V lete 2014 nemecká kancelárka Angela Merkelová oslavovala s národným futbalovým tímom víťazstvo na majstrovstvách sveta. Jej nezvyčajne radostný výraz, ktorý zachytili fotografi, obletel celý svet. Nebolo to len víťazstvo Nemecka, pre mnohých to symbolizovalo oživenie Európy.

Po kríze eura, ktorá otriasla Európou, sa zdalo, že Európska únia pod vedením Merkelovej opäť naberá silu a sebavedomo vystupuje na svetovej scéne. Tento obraz jednotnej a silnej Európy však klamal. Rovnako ako nemecký futbalový tím, ktorý o štyri roky neskôr v Rusku neprešiel ani základnou skupinou, aj Európa čoskoro ukázala, aká krehká je jej suverenita.

Dnes si aj najväčší priaznivci európskej integrácie začínajú uvedomovať, že Únia má svoje hranice. Ilúzia jej moci sa rozpadá pod tlakom troch zásadných slabín: závislosti od zahraničnej vojenskej ochrany, nedostatočnej ekonomickej sebestačnosti a zaostávania v oblasti digitálnych technológií.

Je európska armáda pripravená na boj?

Jedným z najväčších úspechov Európskej únie je, že priniesla trvalý mier medzi Nemeckom a Francúzskom, dvomi krajinami, ktoré v minulom storočí viedli proti sebe ničivé vojny. Hoci medzi nimi stále existuje určitá rivalita, ozbrojený konflikt je dnes nepredstaviteľný. Vďaka európskej integrácii sa zmenilo to, čo kedysi pôsobilo ako utópia: väčšina štátov starého kontinentu už nečelí priamym vojenským hrozbám. Veľké armády stratili svoj význam a výdavky na obranu výrazne klesli.