Emisné povolenky pre domácnosti môžu hneď po spustení zdvojnásobiť infláciu

Vo svojej najnovšej prognóze počíta Česká národná banka s tým, že ak bude cena emisných povoleniek pre domácnosti v roku 2027 na úrovni zamýšľaného stropu [45 eur za tonu CO2 v cenách roku 2020, pozn. red.], zvýši to spotrebiteľskú infláciu v Česku približne o 1,2 percentuálneho bodu.

Primárny inflačný dopad zavedenia emisných povoleniek pre domácnosti by mal činiť takmer 0,9 percentuálneho bodu, druhotný dopad ďalších 0,3 bodu.

V rámci primárneho dopadu pridá zdraženie benzínu 0,22 bodu, zdraženie nafty 0,16 bodu a rast cien zemného plynu a uhlia zhodne po 0,24 bodu.

Termínový kontrakt na emisné povolenky pre domácnosti pre rok 2027 pritom v piatok na burze ICE v Londýne uzavrel na svojej doteraz rekordnej cene 86,40 eura. To je približne o 52 percent viac než úroveň stropu, s ktorým počíta ČNB, teda 57 eur (čo zodpovedá 45 eurám v cenách roku 2020).

Uvedený inflačný dopad povoleniek pre domácnosti, 1,2 percentuálneho bodu, tak vychádza z ceny povolenky približne o 52 percent nižšej, než aktuálne indikuje burza.

To znamená, že ak sa bude v roku 2027 emisná povolenka pre domácnosti obchodovať zhruba za cenu, ktorú teraz indikuje burza, celkový inflačný dopad nebude 1,2 bodu, ale priblíži sa k dvom bodom, čo zodpovedá odhadom Poľskej národnej banky.

Vyššie uvedené percentuálne body sa pripočítavajú k bežnej inflácii, ktorá by nastala bez zavedenia emisných povoleniek pre domácnosti.

Ak sa teda inflačný dopad povoleniek na úrovni približne dvoch percentuálnych bodov v prvom roku fungovania, pripočíta k bežnej inflácii, ktorá by nastala aj bez nich, celková inflácia má v roku 2027 značný potenciál prekonať dvojnásobok inflačného cieľa ČNB.

Keď už vieme, aký dopad majú mať povolenky na infláciu v Česku a Poľsku, otázka znie, ako to bude na Slovensku.

Nemožno očakávať, že povolenky tam budú na infláciu vplývať výrazne odlišne. Pre celú EÚ má byť totiž v každom okamihu stanovená jedna jediná cena emisných povoleniek – to je podstata ich fungovania.

Slovensko je však oproti Poľsku či Česku v nevýhode. Na vyššiu infláciu vyvolanú povolenkami nebude môcť reagovať vlastnou menovou politikou. Tú odovzdalo do Nemecka, keď prijalo euro.

Základná úroková sadzba v eurozóne má byť podľa súčasných trhových odhadov v roku 2027 okolo dvoch percent. Naproti tomu, Česká národná banka vo svojej novej prognóze signalizuje, že z podstatnej časti práve pre zavedenie povoleniek pre domácnosti zvýši na prelome rokov 2026 a 2027 základnú úrokovú sadzbu späť k súčasným úrovniam okolo 3,5 percenta.

Zreteľne sa teda prejavuje výhoda nezávislej menovej politiky. Na rovnakú burzovú cenu povoleniek bude môcť Česko reagovať pružnejšie než Slovensko, nastavením napríklad až o 75 percent vyššej základnej úrokovej sadzby v porovnaní s eurozónou.

Netreba pritom zabúdať, že Česko má citeľne nižšie náklady na obsluhu dlhu než eurozóna. V Česku vlani tvorili 1,3 percenta HDP, zatiaľ čo v eurozóne boli približne o polovicu vyššie, keď dosahovali 1,9 percenta HDP.

Zvyšovanie úrokových sadzieb je teda pre eurozónu relatívne nákladnejšie než pre Česko.

To môže viesť Európsku centrálnu banku k pochybeniu, podobne ako v rokoch 2021 a 2022, keď na vtedajšie inflačné tlaky reagovala až príliš neskoro – oveľa neskôr než Česká národná banka. V Estónsku sa preto inflácia vyšplhala až na 25 percent, zatiaľ čo v Česku bolo maximum 18 percent.

