Mier bez Ukrajiny by bol zradou, znie z Berlína. Zelenskyj varuje pred blufovaním Moskvy
Nemecký kancelár Friedrich Merz sa snaží udržať krajinu v skupine rozhodujúcich hráčov. Pozval preto na stredu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do Berlína, odkiaľ sa obaja zúčastnili na videokonferencii s prezidentom USA Donaldom Trumpom a ďalšími európskymi predstaviteľmi.
Spolková vláda je pritom jedným z najvýznamnejších dodávateľov zbraní a ďalších foriem pomoci pre Ukrajinu, ktorá už tri a pol roka čelí otvorenej invázii Ruska. Na konferenciu sa okrem Trumpa a jeho viceprezidenta JD Vancea pripojili aj predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová, generálny tajomník NATO Mark Rutte a predstavitelia Británie, Francúzska, Poľska, Fínska a Talianska.
Už pred začiatkom rozhovorov bolo jasné, že ľudia ako Keir Starmer, Emmanuel Macron, Karol Nawrocki či Giorgia Meloniová v rozhovore so Zelenským potvrdia svoju neochvejnú podporu a zopakujú doterajšie pozície. Divokou kartou bola reakcia Trumpa a Vancea.
Ako neskôr cez deň spresnila poľská prezidentská kancelária, namiesto očakávaného zastúpenia sa rokovaní nezúčastnil premiér Donald Tusk, ale Nawrocki ako hlava štátu.
Jednotný prístup Európy k mierovému procesu
Ako naznačil Merz, videokonferencia má zjednotiť postoj Západu pred plánovaným piatkovým stretnutím Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Európski lídri však stále považujú masívne zbrojenie Kyjeva za konanie, ktoré vedie k mieru s Ruskom – na rozdiel od časti americkej vlády.
Prvé rokovania sa pôvodne plánovali na 12:00, podľa hovorcu spolkovej vlády sa však posunuli o dve hodiny. Trump a Vance sa k hovoru pripoja o 15:00. Hovorca avizoval aj rozhovory lídrov takzvanej koalície ochotných, teda skupiny štátov, ktorá sa snaží udržiavať mieru vojenskej podpory Ukrajine.
Základnou podmienkou akejkoľvek dohody je podľa Merza prímerie. Zároveň zdôraznil, že Ukrajina je síce pripravená rokovať o územných otázkach, no právne uznanie ruských okupovaných území neprichádza do úvahy. „Spojené štáty majú našu plnú podporu, ak budú pracovať na mieri, ktorý zohľadní tieto záujmy,“ povedal Merz po boku Zelenského.
Dodal tiež, že Trump s európskymi lídrami vo väčšine týchto bodov súhlasí a prioritou na piatkovom stretnutí bude práve prímerie.
Zelenskyj vyzval západných lídrov, aby Ukrajinu nevynechali z mierových rokovaní. Zdôraznil, že o osude jeho krajiny nemožno rozhodovať bez nej. Navrhol tiež samit troch lídrov – seba, Trumpa a Putina. Podľa Macronovho vyjadrenia by sa mohol konať v Európe.
Varoval, že ruský prezident iba predstiera záujem o ukončenie vojny. „Putin blufuje. Pokúša sa vyvíjať tlak pred rokovaním v Anchorage,“ vyhlásil s tým, že Rusko útočí pozdĺž celej frontovej línie.
„Loptička je teraz na strane Ruska,“ pridal sa k vyhláseniam Rutte. Dodal, že USA, Európa a Ukrajina majú „jednotný“ postoj. „Dnes Európa, USA a NATO posilnili svoju spoločnú pozíciu za Ukrajinu,“ dodala na sieti X šéfka eurokomisie von der Leyenová.
Podporu Ukrajine vyjadroval Západ už predtým
Starmer a kanadský premiér Mark Carney ešte v pondelok po vzájomnom telefonáte vyhlásili, že mier nemôže byť Ukrajine „vnútený“. „Obaja lídri poznamenali, že ukrajinská budúcnosť musí byť v medziach slobody, suverenity a sebaurčenia,“ dodala neskôr Starmerova kancelária.
