Vyššia minimálna mzda, vyšší odvod do štátu. Pracujúci i firmy znášajú ťarchu rozšafnosti

Pondelkové ráno patrilo stretnutiu sociálnych partnerov. Minister práce Erik Tomáš ešte na začiatku rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR avizoval, že výsledky oznámi bezprostredne po rokovaní. "Je rozhodnuté, minimálna mzda na budúci rok dosiahne úroveň 915 eur, zvýši sa o 99 eur," informoval šéf rezortu práce.

Dodal, že sociálni partneri sa nedohodli, a tak do hry vstúpil automat. "Som veľmi rád, že takto sa v praxi napĺňa jeden z hlavných záväzkov programového vyhlásenia vlády," skonštatoval a doplnil odhady na nasledujúce roky.

V roku 2027 sa podľa neho bude minimálna mzda šplhať na 960 až 970 eur a v tom ďalšom by mala prekročiť tisícku zhruba o 20 eur.

Navyšovanie minimálnej mzdy tlačí na platy celkovo

Napriek tomu, že v posledných rokoch minimálna mzda pomerne rapídne rastie, nepotvrdili sa podľa Tomáša informácie, ktoré by naznačovali, že jej vyššia suma môže smerovať k prepúšťaniu či zatváraniu fabrík.

Minister skonštatoval, že napriek jej rastu klesá počet ľudí, ktorí za ňu pracujú. "Drvivá väčšina ľudí pracuje za vyššiu mzdu," vyhlásil.

Spresnil, že aktuálne za základnú minimálnu mzdu pracuje 109-tisíc ľudí (šesť percent zo všetkých zamestnancov). Pokiaľ vezmeme do úvahy jej šesť úrovní, takzvané mzdové nároky, je to 156-tisíc ľudí (deväť percent zo všetkých zamestnancov). "Výrazne sa im zvýši plat a, samozrejme, zamestnanci uvidia aj vyššie príplatky, ktoré sú na minimálnu mzdu naviazané," dodal Tomáš.

Opäť podľa neho predložili aj Hospodárskej a sociálnej rade SR exaktné údaje, podľa ktorých na tento typ príplatkov dáva podnikateľská sféra približne 300 miliónov eur ročne a ten skok medzi automatom z 57 percent na 60 znamená 15 miliónov eur. Minister preto bude naďalej trvať na tom, aby sa na základe minimálnej mzdy zvyšovali aj príplatky za prácu v noci a počas víkendov.

Pondelkové rokovania sa mali týkať aj návrhu konsolidačných opatrení. Odborári však informovali, že ani oni a ani zamestnávatelia žiadny pred dnešnou tripartitou od vlády nedostali, hoci o to žiadali. Opakuje sa tak scenár, ktorého svedkami sme už na Slovensku boli pri poslednom konsolidačnom balíku.

Podľa prezidentky Konfederácie odborových zväzov Moniky Uhlerovej vláda nereagovala ani na ich návrhy, ktoré jej zaslali začiatkom leta. „Do dnešného dňa sme však nič nedostali, nevideli, vláda nereflektovala ani naše návrhy a odporúčania, ktoré sme zaslali ešte v júni,“ informovala Uhlerová.

V pondelok podvečer sa totiž opäť stretne koaličná rada ku konsolidácii. Podľa skorších vyjadrení premiéra a ministra financií by túto stredu mala vláda rokovať o niektorých návrhoch.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) podvečer na sociálnej sieti zdôraznil, že od prvej vlády Smeru vzrástla minimálna mzda na Slovensku viac ako 3,5-násobne – z 256 eur na úroveň 915 eur, ktorú má dosiahnuť v roku 2026.

Podľa neho to predstavuje nielen vyšší príjem zamestnancov, ale aj rast príplatkov za nočnú a víkendovú prácu. Premiér vyzdvihol, že Slovensko sa tým postupne približuje k tisíceurovej hranici minimálnej mzdy, pričom krajina zároveň dosahuje historicky najnižšiu nezamestnanosť.

Fico odmietol tvrdenia opozície a niektorých ekonómov, podľa ktorých rast minimálnej mzdy ohrozuje zamestnanosť v slabších regiónoch. Uviedol, že sa obavy nikdy nepotvrdili a vláda bude v politike zvyšovania pokračovať.

Zároveň poďakoval koaličným partnerom, najmä ministrovi práce Erikovi Tomášovi (Hlas-SD), za podporu tohto prístupu. Dodal, že aj štát sa musí spolupodieľať na ozdravovaní verejných financií, o ktorom aktuálne rokuje koaličná rada.

