Keď choroba zastaví vývoz. Ako SLAK spustil pre chovateľov neblahý dominový efekt

Domáci chovatelia ošípaných v poslednom období skutočne výrazne strácajú domáci trh. Na Slovensku sme totiž už dlhodobo v produkcii ošípaných sebestační len na úrovni 30 percent a z toho len polovicu spracováva náš potravinársky priemysel. Zvyšok vyvážame do zahraničia. Pritom pred 20 rokmi sme boli v chove sebestační až na 90 percent.

Náš trh je jednoducho nasýtený zahraničnými výrobkami, pričom spracovatelia a obchodníci často uprednostňujú lacnejšie mäso zo zahraničia pred domácou kvalitou. Stagnujúcemu odvetviu navyše podkopal nohy aj nedávny výskyt slintačky a krívačky (SLAK).

Výskyt vírusu totiž znamenal zákaz exportu zvierat hlavne zo západnej časti krajiny, čo ešte viac zhoršilo situáciu domácich producentov. To spôsobilo, že slovenské ošípané zostávajú na farmách a chovatelia majú problém s odbytom.

Zatiaľ čo dovoz bravčového mäsa zostal bez obmedzení, domáci vývozcovia stratili zahraničné trhy a museli hľadať odbyt výhradne doma. Na trhu tak vznikol prebytok nepredaných ošípaných, čo viedlo k poklesu nákupných cien a finančným stratám chovateľov.

Domáci chovatelia sa tak dostali do existenčných problémov, čeliac prudkému poklesu príjmov v dôsledku nepredaných zvierat. Aby dokázali konkurovať dovozu a zároveň udržali sebestačnosť v oblasti chovu ošípaných, žiadajú štát o podporu.

Ako sa k tejto situácii postavil štát a nakoľko sa domáci chovatelia z tejto situácie už spamätali sa Štandard pýtal Martina Nevolného, riaditeľa Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných (SACHO).

Do akej situácie sa vlastne chovatelia ošípaných dostali s výskytom SLAKu na Slovensku?

Situácia vôbec nebola ľahká. Naše živé zvieratá zrazu vlastne nemohli odísť nikam dva týždne na spracovanie. Ani do zahraničia, ani na Slovensko a pritom dovoz zo zahraničia sem mohol prúdiť bez problémov. Čiže naše miesto na trhu sa ihneď zaplnilo dovozom.

A po uvoľnení pravidiel?

Aj to bolo postupné. Po otvorení fariem sme mohli začať predávať zvieratá na slovenské bitúnky. Lenže ich záujem o naše ošípané bol už podstatne nižší, keďže sme boli nahradení zahraničným dovozom.

Aj keď sme už medzičasom znova nabehli do bežného režimu a začali predávať, to čo sme počas SLAKu nepredali, ešte stále tlačíme pred sebou. Momentálne je to viac ako 100-tisíc kusov zvierat ako nadstav oproti normálu.

Pamätám si tie správy, hovorili ste o preplnených maštaliach.

Áno, tie zvieratá sme jednoducho nemali kam dať. Postupne sa to uvoľňuje. Predpokladám tak do konca roka, prípadne až začiatkom budúceho situáciu snáď dostaneme do normálu. Momentálne je trh taký „nemastný – neslaný“. Uvidíme, aké budú Vianoce.

Prečo Vám bitúnky nevyšli v ústrety a neodoberajú od vás viac zvierať?

Pretože aj oni majú svoju kapacitu. A aj keby vedeli spracovať naše zvieratá možno pridaním nočných zmien, tak ich zas nevedia predať. Aby to bolo možné, museli by sme mať lepšie vybudovanú spracovateľskú vertikálu, čo nemáme.

Čím to je, že náš trh vedia tak rýchlo obsadiť dovozom zo zahraničia?

Je tu viacero dôvodov, avšak tým najpodstatnejším je vždy cena. Máme však veľký investičný dlh v potravinárskom odvetví, ktorému sme sa ako krajina málo venovali, respektíve bolo to na periférii záujmu.

