Európska únia vstupuje do polovice 20. rokov 21. storočia v čase, keď sa svet mení. Formujú sa nové mocenské bloky a dlhodobé stratégie. Zatiaľ čo iné veľmoci plánujú do budúcnosti, starý kontinent sa zameriava skôr na dodržiavanie protokolov a udržiavanie nestabilných koalícií.

Voľby do europarlamentu v júni 2024 jasne ukázali tento posun. Radikálne pravicové strany posilnili svoju pozíciu, čím výrazne ovplyvnili politickú rovnováhu v Bruseli aj v hlavných mestách členských štátov. Vo Francúzsku a v Nemecku utrpeli vládne strany výrazné straty. V celej Únii teraz približne štvrtina europoslancov patrí k skupinám, ktoré niektorí označujú za krajne pravicové, čo zužuje priestor na významné dohody v oblastiach ako klimatická politika, migrácia či priemysel.

Hľadanie stratégie

Národná politika tento trend ešte posilňuje. Talianska vláda pod vedením Giorgie Meloniovej sprísnila svoj postoj k migrácii a dostala sa do sporu s Bruselom pre obavy o dodržiavanie princípov právneho štátu. Európsky parlament zvýšil kontrolu nad stavom demokracie v krajine a organizácie na ochranu ľudských práv varujú, že vláda si prisvojuje príliš veľkú moc.

Maďarsko si naďalej uplatňuje právo veta a hrozí zablokovaním rozpočtu EÚ, hoci mu Brusel zadržiava finančné prostriedky pre nedodržiavanie princípov právneho štátu. Krajina zároveň čelí novej vlne kritiky za prísne sociálne zákony.