Ako vyzerá automat

Na základe novely zákona sa minimálna mzda na Slovensku od roku 2026 zvýši na najmenej 60 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Doteraz sa počítala ako 57 percent z priemernej mzdy, pokiaľ sa sociálni partneri nedohodli inak.

Takáto výška minimálnej mzdy už v minulosti platila, zníženie percentuálneho podielu nastalo v čase pandémie covidu. Aktuálne má zmena priniesť vytvorenie dôstojných životných a pracovných podmienok, ale aj podporiť kolektívne rokovanie zamestnancov a uzatváranie kolektívnych zmlúv.

Novela zároveň prináša opätovné rozširovanie záväznosti reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví. Takáto úprava už tiež platila do roku 2021, keď bola zrušená.

Časť novely začala platiť vlani 15. novembra, väčšina ustanovení potom od 1. januára 2025.

V roku 2025 sa minimálna mzda vyšplhala na 816 eur

Minimálna mzda, ktorá v tomto roku platí pre prvý stupeň náročnosti práce, je 816 eur. Je to teda aktuálne najnižšia možná suma, ktorá musí byť zamestnancovi vyplatená za jeho prácu, ktorá nie je očistená o odvodové a daňové povinnosti.

Minimálna hodinová mzda na rok 2025 predstavuje sumu 4,69 eura na hodinu pri 40-hodinovom pracovnom čase. Oproti tomuto roku vzrástla v roku 2025 táto suma o 0,38 eura na hodinu.

Bola vypočítaná ešte ako 57 percent priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.

Za rok 2023 bola podľa Štatistického úradu jej výška 1 430 eur. Nateraz sa však už vychádza zo sumy platnej na rok 2024, a to je 1 524 eur.

Podľa zákona o minimálnej mzde majú každý rok zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov príležitosť sa na nej dohodnúť. Táto možnosť tu bude aj naďalej. Ak to stihnú do polovice júla, jej výška na nasledujúci rok je výsledkom tejto dohody.

Pokiaľ sa tak nestane, sumu mesačnej minimálnej mzdy majú možnosť prerokovať na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky ešte do konca augusta.

Predvolebný sľub priblížiť sa k tisícke by sa mal naplniť

Štandard sa už téme venoval v súvislosti s avizovanou zmenou od roku 2026. Vtedy minister práce informoval, že novela je súčasťou balíka zákonov, ktoré súvisia so zavedením európskej smernice týkajúcej sa minimálnej mzdy.

Zároveň avizoval, že po schválení opatrenia by sa v roku 2027 jej výška blížila k tisícke. Bezprostredne po schválení zákona minister práce poďakoval kolegom za jeho podporu, za hlasovalo 119 poslancov.

Prijaté zmeny pozitívne vnímajú aj odborári. Minimálna mzda je podľa nich základným nástrojom zvyšovania miezd v národnom hospodárstve. Jej výška určuje minimálnu hodnotu práce, ktorú je povinný zamestnávateľ zaplatiť zamestnancovi za odpracovaný čas.

„KOZ SR dôrazne požadovala prehodnotenie spomínaného automatu pri výpočte minimálnej mzdy a jeho návrat k 60-percentnému podielu minimálnej mzdy na priemernej,“ povedala pre Štandard Martina Nemethová, hovorkyňa konfederácie.

Schválenú zmenu vnímajú nielen ako snahu o zlepšenie mzdových podmienok zamestnancov, ale aj ako potrebnú legislatívnu úpravu súvisiacu s implementáciou smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách.

Zamestnávatelia kritikou nešetria

Zvyšovať by sa mal čistý príjem, myslia si tí, ktorí prácu ľuďom dávajú. Klub 500 upozorňuje, že za minimálnu mzdu v súčasnosti pracujú ľudia najmä v štátnej a verejnej sfére.

Minimálna mzda sa však dotýka všetkých zamestnancov, a to formou jej prepojenia na výšku minimálnych mzdových nárokov, ako aj príplatkov za prácu cez víkend, v noci a vo sviatok. Tým, že má Slovensko jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v EÚ, sa jej zvyšovanie podľa združenia podnikateľských subjektov zamestnávajúcich viac ako 500 pracovníkov stalo nástrojom na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu.

„Klub 500 zásadne nesúhlasí s deklarovaným zámerom zvýšiť minimálnu mzdu na Slovensku formou zvyšovania percentuálneho podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde v Slovenskej republike,“ zaznelo od združenia firiem zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov ešte koncom marca.