Česká koruna tak môže účinnejšie tlmiť celkový inflačný dopad povoleniek pre domácnosti než euro. A predstavovať lepšiu ochranu pred poklesom životnej úrovne, ktorý povolenky spôsobia.

Treba však dodať, že ak má mať systém emisných povoleniek pre domácnosti z hľadiska plnenia Green Dealu EÚ zmysel, musí jedna taká povolenka stáť do roku 2030 približne 260 eur, teda asi 4,5-krát viac než strop, s ktorým počíta ČNB.

Ak bude lacnejšia, Green Deal sa nenaplní, a z tohto hľadiska je otázne, prečo vôbec zavádzať nákladný systém povoleniek pre domácnosti. Buď teda bude povolenka dostatočne drahá – aspoň 260 eur v roku 2030 – alebo systém obchodovania s nimi bezdôvodne predražuje výrobu. A je v podstate úplne zbytočný. Potom ho nemá zmysel vôbec zavádzať.

Uvedená cena 260 eur za povolenku pritom nie je žiadna „extrémna horná hranica“, ale „priemer priemerov“. Toľko musí povolenka stáť, aby ľudia v EÚ nasadili také tempo dekarbonizácie, že sa uhlíková neutralita dosiahne do roku 2050, čo je zmyslom Green Dealu.

Ak bude povolenka lacnejšia než 260 eur, ľudia nebudú dostatočne odrádzaní od používania áut so spaľovacími motormi či vykurovania uhlím alebo plynom, takže dekarbonizácia nebude prebiehať dostatočne rýchlo. Cena 260 eur je „priemer priemerov“, pretože vychádza z viacerých odborných štúdií a projekcií, ktoré vyčísľujú, koľko musí povolenka stáť, aby sa priebežne, k roku 2030, plnil Green Deal.

Podľa jednej z takýchto štúdií, vypracovanej Európskou komisiou, musí povolenka stáť v roku 2030 v priemere 75 eur (všetky sumy sú uvedené v cenách roku 2022). European Climate Foundation zase odhaduje, že to musí byť necelých 200 eur. Podľa tímu vedcov prevažne z Inštitútu pre svetovú ekonomiku v nemeckom Kieli to zase musí byť necelých 180 eur.

Vedci Projektu Kopernikus, ktorý financuje nemecká vláda, hovoria až o necelých 300 eurách, zatiaľ čo tím expertov prevažne z Postupimského inštitútu pre výskum klimatických zmien operuje s cenou 166 eur. A napokon, podľa Univerzity v Kolíne nad Rýnom musí stáť povolenka minimálne 250 eur.

Uvedené hodnoty tvoria v priemere v súčasných cenách 226 eur. Táto suma bude v roku 2030 po zohľadnení inflácie zodpovedať práve hodnote 260 eur (pri predpoklade priemernej ročnej inflácie v eurozóne okolo 2,5 percenta).

Cena povolenky 260 eur však znamená, že bežná domácnosť v Česku, bývajúca v rodinnom dome a majúca jedno auto, musí najneskôr do roku 2030 počítať so zvýšením svojich životných nákladov o približne 83-tisíc českých korún ročne (takmer 3 400 eur podľa aktuálneho kurzu). Inak sa Green Deal nenaplní a vlastne nemá zmysel zavádzať emisné povolenky pre domácnosti.

Sumu 83-tisíc korún možno odvodiť zo znalosti údajov o bežnej ročnej domácej spotrebe benzínu, nafty, uhlia a plynu na vykurovanie. Tá sa zodpovedajúcim spôsobom prepočíta na jednu domácnosť, pričom sa k nej vztiahnu emisie vzniknuté pri spotrebe a uvedená očakávaná priemerná cena povolenky podľa záväzkov Green Dealu.

Samozrejme, najmä nízkopríjmové domácnosti sa dočkajú štátnej úľavy od týchto platieb, financovanej práve z výnosov z povoleniek. No bežná domácnosť zo strednej triedy už s takouto úľavou veľmi rátať nemôže. To by nedávalo zmysel – jednou rukou brať a druhou vracať.

Práve stredná trieda teda ponesie ťarchu povoleniek pre domácnosti. Najmä, ak sa má Green Deal plniť. A ak si budú všetci naďalej myslieť, že povolenky pre domácnosti majú zmysel. Väčšina štátov EÚ je však, hoci aj s istými pochybnosťami, stále pomerne pevne presvedčená, že zmysel majú.

Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.