Vzťah k viere je v českých krajinách historicky iný ako na Slovensku. Hľadanie hodnotového systému, ktorý by bol spoločenským konsenzom je však nutné v Čechách podobne ako u nás. Spoločnosť je rozdelená, toto rozdelenie sa stupňuje a je nevyhnutné hľadať z tejto situácie východisko.
Kniha Tomáša Hříbka Jak být dobrý i bez pánaboha má štyri okruhy - ateizmus a sekularizmus, morálka a politika, sloboda a spravodlivosť a veda v súčasnej spoločnosti.
Filozofom je vlastné objasnenie pojmov a sledovanie zmeny ich významu v čase. Práve táto precíznosť, aplikovaná aj v textoch pre neodbornú verejnosť je cenná. Rôzne skupiny používajú podobné slová, ale ich obsah nemusí byť totožný. Navyše svet, v ktorom žijeme, je všetko, len nie jednoduchý. Predstava, že úlohu náboženstva preberie sekulárny humanizmus bola nereálna. Túto úlohu preberajú rôzne ideové (a ideologické) smery – marxizmus (a jeho meniace sa podoby) je len jedným z nich.
Keďže som vyrastala v časoch socializmu, oficiálne delenie bolo jednoduché a jasné. Spiatočnícke teokratické uvažovanie nahradilo osvietenstvo a napokon nový spravodlivý svetový poriadok. Lenže všetko je zložitejšie - zďaleka nie všetci osvietenci boli ateisti. Jednou z požiadaviek liberalizmu je, aby sa štát nemiešal do svetonázoru občanov - ale aj časť liberálov tvoria veriaci ľudia. Tolerancia je základnou liberálnou hodnotou, ale časť liberálneho spektra zaujíma tvrdé a normatívne postoje.
