Podvod nie je vždy trestný – napriek dezinterpretácii Denníka N

Filip Štrba, slovenský divadelný a televízny herec (člen Spišského divadla v Spišskej Novej Vsi, známy zo seriálov ako Hotel, Rex či Rodinné prípady), sa stal obeťou podvodu súvisiaceho s kryptomenami s pomerne známym modusom operandi.

Herec, ktorý v minulosti investoval malú sumu do kryptomeny, prišiel zrejme práve vďaka tomuto kroku o takmer 30-tisíc eur po tom, ako ho neznámy volajúci z neznámeho čísla nabádal, aby postupoval podľa jeho pokynov.

Herec si nič neoveroval a postupoval podľa pokynov cudzej osoby

Hercovi Štrbovi zavolala cudzia osoba z neznámeho čísla a oznámila mu, že jeho kryptomenová investícia bola značne zhodnotená a že mu je ochotná pomôcť s výberom peňazí. Osoba sa predstavila ako pracovník známej kryptomenovej platformy a počas hodinového rozhovoru mu dávala inštrukcie, ako má postupovať.

Bez overenia totožnosti volajúceho alebo dopytovania sa na to, prečo mu „oficiálni predstavitelia kryptomenovej platformy“ volajú v tejto veci cez aplikáciu WhatsApp, si herec podľa inštrukcií podvodníkov stiahol legálnu aplikáciu CoinMarketCap.

Keďže herca neodradili ani doposiaľ podozrivé okolnosti celého telefonátu v lámanej slovenčine, nemal problém s tým, že mu podvodníci cez falošný e-mail vygenerovali prihlasovacie údaje do aplikácie CoinMarketCap.

Vykonal to napriek nemalému počtu varovaní oficiálnych inštitúcií, že prípady, keď od občanov neznáme osoby žiadajú prihlasovacie údaje alebo iné vzdialené prístupy do zabezpečených systémov, sú takmer so železnou pravidelnosťou podvodné konania.

Národná banka Slovenska pri každom medializovanom podvode upozorňuje, že základným pravidlom je neotvárať odkazy a neprijímať inštalácie aplikácií z neoverených zdrojov. Herec tieto varovania ignoroval.

Rovnako nie je zrejmé, prečo herec nepoužil vlastné prihlasovacie údaje na to, aby sa dostal k vlastnej investícii z minulosti, ani prečo mu neprišlo zvláštne, že údajní „zamestnanci“ kryptomenovej platformy mu musia generovať nové prihlasovacie údaje do jeho účtu.

Filip Štrba zadal falošné prihlasovacie údaje, čo podvodníkom umožnilo vzdialený prístup k jeho mobilu. Získali tak kontrolu nad jeho internetbankingom a v jeho mene požiadali o 10 úverov. Tri z nich boli schválené (celková suma presahujúca 28-tisíc eur vrátane úrokov) a peniaze boli okamžite prevedené na účty v Litve.

Okrem toho prišiel o 1 300 eur priamo z účtu. Celková strata sa tak blíži k 30-tisíc eurám, ktoré teraz musí Štrba splácať (viac ako 300 eur mesačne počas siedmich rokov).

Banka aj polícia poukázala na hrubé porušenie povinností herca

Banka UniCredit Bank, v ktorej mal herec daný účet, sa v kontexte prípadu vyjadrila, že Štrba „hrubo porušil svoje povinnosti tým, že niekomu umožnil vzdialený prístup k svojmu zariadeniu“. Banka pripomína, že takéto správanie zbavuje banku zodpovednosti za následky transakcií.

Herec po podvode sám na svojej sociálnej sieti varoval verejnosť pred tým, aby „neverili ľuďom volajúcim lámanou slovenčinou/češtinou", ktorí vravia o zabudnutých peniazoch "na nejakom účte".

V tejto veci podal Filip Štrba trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté. Polícia v Trenčíne jeho konanie vyhodnotila ako „neopatrné a neobozretné“, čím herec vlastnou naivitou pri podozrivom konaní neznámych osôb umožnil to, aby sa stal obeťou podvodu. Filip Štrba podal voči tomuto postupu polície sťažnosť.

Pri podvode je vždy dôležitá miera opatrnosti obete

Podvod v zmysle trestného práva však nie je vždy trestným činom.

Trestného činu podvodu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku obohatí seba alebo iného tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu.

