Budú môcť čurillovci niekedy pôsobiť v Policajnom zbore?

Vyšetrovatelia bývalej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) okolo Jána Čurillu, známi ako „čurillovci“, sú dlhodobo postavení mimo služby pre svoje obvinenia z trestnej činnosti.

Táto skutočnosť znamenala aj výrazný pokles ich príjmov v dôsledku krátenia mzdy, čím bolo zásadným spôsobom zasiahnuté do ich obvyklého života najmä z hľadiska pokrývania životných nákladov. Pre potreby vykrytia finančných nákladov obvinených policajtov sa začali organizovať verejné zbierky, ktoré mali značný úspech – ako v prípade vyzbieranej sumy peňazí, tak aj v počte darcov.

Veľké množstvo darcov a vyzbieraných peňazí

Zbierka na portáli Donio s názvom „Pre rodiny vyšetrovateľov Jána Čurillu & kolegov postavených mimo služby“ získala až 115 072 eur od 3 492 darcov. Z týchto peňazí sa policajtom poskytlo 110 886 eur ako náhrada ušlej čistej mzdy. Zostatok má byť prerozdelený na právne zastupovanie policajtov.

V druhej zbierke na rovnakom portáli s názvom „Vyšetrovali mafiánov a politikov. Dnes čelia ich pomste. Postavme sa opäť za nich“ sa vyzbieralo až 317 017 eur od 6 550 darcov.

Z tejto sumy má byť podľa informácií zbierky použitých 90 percent na dorovnanie príjmov policajtov a zvyšných 10 percent má pokryť náklady na nevyhnutné právne úkony, ktoré boli vykonané za posledných 12 mesiacov právnickou firmou Dentons, zastupujúcou vyšetrovateľov okrem Martina Juhása a prokurátora Michala Šúreka. Túto zbierku organizovala nadácia Zastavme korupciu.

Zástupca čurillovcov Peter Kubina. Foto: František Iván/TASR

Najvyšší dar v danej zbierke pochádza od vydavateľstva Švabach a Mareka Vagoviča vo výške 18 904 eur, ktorý je označený ako výťažok z predaja knihy Čurillovci. Policajti v prvej línii boja s mafiou.

Drvivá väčšina z takmer 10-tisíc darcov je anonymných, a preto nemožno zistiť, kto reálne policajtom prispel. Neinvestičný fond Donio pre potreby zbierky v prípade anonymných darcov vyžaduje iba e-mail, aby naň poslal potvrdenie o platbe.

Takáto aktivita sa môže javiť ako prejav výraznej solidarity občanov a z ľudského hľadiska je pochopiteľná.

Problém nezaujatosti policajtov pri darcoch

Z hľadiska práva a postavenia policajta ako štátneho orgánu, ktorý v rámci výkonu svojej funkcie zasahuje do práv občanov, však tieto zbierky predstavujú mimoriadny problém pre možné budúce pôsobenie čurillovcov v Policajnom zbore.

Ak sa totiž čurillovci v prípade zbavenia všetkých obvinení vrátia do aktívnej služby, nebudú môcť nezaujato vyšetrovať trestné činy, ak sa v konaní objaví osoba, ktorá ich v minulosti finančne podporila.

V právnom štáte má nestrannosť orgánov činných v trestnom konaní ústavný význam.

Ústava SR garantuje každému právo na spravodlivý proces. To sa v trestnom konaní premieta do Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú nestranne, dôsledne a v súlade so zákonom. Nestrannosť policajta vyžaduje aj zákon o štátnej službe či zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

Zákon o štátnej službe priamo zakazuje štátnemu zamestnancovi prijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. V tomto prípade sú však policajti dočasne postavení mimo výkonu služby, a preto verejné zbierky nebudú mať vplyv na tento zákaz.

Trestný poriadok však špecificky vylučuje z vykonávania úkonov v trestnom konaní tých policajtov, u ktorých možno mať okrem iného pochybnosť o nezaujatosti pre ich pomer k prerokovávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka.

Nestranné rozhodovanie je totiž jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jednou z hlavných premís dôvery občanov v právo a právny štát. Za nestranné rozhodovanie sa považuje také rozhodovanie, ktoré vykonala úradná osoba nezaujatá, neutrálna, objektívna.

Judikatúra Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva rozlišuje dva pohľady na nestrannosť – subjektívny a objektívny test nestrannosti. Subjektívny test skúma, či konkrétny policajt mohol mať vnútornú predpojatosť. Objektívny test skúma, či existujú okolnosti, ktoré môžu navonok vyvolať oprávnené pochybnosti o nestrannosti.

Nestrannosť sa musí javiť aj navonok

ESĽP vo veci Delcourt vs. Belgicko vyslovil záver, že „spravodlivosť má byť nielenže vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že je vykonávaná“. Uvedené znamená, že sa policajt nesmie javiť smerom k určitej osobe zaujatý na základe určitých skutočností – v tomto prípade faktu, že takáto osoba bola darcom vo verejnej zbierke.

Takýto darca by totiž v žiadnom prípade nemohol byť vyšetrovaný zo strany čurillovcov, pretože by policajti neprešli objektívnym testom nestrannosti. Rozsiahla judikatúra podobný prístup vylučuje.

