Kráľom sociálnych sietí je Fico. Šimečka s politikou nebodoval
Prvenstvo si na tejto sieti medzi lídrami parlamentných strán udržiava premiér a šéf Smeru Robert Fico. Krok s ním dokázal udržať len niekdajší predseda vlády a vodca hnutia Slovensko Igor Matovič. Zatiaľ čo minulé leto ho takmer nebolo vidieť, tentoraz hýri aktivitou. Dáva o sebe vedieť takmer každý deň.
Politici na sociálnych sieťach zverejňujú tlačovky, stanoviská k aktuálnym udalostiam, výjazdy za voličmi, karikatúry, ironické videá namierené proti súperom, fotografie, na ktorých sa prezentujú v čase voľna či z rôznych slávností a jarmokov z regiónov.
Dominoval najskôr Blaha
Na Facebooku má premiér Fico 348-tisíc sledovateľov. Pred pár rokmi to tak nebolo. Bol v tieni straníckeho kolegu Ľuboša Blahu, ktorý je v súčasnosti poslancom Európskeho parlamentu.
V roku 2022 „politická hviezda“ Blahu na Facebooku zhasla. Spoločnosť Meta, prevádzkujúca túto sociálnu sieť, mu totiž jeho stránku zrušila. Mal na nej takmer 175-tisíc sledovateľov, bolo to viac, ako mal vtedy Fico. Meta tvrdila, že dôvodom boli nenávistné prejavy, obťažovanie či šírenie dezinformácií počas pandémie covidu.
Tento rok začiatkom mája nastal zlom, opäť si mohol založiť konto, ale s novým názvom. Volá sa, Ľuboš Blaha je späť. Europoslanec tvrdil, že s nástupom prezidenta Trumpa sa uvoľňuje cenzúra. Ako poznamenal, začína od nuly. Je si však istý, že ho „slniečkári“ budú nahlasovať a hejtovať a čísla na sociálnej sieti mu budú rásť.
Najmenej sa darí Majerskému z KDH
Pokiaľ ide o pozíciu ďalších šéfov parlamentných strán, v závese za Ficom je na Facebooku už spomínaný Matovič. Sleduje ho 295-tisíc ľudí.

Na tretej priečke je predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok so 116-tisíc sledovateľmi. Nasleduje líder SNS Andrej Danko, ktorý ich má 112-tisíc.
Predsedu najsilnejšej opozičnej strany PS Michala Šimečku sleduje 77-tisíc ľudí, šéfa SaS Branislava Gröhlinga 67-tisíc. Najmenej sledovaným je predseda KDH Milan Majerský s číslom 35-tisíc.
Aj keď sa môže premiér Fico pochváliť, že ho sleduje takmer 350-tisíc ľudí, neznamená to, že si jeho príspevky aj všetci pozrú. Dôležitejšie je, koľko má pod príspevkami interakcií, teda lajkov, komentárov a zdieľaní. Tých býva oveľa menej.
Z koalície sa činil šéf Hlasu
V prvom prázdninovom mesiaci júli bol zo šéfov koaličných strán činorodý hlavne Matuš Šutaj Eštok. Na Facebooku zverejnil 50 príspevkov. Najviac interakcií (11 551) mal krátky príspevok šéfa Hlasu, v ktorom oznamoval, že na Ukrajine došlo k zadržaniu podozrivého z bombových hrozieb voči školám. „Vynikajúca práca slovenských policajtov aj medzinárodného tímu. Chránime Slovensko,“ napísal.
Podľa medializovaných informácií však mladistvý Ukrajinec po prepustení ušiel do Bieloruska a vraj má namierené do Ruska.
Premiér Fico pridal v júli na sieť 25 príspevkov. Najsledovanejšie bolo video s názvom: Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. Dohromady malo 38 300 lajkov, komentárov a zdieľaní. Hovoril v ňom, že Slovensko nepristúpi k hlasovaniu o sankčnom balíku, na ktorý je potrebná jednomyseľná podpora všetkých členských krajín EÚ, pokiaľ nám Európska komisia nedá aspoň minimálne garancie, ako zvládnuť dosah jej „demagogického a škodlivého“ návrhu zastaviť toky ruského plynu od 1. januára 2028.
