toho roku. Po niekoľkých neúspešných pokusoch v nasledujúcich dvoch rokoch sa však ukázalo, že jednotlivé politické strany sa nedokázali zhodnúť na „vízii“ štátu – doteraz preto nemá základný zákon.