Verejné financie sa prepadávajú, vláda stále bez konkrétneho plánu

Prípravu dlhoočakávaných opatrení, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu verejných financií, očakáva s napätím celá verejnosť. Tá odborná už predtým poukazovala prinajmenšom na fakt, že aj napriek už realizovaným krokom zo strany štátu sa viditeľné ozdravenie nekonalo.

Práve naopak, deficit sa ani po dvoch konsolidáciách nejaví ako skrotený, čo skonštatovala 14. augusta aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá v júli upozorňovala na to, že nepriaznivejší ekonomický vývoj a nedávno prijaté výdavkové opatrenia zvyšujú deficity v ďalších rokoch, čo znamená potrebu ešte výraznejšej konsolidácie, než sa predpokladalo.

Deficit bez ďalších krokov bude podľa analytikov rásť

Súčasná vláda prevzala verejné financie s deficitom na úrovni 4,8 percenta HDP. Napriek prijatiu dvoch rozsiahlych konsolidačných balíčkov pre roky 2024 a 2025 sa však očakáva, že bez ďalších krokov bude deficit verejných financií rásť a do roku 2028 dosiahne až šesť percent HDP, čo predstavuje približne 9,2 miliardy eur.

Hoci objem prijatých opatrení bol významný, ich efekt oslabili dva faktory. Po prvé časť zdrojov vláda okamžite použila na financovanie nových trvalých výdavkov. Po druhé mali niektoré opatrenia len dočasný účinok.

Pôvodne mali konsolidačné kroky potenciál znížiť deficit do roku 2028 o 2,5 percenta HDP. Nové výdavky vo výške 1,4 percenta HDP však tento efekt znížili na 1,1 percenta HDP, a po započítaní vplyvu zníženia sadzby do druhého piliera dokonca len na 0,7 percenta HDP. Tento výsledok nestačí na vyrovnanie ďalších nepriaznivých vplyvov, ktoré sú mimo priamej kontroly vlády (viď graf 1).

Dodatočným negatívnym faktorom je podľa analytikov Rady takzvaný „protivietor“ v rozsahu 2,2 percenta HDP, ktorý vyplýva najmä z rastúcich úrokových nákladov, zvýšených výdavkov na obranu a čiastočne aj zo slabšieho hospodárskeho vývoja v tomto roku.

Z toho vyplýva, že vysoká potreba prijatia ďalších opatrení do roku 2028 nie je spôsobená len vonkajšími okolnosťami, ale aj výdavkovými politikami samotnej vlády. Pre úspešnú konsolidáciu bude preto nevyhnutné zastaviť prijímanie nových trvalých výdavkov a zároveň zabezpečiť, aby všetky konsolidačné opatrenia mali dlhodobý vplyv na znižovanie deficitu.

Daň z vojny

Ešte pred oficiálnym vyhlásením ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) o návrhu nového balíka opatrení sa pri téme pozastavil aj šéf rezortu vnútra a šéf strany Hlas Matúš Šutaj Eštok.

Deň pred zasadnutím koaličnej rady vo videu na sociálnej sieti avizoval, že jeho strana pri ďalšej konsolidácii nepodporí žiadny návrh, ktorý by zhoršil finančnú či sociálnu situáciu najzraniteľnejších skupín obyvateľov na Slovensku.

Šéf rezortu práce má podľa neho dôležitú misiu. „Verím, že minister financií nám zajtra predloží zmysluplný návrh ďalšieho ozdravenia verejných financií," doplnil s tým, že okrem oblastí úspor má načrtnúť aj spôsoby, ako vytvoriť priestor pre hospodársky rast a postupné zlepšovanie životnej úrovne ľudí.

Šutaj Eštok predstavil aj víziu, podľa ktorej by sa koalícia mala podľa neho uberať - dodatočné zdanenie hazardu či vyššie daňové zaťaženie subjektov, ktoré dosahujú vysoké zisky, avšak dane odvádzajú mimo Slovenska, čím mal na mysli predovšetkým banky a obchodné reťazce.

Otvorený je aj diskusii o takzvanej „dani z vojny“, ktorú by mali platiť tí, ktorí na súčasnej geopolitickej situácii profitujú. V súvislosti s ďalším zvyšovaním výdavkov na obranu zaslal predseda Hlasu jasný odkaz, že strana s tým súhlasiť nebude, hoci Slovensko patrí pod bezpečnostný dáždnik Aliancie.

Na margo úspor je presvedčený, že dôležité sú aj symbolické kroky politikov. Podľa neho je namieste diskutovať o zmrazení platov poslancov, členov vlády či manažérov štátnych podnikov.

Konečne má dostať zabrať výdavková strana

To, že štát sa pri nasledujúcej konsolidácii má sústrediť na výdavkovú stranu rozpočtu, Kamenický už avizoval. Bezprostredne po prijatí opatrení totiž analýzy preukázali, že štát nielenže išiel hlavne po príjmoch, ale rozšafne dáva z rozpočtu i naďalej to, čo si nemôže dovoliť.

Po zasadnutí koaličnej rady už bol minister financií predsa len konkrétnejší. Prezradil, že šetriť budú musieť všetky ministerstvá. "Musím povedať, že za mňa bola požiadavka, aj za premiéra, aby sme robili veľké opatrenia na strane výdavkov. Koľko bude to percento vám oznámim potom, keď to bude dohodnuté," priblížil.