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová po pondelkovom rokovaní ministrov zahraničia členských štátov vyjadrila „podporu americkým krokom, ktoré povedú k spravodlivému mieru“. „Medzitým pracujeme na ďalších sankciách voči Rusku, väčšej vojenskej podpore Ukrajiny a väčšej podpore rozpočtových potrieb Ukrajiny a procesu jej pristúpenia k EÚ,“ dodala v príspevku na sieti X.
EU Foreign Ministers today expressed support for US steps that will lead to a just peace.
— Kaja Kallas (@kajakallas) August 11, 2025
Meanwhile, we work on more sanctions against Russia, more military support for Ukraine and more support for Ukraine’s budgetary needs and accession process to join the EU. pic.twitter.com/pR4jLVQLWf
Zelenskyj pred rokovaním vyhlásil, že Západ a Ukrajina musia koordinovať svoj tlak na Rusko, aby zastavilo bojové akcie. „Na Rusko treba vyvíjať tlak v záujme spravodlivého mieru. Musíme sa poučiť zo skúseností Ukrajiny a našich partnerov, aby sme zabránili klamstvu zo strany Ruska,“ napísal na sociálnych sieťach.
„V súčasnosti neexistujú žiadne náznaky, že by sa Rusi pripravovali na ukončenie vojny,“ upozornil. Koordinované úsilie a spoločný postup Ukrajiny, USA, Európy a všetkých krajín, ktoré sa usilujú o mier, môžu „určite“ prinútiť Rusko k uzavretiu mieru, dodal ukrajinský líder.
Trump európskych predstaviteľov označil za „výborných ľudí“, ktorí „chcú vidieť uzavretú dohodu“.
Protiváha voči aljašskému samitu
Zdroje agentúry Reuters naznačili, že konferencia v Berlíne sa podľa Kyjeva „aspoň čiastočne stane európskou protiváhou samitu na Aljaške“. Európski predstavitelia chceli podľa britskej agentúry poukázať na „nebezpečenstvo zrady záujmov Kyjeva s cieľom dosiahnuť prímerie“.
Keďže sa okrem Trumpa a Putina na samite prezidentov v meste Anchorage nezúčastní ani jeden z európskych predstaviteľov, v Únii panujú obavy, že prijaté rozhodnutia by mohli „prinútiť Ukrajinu k nepriaznivej dohode“.
„Naša pozornosť sa sústreďuje na to, aby sa tak nestalo, aby sme spolupracovali s americkými partnermi a udržiavali koordináciu a jednotu na európskej strane. Do piatku je ešte dlhá cesta,“ povedal agentúre Reuters vysokopostavený východoeurópsky predstaviteľ.
Berlínske rokovania sú bezvýznamné, reagoval Kremeľ
Predstaviteľ ruského ministerstva zahraničia označil videorozhovory v Berlíne za bezvýznamné. Podľa Moskvy sú totiž rozhodujúcimi práve piatkové rokovania v Anchorage.
„Konzultácie, o ktoré sa Európania usilujú, považujeme za politicky a prakticky bezvýznamné,“ povedal na brífingu zástupca hovorcu ruského rezortu diplomacie Alexej Fadejev. Zároveň obvinil EÚ zo sabotovania úsilia USA a Ruska o ukončenie konfliktu.
Najprv prímerie, potom rámcová dohoda
Zelenskyj po online stretnutí európskych lídrov s Donaldom Trumpom ocenil jednotnú a pozitívnu náladu diskusie, pričom zdôraznil, že všetky otázky týkajúce sa Ukrajiny musia byť prerokované s Kyjevom. Trvá na tom, že územná celistvosť krajiny je nedotknuteľná a žiadne územné ústupky voči Rusku nepripadajú do úvahy mimo rámca ukrajinskej ústavy.
Pred piatkovým stretnutím Trumpa s Vladimirom Putinom na Aljaške varoval, že ruský líder len blufuje a snaží sa pred rokovaním vyvinúť vojenský tlak po celej frontovej línii. Trump ho ubezpečil, že po rokovaní ho okamžite bude informovať.
