Chátrajúce mosty sú zrkadlom fungovania štátu. Odkladanie opráv nás vyjde draho

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v správe konštatuje, že mosty sú kritickým miestom pre udržanie bezpečnej a dostupnej dopravnej infraštruktúry a sú dlhodobo neriešené. Problém podľa úradu komplikuje roztrieštená správa. Menší správcovia totiž často nemajú ani financie, ani personálne kapacity na systematickú údržbu.

V Trnavskom kraji bolo na jar 2025 desať mostov v havarijnom stave, na východe krajiny Košický samosprávny kraj dlhodobo upozorňuje na kritický nedostatok financií. Jadrom problému je to, že hoci je zodpovednosť za mosty rozdelená medzi viacerých správcov, chýba funkčný systém financovania. Nekoordinovaná starostlivosť bez finančného krytia je jednou z hlavných príčin ich postupného chátrania.

Investičný dlh a ohrozenie ekonomiky

Investičný dlh v cestnom hospodárstve je medzitým okolo 4,6 miliardy eur, z čoho značná časť sa týka mostov. Ide o sumu, ktorú sme neinvestovali do údržby a ktorú dnes musíme nahrádzať nákladnými rekonštrukciami. V praxi platí jednoduchá rovnica - každé euro zanedbané na údržbe znamená násobne väčšie výdavky o niekoľko rokov neskôr.

Zanedbané mosty však neohrozujú len verejné financie. Uzávera strategického mosta môže znamenať dlhé obchádzky, zvýšené náklady na dopravu a zníženú konkurencieschopnosť firiem. V niektorých prípadoch by to znamenalo faktické odrezanie menších obcí od základných služieb.

Mnohé mosty, najmä na cestách II. a III. triedy, boli projektované na nižšie zaťaženie, než aké dnes spôsobuje ťažká nákladná doprava. Technický predpis definuje parametre, ktoré mnohé staršie konštrukcie už nespĺňajú. Správcovia preto musia obmedzovať premávku, čo opäť znamená vyššie náklady a časové straty. Slovensko, ktoré sa rado prezentuje ako tranzitná krajina, sa tak ocitá v situácii, keď vlastná infraštruktúra brzdí hospodársky rast.

Medzi ministerskými sľubmi a realitou samospráv

Vláda a ministerstvo dopravy si, aspoň na deklaratórnej úrovni, vážnosť situácie uvedomujú. Dôkazom je ohlásený zámer spustiť rozsiahly projekt rekonštrukcie stoviek mostov v najkritickejšom stave. Slovensko sa tak približuje k rozsiahlej oprave mostných objektov, ktorá by bola jednou z najväčších systematických obnov infraštruktúry v našej histórii.

Ohlásený zámer je bezpochyby vítaný, no zatiaľ rieši len špičku ľadovca, keďže sa primárne zameriava na mosty v správe štátu. Výzvou naďalej zostáva viac ako štyritisíc mostov v rukách samosprávnych krajov, ktoré na podobne masívne investície obvykle jednoducho nemajú prostriedky.

Zástupcovia krajov preto opakovane žiadajú štát o pomoc, pričom argumentujú, že bez centrálnej finančnej injekcie nie sú schopní situáciu zvládnuť.

„Sú modely v rôznych krajinách, tiež regionálne fondy, z ktorých sa dajú financovať cesty druhej až štvrtej triedy, ale aj mosty. Závisí to od toho, nakoľko je vláda ochotná si takýto model osvojiť,“ povedal Ján Nosko viceprezident Únie miest Slovenska na stretnutí s ministrom dopravy. 

Hoci rezort dopravy sľubuje podporu aj im, konkrétne a udržateľné finančné mechanizmy zatiaľ predstavené neboli. Vláda zároveň zvažuje aj zapojenie súkromného kapitálu prostredníctvom PPP projektov, ktoré by mohli priniesť potrebné financie a know-how. Minulé skúsenosti s nimi však ostávajú varovným prstom pred rizikom nevýhodných a predražených zmlúv, pokiaľ celý proces nebude nastavený maximálne transparentne a s dôrazom na skutočnú hodnotu za peniaze pre daňových poplatníkov.

Záchrana mostov si vyžaduje víziu, nielen peniaze

Ak má Slovensko zachrániť svoju dopravnú infraštruktúru, je potrebné opustiť prístup neustáleho hasenia požiarov. Základom by mala byť dlhodobá a apolitická stratégia obnovy mostov, ktorá bude postavená na presných dátach a nie na politických predstavách a sľuboch.

Otázkou je financovanie. To by mohlo byť garantované účelovo viazaným fondom, napríklad z časti spotrebných daní a mýta, aby sa predišlo presúvaniu prostriedkov na iné vládne priority.

Zároveň je nevyhnutné prehodnotiť súčasný roztrieštený model správy, kde často chýba jasná zodpovednosť. Štát by mohol prevziať úlohu garanta a spolufinancovať opravy v regiónoch. A svoju pomoc podmieniť dodržiavaním prísnych štandardov údržby.

Rozumne nastavené projekty verejno-súkromného partnerstva takisto môžu byť prínosom, avšak len za predpokladu transparentnej súťaže a zmlúv, ktoré chránia záujmy daňovníkov.

Dôležité je tiež investovať do moderných technológií, akými sú digitálne pasy mostov a senzorický monitoring, ktoré majú potenciál šetriť v budúcnosti nemalé prostriedky.

Zodpovedný prístup k správe štátneho majetku a dlhodobé plánovanie sú jedinými nástrojmi, ako tikajúcu bombu v podobe chátrajúcich mostov definitívne zneškodniť. Investícia do ich obnovy nie je luxus, ale jeden zo základných kameňov bezpečnosti občanov a budúcnosti slovenskej ekonomiky.