Na voličov oslabeného Hlasu mieri zboku Fico aj PS. Kto na tom môže získať?

Premiér Robert Fico v utorok nečakane vyvolal otázky týkajúce sa ich najsilnejšieho koaličného partnera, keď na sociálnej sieti spomenul náklonnosť strany Hlas k opozičnému hnutiu PS. Povedal, že síce nepozná súčasnú mieru sympatie k PS, tá však podľa neho v najvyšších štruktúrach Hlasu bola vždy veľmi prítomná.

„Vedel by som o tom rozprávať príbehy zo zostavovania vlády po voľbách v septembri 2023,“ pripomínal Fico. Zároveň zdôraznil, že slovenský parlament by sa mal zaujímať o to, ako britská kampaň pomohla PS a či poskytnuté peniaze neprekročili zákonný limit na výdavky na ich kampaň do parlamentu pred dvomi rokmi.

Predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok však odmieta tieto obvinenia premiéra z príklonu svojej strany k opozícii. Tvrdí, že bez rozhodnutia Hlasu by súčasná vláda vôbec nevznikla. Nerozumie, prečo ho koaliční partneri kritizujú. Dokonca si za svoj postoj vyslúžili otvorenú nenávisť celého liberálneho priestoru, médií a profesionálnych hejterov.

Podľa lídra strany Šutaja Eštoka je dôležité sústrediť sa na dodržiavanie koaličnej zmluvy a prípadné spory riešiť za zatvorenými dverami koaličnej rady.

Slová predsedu podporuje aj poslanec Hlasu Ján Ferenčák. Ako pre Štandard hovorí, vyťahovaním politických tém sa len prekrývajú dôležitejšie veci, ako je rozpočet, konsolidácia či energopomoc, ako aj ďalšie témy, na ktorých potrebujú pracovať.

Premiér vyslal signál voličom koalície

O náklonnosti Hlasu k PS, ako ju nazval Fico, sa vyjadril pre Štandard aj podpredseda parlamentu Martin Dubéci z PS. „Myslím si, že tento konfrontačný tón medzi nimi je len vizitkou koaličných vzťahov," konštatuje s tým, že víziu druhej najsilnejšej strany v koalícii nevidí.

Šéf KDH Milan Majerský pripúšťa, že zrejme tam je nejaký zápas o voliča zo strany Smeru. „Ale tiež som si všimol počas predchádzajúcich hlasovaní v pléne Národnej rady, že keď bola predložená takzvaná malá novela školského zákona, tak strana Hlas, presnejšie minister Tomáš Drucker, zožal veľký potlesk PS,“ hovorí pre Štandard s dôvetkom, že aj na tomto príklade je badať možné sympatie zo strany progresívcov.

Líder KDH pripomína, že v politike môže byť dnes niekto váš spojenec, a zajtra je z neho konkurent. „My, konzervatívci a kresťanskí demokrati, preto zápasíme a bojujeme za naše hodnoty a k týmto hodnotám chceme nakloniť čo najväčšie množstvo ľudí. Tento postoj máme už 35 rokov,“ zdôrazňuje Majerský.

Začal sa v pozadí medzi ľavicovými stranami boj o voliča?

V zápase o priazeň voliča považuje poslanec Igor Šimko (Hlas) za dôležité, aby sa v kľúčových momentoch nepodľahlo tlaku, a to ani pri porovnávaní ich strany so Smerom. Dodáva, že postoj Hlasu je jasne čitateľný aj pri otázkach EÚ a NATO. „Slovensko je ich integrálnou súčasťou a tento postoj my nebudeme meniť a polemizovať o tom, či otvárať napríklad otázky týkajúce sa našej neutrality. Takú podporu u nás nenájdete," vysvetľuje poslanec pre Štandard.

Pri otázke možnej spolupráce alebo aj boja o voliča Hlasu predsedníčka parlamentného klubu PS Zuzana Mesterová pre Štandard hovorí, že vzájomné prieniky medzi stranami nevidí. Dodáva však, že ich ambíciou je osloviť každého voliča na Slovensku, a to nielen z Hlasu. „My sme na rozdiel od eštokovcov v regiónoch prítomní, keď sa niečo deje. Nie sme tam len na bilbordoch a plagátoch,“ tvrdí.

Podľa Šimka sa pri pohľade na nejaký možný boj o ich voliča zo strany PS dá pozrieť aj na základný rozdiel medzi nimi. „Hlas je ľavicová strana pre Slovákov, PS je tiež možno ľavicové, ale pre Brusel. To znamená, že rozdiel medzi nami je v tom, že my sme proslovenskí ľavičiari orientovaní na EÚ, a nie probruselskí ľavičiari, ktorí by sa vzdali aj práva veta,“ vysvetľuje poslanec.

Ako hovorí, Hlas nepotrebuje hľadať kompas, lebo sú tu pre záujmy slovenských voličov a ich ľavicová orientácia je garantovaná prácou všetkých ministrov a prístupom k sociálnej politike. „Progresívci sú tu pre voličov, ktorí milujú Brusel, bez ohľadu na sociálne zraniteľných Slovákov a ich konzervatívne hodnoty. Jednoducho slepo a poslušne počúvať Brusel je pre PS ich cieľ,“ objasňuje Šimko.

Volič Hlasu sa nevidí ani v Smere, ani v PS

Šéf prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích vidí v boji o voliča Hlasu väčšiu šancu získať si jeho priazeň stranou Smer než PS, pretože vychádzajú z podobného elektorátu.

Čo sa týka samotných voličov Hlasu, tí v prieskumoch - aj keď sú niekedy nespokojní - väčšinou uvádzajú odpovede typu: nechcem odpovedať, neviem, koho by som išiel voliť, neviem, či pôjdem voliť. „Tu vidím prevažne neskorší návrat k Hlasu,“ vysvetľuje pre Štandard sociológ Hřích, opierajúc sa o ich dáta.

Aj keď sympatie medzi voličmi Hlasu voči Smeru existujú, neznamená to, že by tam aj priamo prešli, hovorí sociológ. „Tu skôr môžeme hovoriť o sympatiách, vďaka čomu sú spolu vo vláde. Zároveň treba pripomenúť, že veľká časť voličov Hlasu nie sú pôvodní voliči Smeru,“ zdôrazňuje.

Podľa neho sú na tom voliči Hlasu podobne aj k postoju voči opozičným stranám. Hoci sú niektorí, ktorí majú viac sympatií k nim, tak je to len prierezovo, a to ku všetkým. „Preto šance získať voličov Hlasu pre PS sú minimálne, čo potvrdzujú aj naše prieskumy. Myslieť si teda, že do PS by odišla polovica voličov Hlasu, tak to ani zo 'srandy',“ hodnotí pre Štandard Hřích.

Na otázku, aký je rozdiel medzi spomínanými stranami Hlas a PS, si šéf agentúry myslí, že poslanec Šimko chcel len pomenovať postoj progresívcov. „Zároveň treba pripomenúť 'drukovanie' PS smerom k Bruselu," dodáva.

Hlas sa podľa neho snaží držať racionalitu aj z pohľadu Slovenska. „Z takého proslovenskejšieho postoja k medzinárodným témam, čo je pravda,“ uzatvára Hřích.