Nemožno totiž racionálne predpokladať z hľadiska objektívneho zdania, že ak niekto daruje policajtovi peniaze, navyše v čase jeho núdze, policajt bude k nemu pri vyšetrovaní nestranný.

Rovnako v prípade subjektívneho testu nestrannosti by bolo iba veľmi ťažko uveriteľné, že čurillovci nemali vnútorne dobrý pocit z využívania darovaných peňazí v čase, keď mali finančné ťažkosti – a teda aj z darcov, ktorí tieto peniaze poskytli. Takáto pozitívna náklonnosť nie je pri nestrannosti prípustná.

Opačný právny záver by znamenal, že by ktokoľvek mohol v budúcnosti „darovať“ peniaze policajtom, napríklad kontroverzný podnikateľ či oligarcha, a tváriť sa, že ich tým nijako neovplyvňoval a v prípadnom trestnom stíhaní nebude mať žiadne výhody. Nezaujatý pozorovateľ nemôže z celej situácie vyvodiť tento záver.

Darcom môže byť ktokoľvek

Uvedené teda znamená, že ak by čurillovci niekoho v budúcnosti vyšetrovali a ten by im oznámil, že bol darcom v ich zbierke, policajti budú musieť byť z vyšetrovania vylúčení. Darcov pritom bolo takmer 10-tisíc a väčšina z nich je anonymných.

Dnes už možno povedať, že čurillovci by nemohli vyšetrovať napríklad Mareka Vagoviča či nadáciu Zastavme korupciu pre ich účasť na zbierke. Problematickí by boli aj ľudia blízki nadácii Zastavme korupciu či novinárovi Vagovičovi pre ich priateľské väzby k čurillovcom.

Na snímke Marek Vagovič. Foto: Dano Veselský/TASR

Iné osoby sa však môžu skryť za anonymitu darcov v prípade, ak budú chcieť namietať vyšetrovateľov. Stotožnenie anonymných darcov bude vzhľadom na požiadavku jedného e-mailu, ktorý môže mať akýkoľvek tvar, mimoriadne náročné.

Darca jednoducho povie, že pod menom „štedrý darca“, ako je mnoho týchto ľudí označených na stránkach zbierky, je práve on.

Vzhľadom na túto skutočnosť a enormný počet darcov nemožno hovoriť o tom, že v budúcnosti budú môcť čurillovci efektívne vykonávať policajnú prácu.

Tento problém pritom mohli využiť osoby, ktoré sa vzhľadom na svoj životný štýl obávali stíhania zo strany policajtov, a preto mohli účelovo darovať menšiu sumu peňazí do zbierky aj pod vlastným menom iba preto, aby túto skutočnosť mohli v budúcnosti využiť na vylúčenie čurillovcov.

Vládni politici dlhodobo kritizujú čurillovcov za spôsob, akým viedli trestné konania. Ak by im darovali peniaze v zbierke, už by sa nikdy nemuseli obávať toho, že ich daní policajti budú niekedy vyšetrovať.

Problém so zaujatosťou policajtov pri darcoch v trestnom konaní sa pritom netýka iba osôb, voči ktorým by bolo vznesené obvinenie. Neprípustných scenárov by mohlo byť viac.

Darca môže byť poškodený trestnou činnosťou. Ak by darcovi niekto spôsobil škodu a vec by vyšetroval Ján Čurilla, pochybnosť o zaujatosti by bola ešte silnejšia, pretože policajt by mohol byť vnímaný ako naklonený poškodenej strane. Podobné scenáre sa môžu týkať aj osoby v postavení svedka.

Otázna efektivita policajtov

Masovosť a anonymita zbierky robia riadne budúce pôsobenie čurillovcov v Policajnom zbore prakticky nemožným.

Každý advokát obvinenej osoby bude túto skutočnosť namietať. Čurillovci sa tak ocitli v paradoxnej situácii. To, čo im malo pomôcť – podpora verejnosti –, sa môže stať aj ich bremenom, ak nie rovno prekážkou v ďalšom pôsobení pri práci policajta.

Masová verejná zbierka, hoci určená na dobrú vec, môže mať mimoriadne závažné následky pre prácu osoby, ktorá je v postavení štátneho orgánu. Takýto policajt totiž nebude môcť vyšetrovať veľkú skupinu ľudí, čím sa značne zníži jeho význam v Policajnom zbore.

Podobnú paralelu možno badať s tým, ako bol do funkcie špeciálneho prokurátora zvolený Daniel Lipšic. Ten predtým pôsobil ako advokát mnohých obvinených a zároveň aj ako politik, ktorý si vypestoval priateľské či nepriateľské vzťahy s mnohými verejne činnými osobami.

Pre tieto skutočnosti sa musel ako prokurátor vylučovať z množstva konaní, pretože mal pomer k mnohým osobám.

Nie je známe, ako dlho budú obvinení policajti postavení mimo služby, pretože nemožno určiť dátum právoplatných rozhodnutí kompetentných orgánov pri ich obvineniach. Tento stav môže trvať aj roky, čo by znamenalo zrejme ďalšie zbierky na podporu policajtov.

A teda aj ďalšie osoby, voči ktorým by boli v budúcnosti čurillovci zaujatí.