„Len si pokračujte, bude to len horšie.“ Prečo má Putin vojensky navrch

Na začiatku vojny sa ruská armáda na Ukrajine ocitla na pokraji kolapsu.

Ruské tanky boli spaľované, ruskí vojaci ustupovali a ruská kampaň zlyhávala, čo vážne ohrozovalo vládu prezidenta Vladimira Putina.

Potom Rusko zreformovalo armádu, vyrobilo nové zbrane, ako napríklad bezpilotné lietadlá z pohľadu prvej osoby, a prijalo novú taktiku. Front sa stabilizoval.

Hoci rozhodujúce víťazstvo je stále v nedohľadne, Putin sa vďaka vojenskému oživeniu Ruska snaží dosiahnuť mierovú dohodu za svojich podmienok.

Vladimir Putin pôsobil sebavedomo. Uvoľnene sedel medzi zahraničnými predstaviteľmi a presviedčal ich, že ukrajinský odpor nemá zmysel. Podľa neho má Rusko na bojisku jasnú prevahu, a ak Ukrajina odmietne jeho podmienky, ohrozí tým šancu na mier a vystaví sa ešte väčšiemu riziku.

„Len si pokračujte, bude to len horšie,“ vyhlásil Putin na ekonomickom fóre v júni, kde sa vysmieval ukrajinskej vláde. „Kam vkročí ruský vojak, tam je ruská zem,“ dodal s pobaveným úsmevom.

Putinova sebaistota vychádza z toho, že ruská armáda opäť naberá na sile.

V roku 2022 bola ruská armáda zle vybavená, dezorientovaná a utrpela ťažké straty. Nedokázala sa účinne brániť ukrajinským útokom a presne navádzaným zbraniam. Namiesto toho, aby sa Putin stiahol, rozhodol sa zapojiť do vojny plnú silu ruského štátu. Prebudoval armádu aj ekonomiku s jediným cieľom – poraziť Ukrajinu. Rusko zásadne zmenilo spôsob náboru vojakov, zvýšilo výrobu zbraní a upravilo taktiku na fronte.

Ide o vojnu, v ktorej vyhrá ten, kto vydrží dlhšie. Moskva totiž zmobilizovala viac vojakov aj zbraní ako Ukrajina a jej západní spojenci. Hoci počet obetí na ruskej strane rastie, armáda postupuje pomaly vpred na väčšine z približne 1 200 kilometrov dlhého frontu. To len posilňuje Putinovo odhodlanie pokračovať v bojoch, až kým nedosiahne mierovú dohodu podľa vlastných podmienok.

Ukrajina spolu so svojimi spojencami verí, že dokáže vydržať dostatočne dlho na to, aby ruské sily vyčerpala. Je to podobné ako v prvej svetovej vojne, keď sa nemecká armáda dostala len asi 60 kilometrov od Paríža, no nakoniec skolabovala. Nemecká ríša kapitulovala a o pár mesiacov sa rozpadla.

Ani Rusko nie je bez problémov. Jeho elitné jednotky boli prakticky zničené. Vojenský priemysel závisí od zahraničných súčiastok a zásob zo sovietskej éry, ktoré sa rýchlo míňajú. A aj ruská ekonomika začína vykazovať známky oslabenia.

Putin si myslí, že vydrží vojnový tlak dlhšie ako Ukrajina a že nakoniec dosiahne mierovú dohodu, ktorá posilní jeho odkaz. Opakovane požaduje štyri ukrajinské regióny, ktoré Moskva označila za anektované. Chce tiež, aby sa Ukrajina zriekla vstupu do NATO a aby obmedzila veľkosť svojej armády.

Ak rokovania s prezidentom Trumpom, ktoré sa tento týždeň konajú na Aljaške, neprinesú takúto dohodu, Putin dal jasne najavo, že je pripravený pokračovať vo vojne a použije silu tam, kde diplomacia zlyháva. „Už som uviedol ciele Ruska,“ povedal tento mesiac novinárom, keď sa ho pýtali, či je ochotný urobiť kompromis. „Tieto podmienky sa, samozrejme, nemenia.“

NÁBOR

Ruský seržant Vladislav telefonoval z nemocnice, kde sa zotavuje po tom, čo v januári prišiel o nohu pri útoku na ukrajinské zákopy, a vymenoval všetky finančné kompenzácie, ktoré mu boli prisľúbené.