Nemecký kancelár Friedrich Merz po spoločnej tlačovej konferencii vyjadril nádej na mier, no odmietol právne uznanie ruskej okupácie. Zdôraznil, že rokovania musia začať prímerím, po ktorom by nasledovala rámcová dohoda o kľúčových princípoch.
Poradca poľského prezidenta Karola Nawrockého pre zahraničnú politiku vyhlásil, že podľa hlavy štátu môže Rusko zastaviť iba tvrdý postup. Poľský prezident zdôraznil, že Moskva nesmie diktovať podmienky mieru a konečné ukončenie vojny na Ukrajine musí prebehnúť s priamou účasťou Kyjeva.
Starmer na úvod virtuálneho stretnutia „koalície ochotných“ zdôraznil, že je potrebné spájať aktívnu diplomaciu s vojenskou podporou Ukrajiny a súčasným tlakom na Rusko. Povedal, že existujú vojenské plány, ktoré by bolo možné využiť v prípade dosiahnutia prímeria, a že Londýn je pripravený zvýšiť hospodársky tlak na Moskvu prostredníctvom sankcií a ďalších opatrení.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte a predsedníčka Európske komisie Ursula von der Leyenová po videokonferencii s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a európskymi lídrami potvrdili, že spoločným cieľom Európy a USA naďalej zostáva dosiahnutie mieru na Ukrajine.
Lídri koalície ochotných Rusku pohrozili sankciami, ak nepristúpi na prímerie počas nadchádzajúceho summitu na Aljaške. Koalícia vyhlásila, že po ukončení bojov je pripravená poskytnúť Ukrajine priame vojenské nasadenie a odmieta obmedzenia jej ozbrojených síl či zahraničných partnerstiev. Rusko podľa nich nemá mať právo veta pri vstupe Ukrajiny do EÚ alebo NATO.
Jadrové odzbrojenie?
Putin deň pred samitom naznačil, že v prípade ukončenia vojny na Ukrajine by Rusko a USA mohli uzavrieť nové dohody o znižovaní jadrových zbraní.
Americká administratíva podľa neho vyvíja „pomerne intenzívnu a úprimnú“ snahu o ukončenie konfliktu a dosiahnutie dohôd „v záujme všetkých zúčastnených strán“.
Ruský prezident dodal, že urovnanie konfliktu by mohlo vytvoriť dlhodobé mierové podmienky v Európe a vo svete, pokiaľ sa v ďalších fázach rokovaní dosiahnu dohody o kontrole strategických útočných zbraní.
Súčasná platná zmluva v tejto oblasti, New START, ktorá obmedzuje počet strategických jadrových hlavíc a nosičov, platí do 5. februára 2026.
Aj keď Rusko v roku 2023 pozastavilo svoju účasť na tejto zmluve, Putin prisľúbil dodržiavať obmedzenia týkajúce sa jadrových zbraní.
Trump verí, že sa Putin „bude chcieť dohodnúť“
Americký prezident Donald Trump vyjadril presvedčenie, že ruský líder Vladimir Putin sa na piatkovom samite na Aljaške bude chcieť dohodnúť na ukončení vojny na Ukrajine. Trump pripísal súhlas Putina so stretnutím aj hrozbe sankcií voči Číne a Indii, ktoré sú veľkými odberateľmi ruskej ropy.
Hlavným cieľom rokovania podľa Trumpa je dohodnúť ďalšie stretnutie, na ktorom by sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Trump zdôraznil, že jeho priorita je dosiahnuť „okamžitú mierovú dohodu“. Ak sa mu to podarí, plánuje ihneď kontaktovať Zelenského, inak sa „vráti k riadeniu krajiny“ a bude uvažovať o ďalších sankciách voči Rusku.
Trump pripustil, že šanca na neúspech je asi 25 percent.
K téme sa vyjadril aj minister zahraničných vecí USA Marco Rubio, ktorý zdôraznil potrebu bezpečnostných záruk pre Ukrajinu a rokovaní o územných nárokoch ako nevyhnutnej súčasti mierového procesu.
(reuters, tasr, sab, mja, hal, sie)