Francúzsku naozaj hrozí dlhová kríza. Uviazlo v pasci eura, varuje známy finančný dom

Krajina je navyše politicky rozdelená, čo sa odráža aj v tamojšom parlamente, ktorý je rozštiepený na tri nezmieriteľné frakcie. Polarizovaná vnútropolitická situácia znemožňuje prijatie opatrení, ktoré by mohli krajinu nasmerovať k stabilizácii a ozdraveniu verejných financií. Situácia sa pritom naďalej zhoršuje, keďže podľa aktuálnych preferencií je najsilnejším politickým subjektom Národné združenie vedené Marine Le Penovou.

Národné združenie, niekdajší Národný front, už síce upustilo od hlasného volania po takzvanom frexite – teda vystúpení Francúzska z EÚ, a teda aj z eurozóny –, no podľa pozorovateľov sa teraz usiluje rozložiť EÚ a eurozónu „zvnútra“, a tým ich de facto zlikvidovať.

V susednom Nemecku, ktoré spolu s Francúzskom patrí medzi dve najväčšie ekonomiky eurozóny aj EÚ, sa zase v preferenciách po novom dostala na prvé miesto Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Po prvýkrát v histórii eura sú teda najpopulárnejšími stranami v dvoch najsilnejších ekonomikách eurozóny tie, ktoré si v podstate želajú jeho koniec. Alternatíva pre Nemecko totiž otvorene volá po vystúpení krajiny z eurozóny, čo by prakticky znamenalo aj vystúpenie z EÚ.

Potenciálna dlhová kríza Francúzska, ktorá podľa Gavea môže nastať rýchlejšie, než si verejnosť či trhy s dlhopismi uvedomujú, by nepochybne zvýšila pravdepodobnosť rozpadu spoločnej meny. Politici typu Le Penová by mohli ďalšiu časť francúzskej verejnosti presvedčiť, že krajina uviazla v pasci eura – bez možnosti monetizácie dlhu, čo ju napokon doviedlo do dlhovej krízy.

Francúzska dlhová kríza by zároveň „naliala vodu na mlyn“ Alternatíve pre Nemecko. Minimálne preto, že by strhla euro nadol a výrazne zvýšila náklady na požičiavanie aj pre nemeckú vládu. AfD by tak mohla ešte výraznejšie poukazovať na nebezpečenstvo spoločného zadlžovania v rámci eurozóny a EÚ. A ďalšia časť nemeckej verejnosti by sa mohla prikloniť k názoru, že spoločným používaním eura preberá zodpovednosť za francúzske dlhy – v porovnaní s nimi boli tie grécke počas krízy pred pätnástimi rokmi zanedbateľné.

Rozklad eurozóny a EÚ je aj naďalej istým spôsobom predmetom obáv medzinárodných investorov. Americká spoločnosť Intercontinental Exchange, vlastník najväčšej burzy sveta v New Yorku, v tejto súvislosti včera zasadila EÚ nepríjemnú ranu. Odmietla priznať spoločnému dlhu Únie rovnaký status, aký má samostatný dlh jednotlivých členských štátov. Brusel si tak v mene Únie požičiava pri inak rovnakých podmienkach drahšie než jednotlivé krajiny EÚ.

To logicky znižuje ochotu krajín ako Nemecko podieľať sa na spoločnom požičiavaní. Nejde totiž len o prevzatie rizík nadmerne zadlžených štátov ako Francúzsko, ale zároveň o drahšiu záťaž.

Tento postoj americkej spoločnosti je zároveň signálom, že svetová investičná obec stále nevidí EÚ ako dlhodobo stabilný a neotrasiteľný projekt. Veď prečo by inak požadovala vyšší výnos za požičanie peňazí Únii než za pôžičky pre jej jednotlivé členské štáty – a to za inak rovnakých podmienok?

Gave ďalej tvrdí, že prípadná francúzska dlhová kríza by zasiahla aj dlhopisy ďalších krajín eurozóny vrátane Nemecka, čo by viedlo medzinárodných investorov k presunu prostriedkov späť do amerických dlhopisov – a to aj napriek vysokému zadlženiu USA.

Administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa by tak citeľne klesli náklady na obsluhu dlhu. Gave preto považuje možnú francúzsku dlhovú krízu za scenár, ktorý už teraz opodstatňuje investície do amerických štátnych dlhopisov. A to napriek tomu, že reputácia USA je pre Trumpovo zavedenie bezprecedentne vysokých ciel výrazne otrasená.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.