Od miestneho gubernátora mal dostať 6 400 dolárov, od štátnej poisťovne 28 300 dolárov a od ministerstva obrany 47-tisíc dolárov.

Okrem toho mu patrí mesačný dôchodok vo výške 1 100 dolárov, čo mu umožní odísť do dôchodku vo svojom rodnom meste na západe Ruska už vo veku 33 rokov. „S týmito peniazmi tam dokonca nemusíte ani pracovať,“ poznamenal Vladislav, ktorý, podobne ako ďalší ruskí vojaci oslovení médiami, požiadal, aby sa z bezpečnostných dôvodov uvádzalo len jeho krstné meno.

Vladislav povedal, že vďaka mesačnému platu z frontu sa mu podarilo výrazne zlepšiť životné podmienky svojej rodiny. V predchádzajúcej práci v továrni na výrobu slnečnicového oleja, kde zarábal len 300 dolárov mesačne, by si niečo také nemohol dovoliť.

Za zarobené peniaze stavia dom pre svojich rodičov a modernizuje autá, ktoré vlastní on aj jeho priateľka. Chce sa hlavne postarať o svoje deti. „Kúpil som im všetko, čo potrebovali,“ povedal v júli Vladislav. „Dal som im všetko, čo si želali.“ Státisíce podobne motivovaných a dobre platených dobrovoľníkov, ako je Vladislav, výrazne zmenili charakter ruskej armády.

V roku 2022 utrpela ruská armáda vážne straty. Počiatočné neúspechy invázie výrazne oslabili rady profesionálnych vojakov, ktorí tvorili jej základ. Ukrajinské jednotky túto slabosť využili a v septembri spustili protiofenzívu, ktorá prerazila ruské línie a takmer zvrátila priebeh celej vojny.

Aby sa vyhol porážke, prezident Putin prijal mimoriadne opatrenia. Vyhlásil prvú mobilizáciu od druhej svetovej vojny a povolal 300-tisíc mužov. Zároveň začal udeľovať prezidentské amnestie a vyplácať finančné odmeny odsúdeným, čím dostal na front približne 100-tisíc väzňov z ruských väzníc.

Tieto kroky síce pomohli stabilizovať situáciu na bojisku, no vyvolali silné spoločenské napätie. Mobilizácia spôsobila najväčšiu vlnu nespokojnosti v krajine za posledné roky. Státisíce mužov pred povolaním radšej utiekli do zahraničia.

Úspech náboru väzňov ukázal Kremľu, že ľudí možno prilákať aj bez nátlaku. Stačí ponúknuť peniaze a apelovať na mužskú hrdosť.

Ruská vláda výrazne zvýšila platy vojakov, zaviedla lákavé náborové príspevky a rozšírila systém finančných výhod. Propaganda začala vojenskú službu vykresľovať ako jedinečnú príležitosť pre mužov z chudobnejších vrstiev, aby dokázali svoju hodnotu a stali sa živiteľmi rodín.

V súčasnosti Rusko verbuje približne tisíc vojakov denne. Tento počet sa od roku 2023 drží na stabilnej úrovni a je zhruba dvojnásobný oproti Ukrajine.

Ruská stratégia náboru vojakov stojí na ekonomickej odolnosti krajiny. Aj napriek najtvrdším sankciám v moderných dejinách si Rusko dokáže udržiavať vojnový rozpočet vďaka vývozu ropy, zemného plynu, uhlia a zlata.

Zameranie sa na dobrovoľníkov sa ukázalo ako politicky výhodné. Mnohí príslušníci strednej triedy sa od vojny dištancovali, keďže obavy z plošnej mobilizácie ustúpili. Tým sa zároveň znížilo riziko masových protestov.

„Čím vyššie sú odmeny, tým menšie sympatie prejavuje spoločnosť k padlým a zraneným vojakom a tým menšia je pravdepodobnosť, že sa budú konať protesty proti vojne,“ vysvetľuje Janis Kluge, odborník na Rusko z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti.

