Slovensko míňa peniaze, ktoré ešte ani nezarobilo

Život na dlh býva pre jednotlivca lákavý, kým príde deň splatnosti. Pre štát platí rovnaké pravidlo, len s tým rozdielom, že účet sa neuhrádza z peňaženky vlády, ale z vreciek budúcich generácií.

Slovensko dnes stojí na križovatke. Môže pokračovať v politike odkladaných rozhodnutí a žiť z požičaného, alebo si nastaví pravidlá, ktoré zamedzia ďalšiemu prejedaniu budúcnosti. Nie je to otázka ideológie, ale zodpovednosti.

Slovensko vstúpilo do roku 2025 s riadnou sekerou na krku. Dlh už koncom minulého roka presiahol hranicu, ktorá v pomere k výkonu ekonomiky predstavuje riziko. V prvom štvrťroku 2025 sa podiel dlhu k HDP dostal na historické maximum a čistý dlh prekročil hranicu ústavnej dlhovej brzdy.

Útvar hodnoty za peniaze upozorňuje, že tempo zadlžovania je alarmujúce. Medzi rokmi 2023 a 2025 rástol dlhový balík ročne približne o sedem miliárd eur a ak sa nezmení prístup, hrubý dlh do konca roku 2025 prekročí úroveň, ktorá bola ešte pred pár rokmi ťažko predstaviteľná.

Ministerstvo financií SR vysvetľuje, že nárast podielu dlhu k HDP ovplyvnila aj metodika Eurostatu. Pomalší rast HDP v závere roka 2024 totiž automaticky zvýšil pomer dlhu k výkonu ekonomiky.

Bez konsolidácie by sa dlh mohol v priebehu nasledujúcich dvoch rokov vyšplhať na úroveň, ktorá už bude nebezpečná aj pre rastúce úrokové náklady. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) už teraz platíme za obsluhu dlhu viac než kedykoľvek predtým a suma, ktorá by inak mohla smerovať na zdravotníctvo, školstvo alebo infraštruktúru, ide na splatenie záväzkov.

Prečo dlh rastie

Rast zadlženosti má viacero príčin. Krátkodobé šoky, ako pandémia COVID-19, energetická kríza po ruskej invázii na Ukrajinu či následná inflácia spôsobili mimoriadne výdavky. Len energetické kompenzácie v rokoch 2022 a 2023 stáli viac ako tri miliardy eur.

Problémom je, že časť z nich smerovala aj k tým, ktorí neboli existenčne ohrození a krízu by pohodlne prečkali aj na vlastných nohách.

Vlády v časoch hospodárskeho rastu nevyužili príležitosť znížiť dlh a pripraviť si rezervy. Od roku 2020, keď pandémia dlh posunula na novú úroveň, sa nepodarilo vrátiť ho späť k bezpečným hodnotám.

Ďalším faktorom sú rastúce mzdové náklady vo verejnom sektore, za ktorými zaostával rast produktivity.

K tomu sa pridáva demografia.

Podiel obyvateľov nad 65 rokov bude podľa prognóz rásť. Reforma dôchodkového systému z roku 2022 síce zaviedla väzbu veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života, no umožnila aj skorší odchod, čo znižuje štátne príjmy a zvyšuje výdavky.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že tieto demografické zmeny zvýšia dlhodobé náklady približne o jedno percento HDP ročne, pokiaľ politiky ostanú nezmenené.

Ako sa z toho dostať

Ratingová agentúra Fitch síce Slovensku v júli 2025 ponechala rating A, no výhľad je negatívny pre chýbajúci dôveryhodný plán konsolidácie.

Do budúcna by sa Slovensko mohlo inšpirovať severskými krajinami, v ktorých fungujú automatické výdavkové stropy. Posilnenie mandátu inštitúcií ako je Útvar hodnoty za peniaze by zase bránilo schvaľovaniu nerentabilných projektov.

Dôležitá je aj štruktúra dlhu. Zhruba polovicu držia domáci investori, polovicu zahraniční. Kým domáci investori sú stabilnejší, zahraniční reagujú citlivejšie na zmeny ratingu. Pri rastúcich úrokových sadzbách sa tak môže obsluha dlhu výrazne predražiť. Aj tu teda existujú riešenia, ako dlh stabilizovať - výborným príkladom je extrémne zadlžené Japonsko, ktoré je však zaviazané svojim vlastným občanom.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť totiž varuje, že bez reforiem dôchodkového systému a zníženia bežných výdavkov môže dlh prekročiť 80 percent HDP už pred rokom 2040. Konsolidačný plán by mal podľa nej stáť na piatich pilieroch:

1. Zákonný výdavkový strop s automatickými korekčnými mechanizmami.
2. Posilnenie kompetencií ÚHP.
3. Adresné sociálne a energetické kompenzácie namiesto plošných.
4. Stabilizačný fond.
5. Reforma dôchodkového systému s podporou neskoršieho odchodu do dôchodku a posilnením druhého piliera.

Slovensko už nemá luxus odkladať rozhodnutia, hoci niektoré z nich (ako predlžovanie veku odchodu do dôchodku) určite nebudú populárne. V čase, keď ekonomiky eurozóny stagnujú a Slovensko rastie len mierne, sú opatrenia ako plošné dotácie neospravedlniteľné.

Ďalší veľký problém je totiž ešte len na obzore. Nemecko v druhom štvrťroku medzikvartálne kleslo o 0,1 percenta a Taliansko takisto vykázalo istý pokles. Na ich exportérov postupne začínajú doliehať americké clá, takže je dosť možné, že výroba bude klesať.

A keď sa nedarí európskym gigantom, pocíti to aj Slovensko, ktoré s nimi vo veľkom obchoduje. Významný pokles zahraničného dopytu totiž malé otvorené ekonomiky, ako je tá naša, úzko ovplyvňuje.