Dodal, že verejnosť sa dozvie konkrétne konsolidačné opatrenia pri ich schvaľovaní na vláde. „Po schvaľovaní na vláde urobím detailnú tlačovú konferenciu," doplnil.

Opakuje sa ten istý scenár

Už pri predchádzajúcej konsolidácii sa ukázalo, že vládny trojlístok nemal ochotu o pripravovaných opatreniach diskutovať. Potvrdili to odbory aj zamestnávatelia. Scenár sa podľa pondelkových vyjadrení opakuje.

Odborári ani zamestnávatelia totiž nedostali pred tripartitou od vlády žiadny návrh konsolidačných opatrení, hoci o to žiadali. „Do dnešného dňa sme nič nedostali, nevideli, vláda nereflektovala ani naše návrhy a odporúčania, ktoré sme zaslali ešte v júni,“ povedala prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.

Nakoniec sa v pondelok verejnosť dočkala, avšak iba v náznakoch, o čom nasledujúce kroky vlády budú. Premiér Robert Fico prezradil dlhoočakávané: koaličná rada sa dohodla na konsolidácii. Vyhlásil, že zostáva zásadou, že jej bremeno sa má spravodlivo rozdeliť medzi štát, podnikateľský sektor a občanov.

„Koaličná rada sa zároveň dohodla, že o záveroch, pokiaľ ide o konsolidáciu, bude verejne informovať až vtedy, keď dosiahne úplnú dohodu,“ dodal Fico. A Kamenický spresnil, že sa zatiaľ zhodli asi na dvoch desiatkach opatrení, čo predstavuje približne polovicu potrebných krokov.

Zdôraznil, že na najbližšiu vládu nepredloží žiadny materiál k tejto téme, pretože balík zmien musia najskôr dohodnúť v rámci koalície. Je však zrejmé, že aby bol štátny rozpočet prijatý v novembri, vláda musí schváliť opatrenia do začiatku septembra.

Odbory a firmy navrhli vlastnú konsolidáciu za dve miliardy eur

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) sa v stredu zhodli na vlastných návrhoch konsolidačných opatrení. Ich vplyv na zamestnancov, podnikateľské prostredie a výkonnosť ekonomiky by mal byť podľa nich pozitívny, alebo čo najmenej škodlivý.

Opatrenia majú potenciál priniesť do rozpočtu takmer dve miliardy eur ročne.

Možné úspory 250 miliónov eur ročne vidia sociálni partneri v úsporách na nákupoch tovarov a služieb vo verejnej správe, ďalších 160 miliónov eur by mohlo priniesť zreálnenie rozpočtovaných výdavkov na energie v rozpočte verejnej správy, od 160 do 400 miliónov eur má ušetriť adresné poskytovanie energodotácií pre domácnosti a až 200 miliónov eur ročne zlučovanie výkonu kompetencií samospráv.

Najväčší balík financií, až pol miliardy eur ročne po dobu desiatich rokov, by mohol podľa KOZ a RÚZ priniesť odpredaj nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu, ktorý neslúži na priamy výkon funkcií verejnej správy. Ide o rôzne rekreačné objekty a zariadenia, budovy, pozemky, byty a nebytové priestory.

Ďalších 250 miliónov eur je podľa návrhu možné ušetriť realizáciou vládou už schválených opatrení revízií výdavkov verejnej správy, ktoré navrhli analytici Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR a 150 miliónov eur by malo priniesť zníženie medzery výberu DPH na úroveň priemeru EÚ.

„Napriek rozdielnym názorom na minimálnu mzdu dnes spoločne s odbormi ťaháme za jeden povraz, v kľúčovej téme konsolidácie verejných financií máme jasnú zhodu. Konsolidovať treba, ale rozumne a po odbornej diskusii. Vyzývame vládu, aby tento spoločný postoj rešpektovala a umožnila férový proces sociálneho dialógu. Len tak možno prijať opatrenia, ktoré budú zodpovedné aj udržateľné,“ zakončil prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.

Koaličné rokovania pokračovali v stredu

Minister Kamenický po stredajšom rokovaní koaličnej rady informoval, že sa na definitívnom znení balíka ešte nedohodli. Aktuálne sa podľa neho koalícia nachádza približne v tretej štvrtine rokovaní. Za cieľ považuje pokles deficitu verejných financií na 4,1 percenta hrubého domáceho produktu.

„My sme sa dohodli a ďakujem aj ostatným kolegom, že nebudeme komentovať žiadne z opatrení, o ktorých sa rokuje. Bude to komplexné, keďže samozrejme niektoré opatrenia, ktoré sme aj pôvodne navrhovali, sa už v tých opatreniach nenachádzajú,“ povedal Kamenický.

Zároveň dodal, že boli predstavené aj nové opatrenia, ktoré bude rezort financií analyzovať. Koaličná rada by mala v rokovaní pokračovať v pondelok (25. augusta).

Všetky súvisiace zákony by chcel Kamenický predložiť 3. septembra na rokovanie vlády. Zdôraznil, že prioritou je znížiť deficit verejných financií. „Musím povedať, že externé prostredie nie je priaznivo naklonené. Tá ekonomika napríklad v Nemecku a v ostatných krajinách sa vyvíja veľmi zle a my sme dosť exportne orientovaní a sme veľmi závislí od toho, čo sa deje v externom prostredí,“ uzavrel šéf rezortu financií.

(est, tasr, pmi)