Pri podvode a vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti je navyše z hľadiska trestného práva mimoriadne podstatná takzvaná miera opatrnosti poškodeného – obete podvodu.

Tá sa zaoberá tým, či poškodený mohol bez väčšej námahy klamstvo (uvádzanie nepravdivých okolností) odhaliť. A či mohol svojmu omylu jednoducho zabrániť pri dodržaní obvyklej miery opatrnosti. Prípadne, či dodržanie obvyklej miery opatrnosti nebolo (alebo nie je) povinnosťou na strane klamanej osoby - napríklad, či nemá povinnosť preverovať všetky údaje, ktoré jej iní ľudia uvedú alebo predložia.

Len samotné klamstvo či nepravdivá skutočnosť nie sú samy osebe uvedením do omylu v zmysle podvodu. Vždy je potrebné osobitne vyhodnotiť, či klamaná osoba mohla zabrániť podvodnému konaniu pri obvyklej miere opatrnosti.

Každý má zákonnú povinnosť postupovať opatrne

Ak sa v prípade podvodu zistí, že poškodená osoba pristupovala k podozrivému konaniu mimoriadne neobozretne – ako v prípade herca Štrbu – a napriek podozrivým požiadavkám neznámeho si ich nijako neoverovala, poruší tak svoju zákonnú povinnosť dodržiavať obvyklú mieru opatrnosti.

Táto povinnosť vyplýva z §415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je „každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí“.

Dané ustanovenie upravuje takzvanú všeobecnú prevenčnú povinnosť každej osoby, teda aj poškodeného v prípade podvodu. Každý si musí počínať tak, aby nedošlo k škode na majetku. Teda byť opatrný.

Ak si niekto túto povinnosť nesplní, koná protiprávne. A preto aj zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním, napríklad pri podvode.

Podobnú myšlienku možno nájsť aj v ďalšej časti Občianskeho zákonníka (§420 ods. 1), kde sa píše, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, teda aj povinnosti postupovať s obvyklou mierou opatrnosti.

V skratke, poškodený by mal v určitých prípadoch už na prvý pohľad rozpoznať, že sa ho niekto snaží oklamať – ako v prípade herca Štrbu. O uvedenie do omylu by pri podvode v zmysle Trestného zákona nemalo ísť v prípadoch, ak poškodený zjavne nedodržal obvyklú mieru opatrnosti.

Herec Štrba však v prípade podvodníkov slepo veril cudziemu hlasu v telefóne, ktorý ho nabádal na postup v prípade finančných transakcií bez toho, aby si akokoľvek overil, či nejde o podvod. Nedodržal teda ani základnú a už vôbec nie obvyklú mieru opatrnosti.

Práve z tohto dôvodu bol postup polície v prípade zamietnutia trestného oznámenia odôvodnený.

Zavádzajúce tvrdenia Denníka N

Novinári z Denníka N Monika Tódová a Marián Leško, ktorí tento prípad rozoberali, však bez právneho vzdelania alebo minimálnej znalosti zákona v tomto smere neváhali šíriť dezinterpretačné naratívy.

Podľa Moniky Tódovej je totiž „postup trenčianskej polície vo veci takého sofistikovaného podvodu voči hercovi Filipovi Štrbovi za hranou“. Tódová hovorí, že „hoci polícia sama vyzýva dôchodcov na opatrnosť, v prípade herca odmietla konať, lebo si problémy spôsobil sám“.

Novinárka pritom ignoruje skutočnosť, že nešlo o „sofistikovaný podvod“, ale o klasické podvodné konanie, na ktoré opakovane upozorňujú verejné inštitúcie. Herec jednoducho konal mimoriadne nezodpovedne. Natoľko, že pri ňom v rámci právnej praxe zanikla trestnosť podvodu.

Polícia, samozrejme, vyzýva na prevenciu pred podvodmi, no to neznamená, že automaticky musí riešiť všetky podobné podvody páchané na dôchodcoch. Zároveň je potrebné dodať, že v prípade dôchodcu sa opäť zohľadňujú jeho rozumové schopnosti a znalosti (jeho obvyklá miera opatrnosti), ktoré sú spravidla diametrálne odlišné od mladého človeka.