Pritom rozumným budovaním celej vertikály počínajúc regiónmi by sme sa vedeli postupne znova dopracovať aj na úroveň minimálne 50-percentnej sebestačnosti, nehovoriac o úplnej.

Momentálne ako keby sme nevedeli byť v tej vertikále konkurencieschopní a zároveň umožňujeme jednoduchý vstup cudziemu mäsu na náš trh.

Odkiaľ teda pochádza bravčové mäso na slovenských pultoch?

Je to najmä z Českej republiky, Španielska, Poľska, Dánska a iných krajín. Tiež sa sem vozí aj mäso z krajín mimo EÚ ako napríklad z Ukrajiny, ale štatistiku Vám presne neviem povedať.

Vráťme sa však k podstate. Aké straty Vám spôsobil SLAK?

V dôsledku výpadkov odbytu počas krízy ostali mnohé ošípané na farmách, čo znamenalo ich prirastanie nad optimálnu váhu.

Priemerná hmotnosť často presiahla 140kg, čo znižuje kvalitatívne parametre a cenu pri predaji. Preťažené maštale a vyššie náklady na krmivo viedli k ďalšiemu zhoršeniu podmienok a kvality produktu.

Tiež sme sa museli vysporiadať aj s rezervovaným postojom k slovenským ošípaným zo strany domácich aj zahraničných odberateľov a ich obave o zdravie zvierat a kvalitu mäsa. Dôvera sa však už postupne obnovuje.

Aké teda odhadujete finančné straty?

V podstate na výkyvy trhu sa viete pripraviť a aj s nimi počítate. Dokonca, aj keď sa niekedy ceny dostanú pod výrobné náklady, ale aj s tými sa vieme popasovať.

Nevieme však riešiť veci, na ktoré – ako pri SLAKu – sa nedá pripraviť. Čiže nás jednoducho zrušili na trhu a to sme nemohli odhadnúť.

Cena slovenských ošípaných kopíruje viac-menej cenu na nemeckej burze. Avšak keď nás situácia s krívačkou pritlačila k múru a nemali sme na výber, museli sme predať zvieratá aj o 20 až 30 percent lacnejšie oproti burzovej cene.

Našu stratu tak aktuálne odhadujeme na úrovni šiestich až desiatich miliónov eur. A od štátu by sme privítali nejakú formu kompenzácie týkajúcej sa vlastne len toho rozdielu, ktorý nastal, lebo sme nemali na výber.

Snaží sa Vám štát podať pomocnú ruku?

Aktuálne si od nás agrorezort vyžiadal podklady s vyčíslením negatívnych dopadov v dôsledku SLAKu. Nič konkrétnejšie zatiaľ nevieme. A keďže Slovensko konsoliduje a znova počúvam o rozpočte, tak nie som optimista.

Máte už nejaký výstup od štátu?

Ministerstvo pôdohospodárstva, aspoň podľa našich informácií, rieši formu pomoci EÚ cez formu odškodnenia. A tá sa netýka len ošípaných, ale aj celkovo škôd v súvislosti s africkým morom či napríklad vtáčou chrípkou týkajúcou sa hydiny.

Sekundárne ako my vyčísľovali svoje škody napríklad aj mliečne vertikály, čiže spracovatelia mlieka, dojníc a tak ďalej.

A ako hodnotíte konsolidačné opatrenia zavedené v tomto roku?

Je to zaťažujúce, lebo aj keď poľnohospodárstvo dostáva dotácie, na druhej strane vám štát berie peniaze cez zvýšenú daň z príjmu a novú transakčnú daň.

Vidíte ešte šancu pre chovateľov rozvíjať sa aj do budúcna?

Momentálne to bude veľmi náročné. Pretože nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, ktorá sa teraz pripravuje, počíta s podporou hlavne malých farmárov.

Proti tomu však nijako nenamietame. Prax však ukazuje, že zabezpečenie potravinovej bezpečnosti pokrývajú hlavne väčšie farmy a tento návrh ako keby išiel proti nim. A to nie je dobrá cesta.