Ruské ministerstvo obrany na žiadosť o vyjadrenie nereagovalo.

Hoci sa zdá, že nábor funguje, v armáde existujú oveľa vážnejšie problémy.

Mnohí z najlepších ruských vojakov padli už v prvých mesiacoch konfliktu. Podľa odhadov založených na analýze nekrológov, ktoré zhromaždili nezávislé médiá Mediazona a BBC News Russian, od začiatku invázie zahynulo približne 230-tisíc ruských vojakov.

Noví vojaci, ktorí nahrádzajú padlých, sú často starší a menej skúsení. Zatiaľ čo priemerný vek ruského vojaka zabitého v prvých mesiacoch invázie bol približne 28 rokov, do augusta tohto roka sa zvýšil na 38, uvádza nezávislé médium Mediazona.

„Bola to zmes bezdomovcov z vlakových staníc, alkoholikov a mužov na úteku pred zákonom,“ opísal nábor v moskovskom centre v roku 2024 vojak Vladimir. „Zdravotná prehliadka bola len naoko.“

Klesajúci počet vhodných regrútov núti regionálne úrady zvyšovať finančné odmeny, aby splnili stanovené kvóty. To zaťažuje miestne rozpočty a narúša stabilitu celej ekonomiky. Podľa analýzy rozpočtových údajov, ktorú vypracoval berlínsky analytik Janis Kluge, región Mari El na severe Ruska tento rok vynaložil na náborové príspevky viac peňazí ako na zdravotníctvo.

VÝROBA

Rusko si každoročne 9. mája pripomína výročie víťazstva nad nacistickým Nemeckom vojenskou prehliadkou. Na tej prvej po vpáde Ruska na Ukrajinu sa zúčastnili len staré tanky zo sovietskej éry.

V máji tohto roku Rusko po prvý raz predviedlo svoje domáce bezpilotné lietadlá vrátane lietadla Lancet.

Zároveň predstavilo dron Geran-2, ktorý Rusko pravidelne používa na útoky na civilnú infraštruktúru na Ukrajine.

Geran-2, pôvodne vyrábaný v Iráne a známy ako Shahed-136, sa vyrába v závode Jelabuga. Pred dvoma rokmi sa zdalo, že komplex pozostáva z dvoch budov.

Teraz je tu minimálne päť nových budov prepojených chodníkmi. Pracovisko je v prevádzke 24 hodín denne na tri zmeny.

Mimo bojiska sa Rusko snaží vyrábať viac zbraní, munície a vojenskej techniky ako Ukrajina a jej západní spojenci.

Cieľom je vyčerpať nepriateľa vďaka silnejšiemu priemyslu a Rusko na tom pracuje naplno.

Putin sa spolieha na zahraničných partnerov ako Irán, Severná Kórea či Čína a tiež na rozsiahlu sieť zbrojoviek z čias Sovietskeho zväzu, aby urýchlil dodávky všetkého od dronov a rakiet až po tanky. Aj napriek ekonomickým rizikám výrazne zvýšil výdavky na armádu, ktoré teraz tvoria viac ako tretinu federálneho rozpočtu.

Ukrajina síce získala vojenskú pomoc v hodnote približne 70 miliárd dolárov od spojencov v Európe a USA, no Západ nezmobilizoval svoj priemysel tak intenzívne ako Rusko. Kyjev síce výrazne zvýšil domácu výrobu, no v oveľa menšom rozsahu. Ruský obranný rozpočet na tento rok dosahuje približne 170 miliárd dolárov – viac ako trojnásobok ukrajinského.

Aby Putin posilnil výrobu, poskytol zbrojárskym továrňam dotované úvery. Upravil pracovné zákony tak, aby umožnil zmeny v noci, cez víkendy aj počas sviatkov. Ako pracovnú silu využíva odborné školy, zahraničných pracovníkov a dokonca aj väzňov. Vďaka autoritárskemu systému a štátnej kontrole nad obranným sektorom dokáže konať rýchlo a efektívne.