Líder SNS Danko zverejnil 19 príspevkov. Najviac zaujal oznámením, že Ukrajinec sa vyhrážal našim školám. Tento príspevok mal 3 489 interakcií.
Aktívny Matovič a fotografia Šimečku z Liptova
Predseda Slovenska Matovič zavesil v prvý prázdninový mesiac na sociálnu sieť 70 príspevkov. Až 13 172 interakcií dosiahlo video s komikom Ferom Jokeom, ktorý parodoval ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú a jej účasť na folklórnom festivale vo Východnej. Necelých 13-tisíc interakcií malo Matovičovo video zo žatvy vo Veľkých Ripňanoch, na ktorej bol aj Fico. Matovič tam rozprestrel transparent, vinil vládnu zostavu z prepadu peňazí z eurofondov pre farmárov.
Líder PS Šimečka sa prezentoval 35 príspevkami. Ľudí najviac oslovila fotografia, na ktorej je s partnerkou. Dosiahla 18 635 interakcií. „Aspoň pár pokojných chvíľ s rodinou,“ napísal šéf PS počas oddychu na Liptove.

Príspevok šéfa SaS Gröhlinga o ministerke Šimkovičovej mal 10 942 interakcií. Zverejnil jej fotografiu s textom, ako ju vypískali na festivale vo Východnej. Podľa neho vypískanie neprišlo z ničoho nič, ale bolo reakciou na to, čo robí dva roky v kultúre. Gröhling pridal na sieť v júli 38 statusov.
Šéf KDH Majerský sa prezentoval 39 príspevkami. Najviac lajkov, komentárov a zdieľaní - 2 101 - mala pripomienka k návšteve pápeža Jána Pavla II. na Mariánskej hore v Levoči.
Sociálne siete vs. tradičné médiá
Odborník Gabriel Tóth z agentúry New School Communications upozornil, že sociálne siete sú aktuálne jedným z kľúčových komunikačných kanálov politikov. „Umožňujú priamu komunikáciu s voličmi, rýchle šírenie správ a budovanie osobnej značky. Sú kľúčové na angažovanie podporovateľov a rýchlu reakciu na verejnú mienku,“ zhodnotil Tóth pre Štandard.
Pokiaľ ide o počet sledovateľov, ten podľa odborníka odráža dosah a popularitu politika, no dôležité je aj zapojenie a demografia sledovateľov. „Vysoký počet sledovateľov naznačuje široký apel, ale interakcia je kľúčová,“ poznamenal.
Priblížil, že sociálne siete majú pomerne značný podiel na oslovovaní voličov, najmä mladšie cieľové skupiny prijímajú správy o politike z tohto druhu médií.
„Sociálne siete tak umožňujú politikom cielene osloviť rôzne demografické skupiny s prispôsobenými správami. Vďaka analýze dát môžu prispôsobovať stratégie v reálnom čase, čo robí sociálne médiá nevyhnutným nástrojom,“ skonštatoval.
Väčšina sledovateľov politikov sú podľa odborníka ich podporovatelia, ale sociálne siete umožňujú osloviť aj nerozhodnutých či oponentov. „Zdieľania a komentáre rozširujú dosah mimo základnej podpory,“ dodal.
Na otázku, aký vidí rozdiel medzi tradičnými médiami, ako sú televízia, rozhlas, noviny, internetové spravodajské portály a sociálnymi sieťami, čo sa týka kvality a dosahu na voličov, odvetil, že tradičné médiá ponúkajú kvalitnejšie informácie. „Ale s oneskorením a najmä sú spracované v kontexte. Sociálne siete majú širší dosah a rýchlejšiu komunikáciu, no kvalita informácií môže byť menej spoľahlivá, keďže sú priamo od politikov,“ uzavrel Tóth.