Najväčší zamestnávatelia si nevedia vysvetliť fakt, že z minimálnej mzdy si štát na odvodoch a daniach zoberie 40 percent. Pripomínajú, že do roku 2013 minimálna mzda rámcovo kopírovala nezdaniteľnú časť základu dane, pričom bola zavedená aj odvodová odpočítateľná položka.

Znamenalo to, že zamestnanci s minimálnou mzdou neplatili takmer žiadnu daň z príjmu a výrazne nižšie odvody. „Klub 500 sa necíti zodpovedný za to, ako štát hospodári, ale priamo sa nás dotýka to, že štát takto priamo vyťahuje peniaze od našich zamestnancov, aby vykrýval výdavky verejnej správy, ktoré zjavne nemá záujem znižovať. A to nie je fér,“ skonštatoval pre Štandard za združenie výkonný riaditeľ Tibor Gregor.

Nový model výpočtu minimálnej mzdy má podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR výrazný dosah na podnikateľské prostredie aj v kontexte zavedenia konsolidačného balíčka. Firmy sprevádzajú rastúce obavy z pripravovaných zmien, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť ich činnosť.

Už teraz sa podniky snažia vyrovnať s neľahkou situáciou, keď riešia napríklad nárast cien vstupných surovín a nákladov na dopravu (pri ktorých je predpoklad, že budú rásť aj v nadväznosti na implementovanie opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov), klesajúci dopyt, nenaplnené výrobné kapacity, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj zvýšenie mzdových nákladov z dôvodu zvýšenia minimálnej mzdy a opätovného naviazania viacerých príplatkov na ňu a podobne.

„Dlhodobo upozorňujeme, že pre zamestnávateľov je problematické práve opätovné naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu,“ doplnila pre Štandard hovorkyňa AZZZ Miriam Filová. „Navrhovali sme, aby všetky mzdové zvýhodnenia, ktoré sú v súčasnosti naviazané na minimálnu mzdu, a teda s jej rastom rastú aj tieto mzdové zvýhodnenia, boli od nej odpojené tak, ako to bolo ešte nedávno,“ dodala s tým, aby tieto zvýhodnenia neboli závislé od minimálnej mzdy, ale boli stanovené pevnými sumami.

Naviazanie povinného mzdového zvýhodnenia na minimálnu mzdu podľa asociácie nadmerne zaťažuje zamestnávateľov, ktorým výrobný proces nedovoľuje rozvrhnutie pracovného času tak, aby práca nebola vykonávaná v sobotu, nedeľu a v noci (najmä nepretržité prevádzky). „Týka sa to aj tých zamestnávateľov, ktorí využívajú energeticky náročné procesy, pri ktorých je potrebná kontinuita a je nemožné takýto proces prerušiť (napríklad sklársky alebo chemický priemysel),“ vysvetlila hovorkyňa.

Dodala, že namiesto antisystémového zvyšovania minimálnej mzdy navrhujú zavedenie odpočítateľnej položky a jej naviazanie na rast minimálnej mzdy. To by znamenalo, že ľudom sa zvýšia čisté príjmy, ale zároveň nevzrastú náklady práce pre zamestnávateľov.

Slovensko sa podľa asociácie už roky „prikrýva perinou, na ktorú nemá“. Rozdiel medzi rastom produktivity práce a zvyšovaním minimálnej mzdy sa stále viac prehlbuje.

Asociácia rozumie, že ide o sociálne citlivú tému, no bez reálneho ekonomického krytia môže takéto rozhodnutie podľa nej viesť len k ďalšiemu nárastu inflácie a poklesu konkurencieschopnosti. „Vyzývame preto na zodpovedný prístup, ekonomika nemôže dlhodobo fungovať na princípe dobrých úmyslov bez reálneho základu,“ dodal v pondelok na sociálnej sieti jej viceprezident Roman Karlubík.

Automat si všíma aj Inštitút ekonomických a spoločenských analýz. "S minimálnou mzdou sa stalo presne to, pred čím sme varovali," píše na sociálnej sieti vo svojom statuse s rečníckou otázkou, či si niekto pamätá, čo bolo pred dvomi rokmi.

Priemerná mzda rástla podľa inštitútu relatívne rýchlym tempom 6,6 percenta. "Navyše sa vzorec zvyšuje z 57 percent na 60 percent," konštatuje s odhadom, že skok minimálnej mzdy o viac ako 12 percent predstavuje minimálne mzdové náklady vo výške približne 1 245 eur.

"Až 10 650 uchádzačov o zamestnanie v okresoch Kežmarok, Sabinov a Stropkov, kde je momentálne 282 voľných pracovných miest, sa určite veľmi poteší," uzatvára inštitút.