Najväčšiu pozornosť si získala továreň na drony v meste Jelabuga. Leží zhruba tisíc kilometrov východne od Moskvy v regióne Tatársko. Miestny poslanec Timur Šagivalejev tam premenil nevyužívanú „špeciálnu ekonomickú zónu“, pôvodne určenú pre západných investorov, na výrobný závod ruskej verzie iránskeho útočného dronu Šahíd. Na začiatku im s výrobou pomáhal aj Teherán.

Šagivalejev tvrdí, že Jelabuga je dnes najväčším centrom výroby vojenských dronov na svete. „Sme svedkami technologickej revolúcie,“ vyhlásil v júli pre ruskú štátnu televíziu. „Vojna sa mení na bezpilotnú.“

Továreň na žiadosť o vyjadrenie neodpovedala.

V programe ruskej štátnej televízie sa Šagivalejev objavil v montérkach s nášivkou sovietskej vlajky na rukáve. Prechádzal sa medzi radmi čiernych dronov, ktoré boli vzorne zoradené pozdĺž bielych stien. Celá scéna pôsobila ako z raných filmov Star Wars, ibaže namiesto futuristických prvkov tu dominovali plagáty stalinskej propagandy.

Na jednom z plagátov stálo: „Kurčatov, Koroljov a Stalin sú vo vašej DNA.“ Bol to odkaz na sovietskych vedcov, ktorí stáli za vývojom atómovej bomby a raketového programu, a na diktátora, ktorý zvýšil priemyselnú výrobu prostredníctvom masového teroru.

Aby mohla továreň v Jelabuge fungovať na plný výkon, hľadala pracovníkov nielen v miestnych školách, ale aj v zahraničí. Po útoku ukrajinských dronov na závod v apríli 2024 ruské štátne médiá informovali, že medzi zranenými boli občania Ruska, Kirgizska, Srí Lanky, Zimbabwe, Rwandy, Konga, Kene, Nigérie a Južného Sudánu.

S továrňou spolupracuje aj technická škola, ktorá pripravuje mladých ľudí na špecializované pracovné úlohy. „Žiakov oslovujeme po deviatom ročníku a po skončení štúdia im ponúkame, aby u nás zostali pracovať,“ uviedol moderátor štátnej televíznej reportáže.

Vedci v Jelabuge upravili pôvodné iránske drony a výrazne ich vylepšili. Ruský model s názvom Geran-2 lieta vyššie a unesie väčšie množstvo výbušnín. Dnes je hlavnou zbraňou Ruska pri bombardovaní ukrajinských miest.

Podľa britského výskumného inštitútu RUSI (Royal United Services Institute), ktorý spolupracuje s ministerstvom obrany Spojeného kráľovstva, Rusko od roku 2023 strojnásobilo výrobu týchto dronov a denne ich vyprodukuje približne 80 kusov. Vďaka tomu Rusko výrazne zintenzívnilo svoje útoky. V júli vypúšťalo v priemere dvesto dronov za noc, pričom v jednom prípade ich počet presiahol sedemsto. Na začiatku vojny pritom najväčšie útoky zahŕňali len okolo štyridsať dronov, uvádza RUSI.

Rusko tiež obnovilo prevádzku málo využívaných sovietskych zbrojárskych tovární, aby zvýšilo výrobu klasických zbraní a modernizovalo techniku z čias komunizmu.

Podľa inštitútu RUSI ruský priemysel minulý rok vyrobil viac ako 1,3 milióna kusov delostreleckej munície. V roku 2022 to bolo iba 250-tisíc kusov. Produkcia balistických rakiet krátkeho doletu Iskander, jednej z hlavných presne navádzaných zbraní Ruska, sa vlani oproti roku 2023 takmer strojnásobila a dosiahla 700 kusov.

Rusko zároveň našlo spôsob, ako zo starých „hlúpych bômb“ z čias Sovietskeho zväzu vytvoriť navádzanú muníciu. Výroba modernizačných súprav vzrástla z niekoľkých tisíc v roku 2023 na odhadovaných 70-tisíc v tomto roku. Svoje odhady inštitút zakladá na verejne dostupných údajoch a informáciách zo západných a ukrajinských spravodajských zdrojov.

