Z práce sa každoročne nevrátia desiatky ľudí

Téma ochrany zdravia pri práci je už tradične v tieni veľkých spoločenských a politických debát. Napriek tomu ide o oblasť, ktorá sa priamo dotýka tisícov zamestnancov, ich rodín a v konečnom dôsledku aj celej ekonomiky. Situácia z roku 2024 si vyžaduje zásadnú úvahu a najmä zmenu prístupu. Nejde len o počty nehôd, ale o štrukturálne zlyhania, ktoré odhaľujú nezvládnutý vzťah medzi formálnymi požiadavkami a reálnou ochranou ľudského zdravia.

Zákonné rámce síce existujú a kontrolné mechanizmy formálne fungujú, no ich reálny dosah na bezpečnosť pracovného prostredia zostáva otázny. V minulom roku inšpektoráty práce vykonali 23 177 kontrol, ktoré zasiahli veľké množstvo zamestnávateľov. Napriek tomu sa opakujú tie isté pochybenia. Ide najmä o nedostatočné hodnotenie rizík, chýbajúce alebo nevhodné školenia a zanedbaný technický stav zariadení. Tieto porušenia nie sú len administratívnymi chybami. V konečnom dôsledku môžu stáť ľudí zdravie alebo život.

Národný inšpektorát práce (NIP) poukazuje na neúprosnú realitu slovenských pracovísk. Firmy často hľadia na štatistiky ako na obyčajné čísla, ale za každým jedným údajom sa skrýva ľudský príbeh, často poznačený nezodpovednosťou a nedostatočnou prevenciou.

Samotný systém štátnej kontroly ukazuje svoje limity. Dostáva sa do bodu, keď je legitímne pýtať sa, či jeho primárnou funkciou je ešte reálny dohľad alebo len udržiavanie zdania, že je všetko pod kontrolou. Ministerstvo práce síce nastavuje legislatívny rámec, jeho reálna vymožiteľnosť v praxi však často pokrivkáva a pôsobí selektívne. Práve preto sa ťažisko musí presunúť od formálneho plnenia predpisov k osobnej zodpovednosti a merateľnej efektivite.

Z tohto hľadiska je nevyhnutné, aby sa štát zameral na odvetvia s najvyšším výskytom porušení a úrazov, nie na všeobecné kontrolovanie formálnych dokumentov. Úradnícka rutina nesmie nahrádzať skutočnú analýzu rizík a preventívnu prácu.

Cena úrazov nie je len morálna, ale aj ekonomická

Každý pracovný úraz je nielen fyzickou bolesťou, no zároveň aj ekonomickou stratou. V roku 2024 NIP na Slovensku zaznamenal spolu 9 500 pracovných úrazov, z toho 45 smrteľných. Najviac obetí má stavebníctvo. Pády z výšky, kolízie so strojmi alebo nedostatočné zabezpečenie výkopov tvoria základné scenáre, ktoré sa opakujú.

Druhou najrizikovejšou oblasťou je priemyselná výroba, v rámci ktorej dominuje nedisciplinované obchádzanie bezpečnostných systémov. Tretie miesto patrí doprave a skladovaniu, kde zlyháva najmä manipulácia s bremenami a technikou.

Analýza trendov posledných piatich rokov

Okrem úrazov sú tu aj choroby z povolania, ktoré nie sú náhle, ale vznikajú z dlhodobého zanedbávania. Ochorenia končatín, vibrácie, prach - to všetko sú faktory, ktorým sa dá predchádzať lepšou organizáciou práce a technickými opatreniami.

Jednou z najproblematickejších oblastí je nelegálne zamestnávanie. V prípade úrazu zamestnanca, ktorý pracuje načierno, je situácia obzvlášť vážna. Takýto človek nemá nárok na dávky, zamestnávateľ čelí vysokým pokutám a navyše musí hradiť náklady na liečbu z vlastného vrecka. Nelegálne zamestnávanie je teda nielen porušením zákona, ale aj hazardom, ktorý môže ekonomicky položiť firmu a zároveň znemožňuje poškodenému efektívne odškodnenie.

Formálnosť, otázka kultúry a riadenia

Kľúčovým problémom ochrany zdravia pri práci nie je nedostatok zákonov, ale ich formálna aplikácia a slabá kultúra bezpečnosti. Kontrolné orgány často zisťujú, že zamestnanci nepoznajú riziká, pretože neboli adekvátne vyškolení alebo sa školenie odbilo prezenčnou listinou. Zlyháva aj technický stav strojov, ktorý by mal byť sústavne sledovaný a vyhodnocovaný.

Zodpovednosť za bezpečnosť nemôže byť delegovaná na externého technika. Musí byť osobnou a neprenosnou agendou vrcholového manažmentu. Bezpečnosť nesmie byť vnímaná ako nákladová položka v účtovníctve, ale ako strategická investícia. Každé euro investované do kvalitných ochranných prostriedkov, praktických školení či pravidelnej údržby strojov sa totiž priamo vracia, a to nielen v podobe ochrany zdravia zamestnancov, ale predovšetkým v zabezpečení plynulosti výroby a dlhodobej stability firmy.

Zároveň nemožno opomenúť zodpovednosť samotných zamestnancov. Ak zamestnanec obchádza predpisy, ignoruje pokyny alebo pracuje pod vplyvom alkoholu, ohrozuje nielen seba, ale aj ostatných. Úlohou zamestnávateľa je vytvoriť pravidlá a kontrolovať ich dodržiavanie, ale základná disciplína musí vychádzať od jednotlivca.

Výdavky za nedbalosť

Debata o pracovnej úrazovosti sa často zužuje na tragické osudy a morálne apely. Jej skutočný rozmer je však aj tvrdo ekonomický s priamym dosahom na štátny rozpočet a konkurencieschopnosť krajiny.

Hoci ide o staršiu, no vo svojich záveroch stále relevantnú štúdiu Inštitútu pre výskum práce a rodiny, jej zistenia sú znepokojujúce aj dnes. Autori vtedy vyčíslili celkové ekonomické straty spôsobené pracovnými úrazmi na úroveň, ktorá sa pohybuje v rozpätí jedného až dvoch percent hrubého domáceho produktu. Ak túto logiku aplikujeme na súčasnosť, hovoríme o stovkách miliónov eur ročne.

Nejde pritom len o priame náklady štátu na liečbu a úrazové dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Štúdia zdôrazňuje, že oveľa väčšiu a často skrytú časť strát tvoria nepriame náklady, ktoré znášajú najmä zamestnávatelia a celá ekonomika. Hovoríme o strate produktivity, nákladoch na zaškolenie náhradných pracovníkov, poškodení majetku a v neposlednom rade o administratívnej záťaži spojenej s vyšetrovaním.

Zodpovedný prístup k ochrane práce ako cesta k prosperite

Ak má Slovensko uspieť ako moderná a konkurencieschopná krajina, nemôže tolerovať zanedbanie ochrany zdravia pri práci. Potrebuje systém, ktorý nestojí na papierovaní, ale na efektívnej prevencii. Takýto systém musí vychádzať z troch pilierov: z dôslednej štátnej kontroly zameranej na najrizikovejšie oblasti, z jasne vymedzenej zodpovednosti zamestnávateľov a zo zapájania zamestnancov do práce firmy so stanovenými pravidlami.

Nie je potrebné prijímať nové zákony. Potrebné je pochopiť zmysel tých existujúcich a dôsledne ich uplatňovať. Nie v duchu sankcií, ale ako rámec, v ktorom má podnikateľ motiváciu konať zodpovedne, lebo sa mu to ekonomicky oplatí.

(pet, red.)