Práve pre častú rozumovú slabosť dôchodcov - najmä v dôsledku veku - sa na túto skupinu obyvateľstva zameriavajú podvodníci, no podobné inteligenčné atribúty v podstate nemožno pripisovať hercovi Štrbovi.

Leškove právne analýzy bez opory v realite

Marián Leško, rovnako bez právneho vzdelania alebo akejkoľvek znalosti problematiky v tejto veci, podotkol, že „právna filozofia, ktorú tam uplatnil ten vyšetrovateľ, je úplne scestná a pomýlená, pretože ja som si pozrel, čo je trestný čin podvodu. Je to, keď niekto využije niekoho omyl alebo zámerne uvedie do omylu a na základe toho sa obohatí a jemu spôsobí škodu“.

Uviedol, že "to vyšetrovateľ odmietol vyšetrovať s tým, že tú škodu si vlastne spôsobil poškodený tým, že bol neopatrný a neobozretný".

"Lenže v definícii podvodu to nie je, lebo keby to tam bolo, tak by vyšetrovatelia zisťovali najskôr, či ste boli dostatočne opatrní a obozretní, a keď nie, nemáme čo vyšetrovať. To je úplne scestné a pomýlené," doplnil.

V tomto momente sa ukazuje, prečo nemôžu právnu problematiku vysvetľovať laici ako Leško alebo Tódová. Ich zavádzajúce tvrdenia verejnosti sú totiž v absolútnom rozpore s tým, ako sa právo v podobných prípadoch vykladá.

To totiž nefunguje spôsobom, ako ho načrtol Leško. Nestačí prečítať jeden paragraf jedného zákona a je všetko jasné – „lebo to nie je v definícii".

Na celkové pochopenie právnej problematiky je potrebné poznať nielen jeden zákon, ale celý systém zákonov, ktorý môže mať presah naprieč odvetviami práva.

Rovnako nemožno vykladať paragrafy bez znalosti judikatúry či definície jednotlivých pojmov, ktoré sú obsiahnuté v trestných činoch.

Ak by si novinár Leško, ktorý sa snaží bez potrebných znalostí verejnosti vykladať správnosť postupu polície, prečítal minimálne komentár k danému trestnému činu, zrejme by dospel k iným záverom ako k spochybňovaniu postupu polície.

Dokonca by tam našiel aj potrebné definície.

Jeden Leškov komentár bol trefný

Ťažko však dospieť k správnym záverom, ak osoba nemá odborné znalosti o téme, o ktorej hovorí. Leško totiž dodal, že za postupom polície „vidí lenivosť toho vyšetrovateľa, pretože je to veľa práce", a je "malá šanca, že tých páchateľov nejakým spôsobom chytia".

"A po druhé je to vylepšovanie štatistiky. Keď nemám trestný čin, nemusím uviesť, že som ten trestný čin nevyšetril. Takže urobil si to vyšetrovateľ po svojom, ale ja dúfam, že jeho nadriadení ho dajú do laty," povedal.

Nie je zrejmé, od čoho odvodzuje novinár „lenivosť vyšetrovateľa“, no polícia môže konať iba v zmysle zákona. Ak raz nie sú naplnené všetky znaky trestného činu, tak trestné oznámenie polícia odmietne. Nemôže konať v rozpore so zákonom iba preto, že niekto nepozná zákon a vysvetľuje si ho na základe vlastných predstáv.

V tomto prípade si Štrba nesplnil svoju zákonnú povinnosť obvyklej miery opatrnosti a doplatil na to.

Ak však bude verejnosť počúvať zavádzajúce a dezinterpretačné odôvodnenia právnych tém zo strany ľudí, ktorí o odborných problematikách nemajú ani potuchy, doplatí na to rovnako.

K celému absurdnému vysvetľovaniu novinárov o „nesprávnom a lenivom" postupe polície sa mimoriadne trefne hodí komentár Mariána Leška, prezentovaný v rovnakom rozhovore.

Hoci sa týkal úplne inej témy (hovoril o voličoch Smeru, ktorí od predstaviteľov strany všetko nekriticky preberú), je akýmsi zrkadlom jeho vlastnej hry s Tódovou na právnych expertov: "Je to svojím spôsobom druh sektárskeho postihnutia, že tí ľudia sú jednoducho imúnni voči faktom, imúnni voči základným očividným argumentom. Berú a prijímajú iba to, čo je v súlade s ich presvedčením."