Rusko je pri výrobe svojich najmodernejších zbraní stále odkázané na dovážané súčiastky, čo ho vystavuje riziku sankcií a nestabilných medzinárodných vzťahov. Satelitné zábery zároveň naznačujú, že zásoby sovietskej vojenskej techniky sa postupne vyčerpávajú. Krajina je preto nútená prejsť na pomalšiu a finančne náročnejšiu výrobu nových tankov a obrnených vozidiel. „Postupujú rovnako ako Ukrajinci, len v oveľa väčšom rozsahu,“ povedal Max Bergmann, analytik z Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá vo Washingtone.

TAKTIKA

Začiatkom roka 2023 Rusko vyslalo obrnené kolóny k ukrajinským mestám s cieľom rýchlo sa zmocniť územia. Video za videom ukazovalo, že táto stratégia katastrofálne zlyhala.

Ruské tanky nachádzali míny. Ukrajina monitorovala nepriateľské kolóny pomocou lacných dronov a ničila ich delostreleckými údermi.

Do roku 2024 sa Rusko prispôsobilo. Nasadilo bezpilotné lietadlá na ničenie ukrajinských zásobovacích línií a potom v malých skupinách zaútočilo na mestá.

Teraz ruské jednotky pomaly obkľučujú mestá, zaberajú pole za poľom, často pešo alebo na motorkách. Obrancovia potom stoja pred ťažkou voľbou: stiahnuť sa alebo sa uviaznuť v pasci.

Do konca roka 2023 sa ruská armáda síce stabilizovala, no stále si nepočínala dobre. Ofenzívy brzdila rozšírená korupcia a chaotické zásobovanie, čo medzi vojakmi vyvolávalo frustráciu.

„Zásobovanie bolo katastrofálne, prakticky sme nedostali nič,“ spomína vojak Anton na začiatky bojov. „Všetko sme si museli kupovať sami.“

V máji 2024 sa Putin rozhodol zasiahnuť. Odvolal Sergeja K. Šojgua, svojho dlhoročného spojenca a najdlhšie slúžiaceho ministra obrany. Krátko nato začali ruskí prokurátori zatýkať jeho blízkych spolupracovníkov pre korupciu.

Putin si vybral prekvapivého nástupcu: chladného ekonóma Andreja Belousova, ktorý nemá žiadne vojenské skúsenosti.

Nový minister obrany sa vzdal okázalých uniforiem plných medailí, ktoré nosil jeho predchodca, a nastúpil v jednoduchom biznis obleku. Svoje technokratické ciele predstavil vecne a bez emócií: zefektívniť dodávateľské reťazce, zaviesť nové technológie a posilniť spoluprácu armády s podnikateľmi a vedcami – všetko s cieľom získať pre Rusko strategickú výhodu. Ruskí vojaci v rozhovoroch uviedli, že po vymenovaní Belousova zaznamenali výrazné zlepšenie dodávok FPV (first person view) dronov a ďalších moderných zbraní. Vďaka tomu mohli experimentovať s novými taktikami.

V auguste minulého roka predstavil Belousov jednu zo svojich prvých verejných iniciatív. Založil špecializovanú dronovú jednotku s názvom Rubikon. Projektu poskytol veľkorysé financovanie, vybral doň najskúsenejších operátorov dronov z armády a prepojil ho s vývojármi a výrobcami bezpilotných technológií.

S výkonnejšími dronmi vo väčších počtoch začali ruské jednotky systematicky útočiť na ukrajinské zásobovacie trasy. Ukrajinským vojakom sa tak výrazne sťažilo dopĺňanie munície, prísun posíl aj evakuácia zranených.

Pod Belousovovým vedením armáda zlepšila komunikáciu medzi jednotkami a s rôznymi výsledkami testovala nové taktiky vrátane použitia motocyklov, terénnych vozidiel a elektrických kolobežiek.

Počas tohtoročnej letnej ofenzívy Rusko skúša novú taktiku: malé skupiny maskovaných vojakov prenikajú hlboko za ukrajinské línie, kde sa ukrývajú v opustených budovách alebo roklinách. Odtiaľ následne podnikajú koordinované útoky. Táto stratégia sa nedávno uplatnila v bojoch o východoukrajinské mesto Pokrovsk. Ukrajinský generál Oleksandr Syrskyj ju tento mesiac označil za „totálnu infiltráciu“.

