Petr Drulák

Francúzi síce žijú politikou viac ako Česi alebo Slováci, ale cez leto chcú pokoj. Parížania vrátane politikov a komentátorov od júla utekajú z rozpáleného mesta na vidiek či do zahraničia a nahrádzajú ich turisti. Letnú apatiu však možno využiť aj na rozhodnutia, ktoré by u viac bdelého publika vyvolali silné politické vášne.

Možno preto vláda na svojom poslednom letnom zasadnutí prerokovala posilnenie autonómie Korziky. Obavy zástancov tradičného štátu i nádeje autonomistov rozdeľujú Macronovu vládu, stavajú ju proti vplyvnej Štátnej rade a otvárajú celý rad znepokojujúcich otázok pre budúcnosť Francúzska.

Korzická autonómia na obzore

Ak by sa naplnil návrh, ktorý s podporou premiéra predložil minister pre miestny rozvoj a donedávna veterán socialistickej strany socialista François Rebsamen, získala by Korzika významnú časť kompetencií, o ktoré sa dlhodobo usiluje. Doteraz si od parížskeho centra dokázala vydobyť drobné inštitucionálne odchýlky, podobne ako francúzske zámorské územia Guyana, Martinique a Mayotte, ale o autonómii nemôže byť ani reči.

Ostrovania si síce volia korzické zhromaždenie, z ktorého potom vzíde korzická exekutíva, ale o väčšine otázok bežného života rozhoduje prefekt vymenovaný Parížom.