Štyri kraje miesto ôsmich? Božik hovorí o marketingu SNS

Ambície reformovať samosprávy však vláda má. Mieni ich modernizovať na mieru. Dôraz chce klásť predovšetkým na obce a zmeny by sa mali prejaviť aj v miestnej štátnej správe. Celý proces prípravy má na starosti štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák (Hlas). Jeho stranícky šéf a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pred časom pripustil redukovanie krajov na tri. „Pobavme sa o tom, či sú kompetencie VÚC dostatočné na to, aby ich bolo osem,“ povedal.

Tému nastoľoval aj premiér Robert Fico, a to počas jednofarebnej vlády Smeru v roku 2013. Na sneme Združenia miest a obcí Slovenska hovoril o troch krajoch - na západe, strede a východe Slovenska. Bratislava podľa jeho vtedajšej predstavy mala byť súčasťou západoslovenského kraja. Svoju predstavu zopakoval aj v roku 2017. Dodal však, že „na to niet politickej sily“.

Aktuálne sa vyjadril, že Smer je pripravený za návrh SNS hlasovať.

SNS vidí stámiliónovú úsporu

Koaličná SNS predstavila vládnym partnerom zníženie samosprávnych krajov z ôsmich na štyri. Model by podľa nej vychádzal z historického usporiadania Slovenska a vytvoril by štyri regióny: Bratislavu, Západ, Stred a Východ.

Reforma krajov by, ako tvrdí SNS, priniesla úsporu viac ako 500 miliónov eur vďaka zníženiu počtu úradov a odstráneniu duplicít. Taktiež by umožnila efektívnejšiu správu prostredníctvom kumulácie kompetencií a presun časti výkonu správy na okresné úrady v krajských mestách. Tým by sa podľa strany priblížili služby občanom a zjednodušila administratíva.

Rybníček: Je to ľúbivé

Primátor Trenčína a prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček hovorí o rýchlom hľadaní riešení a „ľúbivých politických výkrikoch“. Redukcia krajov by podľa neho znamenala náročný legislatívny proces vrátane majetkového vyrovnania. „Nikde nie je napísané, že tri kraje plus Bratislava sú v poriadku. To je odborný nezmysel,“ povedal Štandardu Rybníček.

Za nezmysel rovnako považuje tvrdenie o ušetrení 500 miliónov eur. „Na úvod by sa neušetrilo nič, stálo by to oveľa viac. Zásadná reforma územnosprávneho členenia a verejnej správy sú niečo, čo neskôr prinesie úspory, ale zo začiatku prináša len väčšie náklady,“ zdôvodnil.

Takéto procesy musia byť podľa neho od začiatku premyslené, vrátane časového harmonogramu. Je presvedčený, že ide o také zásadné rozhodnutie, na ktorom by sa mali dohodnúť všetky politické strany.

Pôjde Fico proti ZMOS-u?

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik redukciu krajov nepovažuje za otázku, ktorá sa vyrieši z roka na rok. Pripomenul, že vznik samosprávnych krajov sa pripravoval niekoľko rokov a bola to aj podmienka vstupu Slovenska do EÚ.

ZMOS a Združenie samosprávnych krajov (SK8) pripravuje podľa jeho slov dokument k modernizácii verejnej správy. „Záujem ZMOS-u a SK8 je zachovať funkčný systém ôsmich samosprávnych krajov, ktorý existuje posledných 24 rokov a preukázal svoje výsledky,“ povedal Štandardu.

Božik pomenoval niektoré veci, ktoré spochybňujú finančnú úsporu, ako ju uviedla SNS. Spomenul napríklad otázku delimitácie majetku alebo udržateľnosti európskych projektov minimálne päť rokov.

SNS prišla s iniciatívou menšieho počtu krajov na minulotýždňovú koaličnú radu, kde sa očakávala diskusia, ako ušetriť verejné zdroje. Podľa Božika sa však zníženie počtu krajov nedá urobiť ako konsolidačné opatrenie z roka na rok s úsporou 500 miliónov eur.

Upozornil, že ak by malo dôjsť k zníženiu počtu krajov, je to otázka jedného až dvoch volebných období. Voľby do samosprávnych krajov sú pritom už v roku 2026. Zvolení šéfovia krajov a krajskí poslanci by teda museli dokončiť svoje funkčné obdobie.

Šéf ZMOS-u by rád videl návrh SNS v situácii, keby sa počet županov z ôsmich znížil na troch alebo aspoň dvoch. Vzhľadom na to, akú má SNS preferenčnú podporu v prieskumoch, podľa Božika potrebuje pozornosť. „Marketingovo chápem pána predsedu SNS,“ ozrejmil.

Test a nostalgia za minulosťou

Poslanec SNS Roman Michelko označil návrh strany za „prvý výkop a testovanie“, či je vôbec priechodný. Poukázal na to, že pri zavedení ôsmich krajov boli všetci frustrovaní, lebo boli zvyknutí na tri kraje.

Pozornosť tiež upriamil na nerovnováhu v krajoch. Spomenul počet obyvateľov, ktorých má napríklad Prešovský kraj podstatne viac ako Bratislavský kraj.

„Sú aj také absurdity, že Zemplín a Spiš sú rozdelené do dvoch krajov. Ľudia si už za 20 rokov existencie zvykli, ale stále je nostalgia za tromi krajmi,“ podotkol.

Michelko tvrdí, že strana si otestuje, či je ochota súčasný stav meniť. Ak bude vôľa, malo by sa podľa neho do zmeny ísť. „Teoreticky sa to za rok dá stihnúť, nehovorím však, že sa to aj stane,“ dodal.

Tri kraje z čias socializmu

Pripomeňme, že od roku 1960 fungovali na našom území tri kraje - Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj. Neskôr sa Bratislava vyčlenila ako samostatný kraj. Po páde vlády komunistov v roku 1989 kraje zanikli.

Zmena nastala v roku 1996, Slovensko sa administratívne rozčlenilo na osem krajov, ktoré v podstate len vykonávali rozhodnutia štátu.

Zákon, ktorým sa zaviedlo osem samosprávnych krajov, známych aj ako vyššie územné celky či župy, prijal parlament v roku 2001. Išlo o súčasť prenosu niektorých právomocí z centra do krajov. Týkali sa okrem iného regionálnych ciest, stredných škôl či sociálnych služieb.

Druhá vláda Mikuláša Dzurindu pritom pôvodne počítala s 12 krajmi. Pri ich určení sa vychádzalo z historických regiónov, napríklad Spiša, Šariša, Zemplína či Gemera. Parlament však rozhodol, že ich bude osem v hraniciach, aké sa určili ešte za vlády Vladimíra Mečiara. Aj preto sa neskôr množili vyjadrenia nielen od politikov, že ľudia sa s takto definovanými krajmi nezžili.