Telegraph: Zelenskyj ustúpil. Ukrajina je ochotná fakticky sa vzdať časti územia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj údajne zľavil zo svojej tvrdej pozície v otázke potenciálnych územných ústupkov. Cez víkend o tom vraj informoval svojich európskych podporovateľov, priblížili anonymní západní diplomati pre denník Telegraph.

Ide o radikálnu zmenu postoja Kyjeva v triapolročnej vojne, pričom len nedávno prezident zopakoval, že o území nie je ochotný diskutovať. Táto zmena však pravdepodobne súvisí s blížiacim sa samitom prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina, na ktorom sa má neskôr zúčastniť aj Zelenskyj.

Príklon k „diplomatickému“ riešeniu vojny však cez víkend vyjadril aj jeden zo Zelenského hlavných politických protivníkov, starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

Čo vraj Zelenskyj povedal Európanom

Ukrajinský líder v sérii rozhovorov vyzýval svojich spojencov, aby odmietli „akékoľvek návrhy“ USA, v rámci ktorých by Ukrajina prišla o ďalšie územie. Poznamenal však, že Rusku „by mohlo byť dovolené“ de facto si ponechať okupované časti s tým, že de iure budú stále ukrajinským územím.

To by korešpondovalo s výrazovým prostriedkom, ktorý používajú ukrajinské médiá – „dočasne okupované územia“. Znamená to, že medzinárodnoprávne ide o ukrajinské územie.

Rovnako by to predstavovalo scenár zmrazenia frontovej línie, ktorý navrhovali najmenej tri skupiny predstaviteľov okolo Trumpa ešte pred jeho inauguráciou. V zásade by si tak neprišla na svoje ani jedna strana konfliktu.

Rusi zrejme nie sú ochotní ustúpiť zo „svojich“ oblastí

Rusi v septembri 2022 jednostranne anektovali štyri oblasti na pobreží Azovského mora, a to Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú. Podľa tamojšej ústavy sa tak stali integrálnym územím, na ktoré sa vzťahuje okrem iných prostriedkov aj jadrová doktrína.

Kyjev zase odmieta „zmenu hraníc silou“ – rovnako ako európske štáty či USA. Tieto diskusie sa však nesú v medzinárodnoprávnej rovine, ktorá môže byť odlišná od skutočnej situácie priamo na bojisku.

„Plán sa môže týkať iba súčasných pozícií armád,“ povedal pre britský denník anonymný západný predstaviteľ, charakterizujúc hektický víkend diplomacie medzi Kyjevom a jeho spojencami.

Plán zmrazenia podľa Telegraphu samostatne navrhla aj Moskva, hoci podľa európskych diplomatov je Putinovým cieľom „zvrhnúť“ Zelenského a jeho vládu a prikloniť Ukrajinu naspäť k Rusku. To priznal aj ukrajinský líder s odvolaním sa na správu vojenskej rozviedky HUR.

„Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Rusi dostali signál, aby sa pripravili na povojnovú situáciu. Naopak, presúvajú svoje jednotky a sily spôsobom, ktorý naznačuje prípravu na nové útočné operácie,“ povedal v pravidelnom videopríhovore v pondelok.

Územné ústupky výmenou za posilnenie záruk

Ak by Ukrajina skutočne ustúpila zo svojej požiadavky teritoriálnej integrity, bolo by len rozumné, aby zabránila akémukoľvek potenciálnemu scenáru, ktorý by tento ústupok zneužil. Zelenskyj sa preto pravdepodobne obráti na Západ a predovšetkým na USA s cieľom dosiahnutia „rozsiahlych“ bezpečnostných záruk, ktoré by Rusov odradili od ďalšieho posúvania frontu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz či poľský premiér Donald Tusk podľa diplomatických zdrojov prisľúbili, že plánu Kyjeva vyjadrili podporu, aby presvedčili Trumpa o jednotnom postoji „Ukrajina plus Európa“. Cieľom je uistiť šéfa Bieleho domu, že ukrajinská bezpečnosť je súčasťou širšej európskej bezpečnosti.

„Európania teraz chápu svoju diplomatickú úlohu podporovateľov Ukrajiny,“ dodal pre Telegraph ďalší diplomat s tým, aby Kyjev „nebol na všetko sám“. Túto požiadavku podľa neho spĺňa aj spoločné víkendové vyhlásenie Európskej komisie, Británie, Fínska, Francúzska, Poľska a Talianska o tom, že „súčasná línia kontaktu by mala byť štartovacou čiarou na rokovania“.

Spomínaní európski predstavitelia by mali s Trumpom diskutovať v stredu, teda dva dni pred začiatkom Trumpových rokovaní s Putinom. Americký líder v pondelok naznačil, že budú debatovať aj o územných otázkach.