Nový prístup sa osvedčil aj vo Vuhledare, jednom z hlavných ukrajinských oporných bodov v Doneckej oblasti.

Na začiatku vojny Rusko posielalo do mesta obrnené kolóny, čo viedlo ku katastrofálnym stratám, ako ukazujú aj zverejnené videá. Koncom minulého roka však ruské sily zmenili taktiku a postupne, v priebehu niekoľkých mesiacov, obsadzovali polia po stranách mesta.

Tento manéver umožnil ruským operátorom dronov obísť mesto a zamerať sa na ukrajinské zásobovacie trasy. Keď potom Rusko spustilo celoplošný útok, Vuhledar padol za jeden deň. Ukrajinskí obrancovia sa stiahli, aby sa vyhli obkľúčeniu.

Ruský útok na Vuhledar v roku 2023 katastrofálne zlyhal po tom, čo Rusko poslalo desiatky tankov priamo do ukrajinskej obrany…

... ale o 18 mesiacov neskôr ruská armáda mesto úspešne dobyla, keď ho obkľúčila z troch strán.

Rusko sa snaží dobehnúť náskok Ukrajiny v oblasti dronov, ktoré sa medzičasom stali najnebezpečnejšou zbraňou na fronte. V súčasnosti spôsobujú najviac úmrtí na bojisku.

Vo februári 2025 bola do Kurskej oblasti vyslaná elitná ruská jednotka dronov Rubikon, kde mali ruské sily a ich severokórejskí spojenci problémy odraziť ukrajinskú inváziu.

Elitná jednotka Rubikon nasadila novú generáciu ruských dronov, ktoré sa riadia pomocou tenkého optického kábla. Tento systém ich robí úplne odolnými voči rušeniu signálu a zároveň neviditeľnými pre bežné detekčné zariadenia. Drony dokázali nepozorovane čakať pri cestách hlboko za nepriateľskými líniami celé hodiny a potom útočili na všetko, čo sa pohlo.

„Zničili celú našu logistiku,“ spomína ukrajinský vojak zo špeciálnych jednotiek, ktorý sa z bezpečnostných dôvodov predstavil krycím menom Kapitán.

Začiatkom marca Rusi zaútočili na ukrajinské pozície v Kurskej oblasti zo všetkých strán. Ukrajinská obrana nevydržala tlak a zrútila sa.

„Na niektorých úsekoch sa front jednoducho zrútil,“ priznal veliteľ ukrajinskej výsadkovej jednotky, známy pod krycím menom Beard.

Veliteľ Belousov medzitým výrazne rozširuje jednotku Rubikon. Do októbra plánuje vytvoriť úplne novú zložku ruskej armády, takzvané Dronové sily. Po úspechu pri znovuzískaní kontroly nad Kurskom bola jednotka Rubikon presunutá do Donecka, kde prebieha aktuálna ruská ofenzíva.

„Všetko sa zmenilo, keď sem dorazili,“ povedala v júni americká vojenská zdravotníčka Rebekah Maciorowskiová, ktorá bojuje na strane Ukrajiny v Donecku. Opisuje tak obrovský tlak, ktorému tamojšia ukrajinská armáda čelí. „Zmenilo sa to dramaticky.“

Metodika. Videá použité na začiatku článku pochádzajú z Telegram kanálov, ktoré pravidelne zverejňujú zábery z bojiska. Ide najmä o dronové videá z ukrajinských a ruských vojenských jednotiek, vrátane účtov ako: @strikedronescompany, @combat_ftg, @nm_dnr, @icpbtrubicon, @supernova_plus, @voin_dv a @ratnik2nd. Aj keď sú tieto videá často zdieľané na propagandistické účely, poskytujú cenný pohľad na vývoj taktiky a technológií, ktoré menia charakter vojny. Väčšina záberov pochádza z roku 2023 a neskoršieho obdobia, keď sa FPV drony, teda drony ovládané z pohľadu pilota, stali bežnou súčasťou bojov.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.