Vzkriesi Trump spoločnosť Intel? V hre je vybudovanie národného výrobcu čipov

Finančné trhy vstúpili do nového týždňa opatrne. Po niekoľkých optimistických obchodných seansách nastali mierne poklesy, ktoré nemali konkrétnu príčinu a nemohli za to ani žiadne nepriaznivé správy.

Trhy sú naďalej poháňané očakávaním zníženia úrokových sadzieb v septembri. Poklesy indexov a výrazný nárast indexu VIX, prezývaného „index strachu“, možno vysvetliť rozhodnutím investorov zaistiť sa pred blížiacim sa ekonomickým sympóziom v Jackson Hole.

Najväčšie obavy vyvoláva piatkové vystúpenie Jeroma Powella, guvernéra Federálneho rezervného systému (Fed). Hlavným dôvodom je skutočnosť, že Powell už nemá čo stratiť – ďalší mandát nezíska a jeho vplyv po oznámení mena nástupcu pravdepodobne oslabne. To, kto zasadne na jeho stoličku, by sme sa mali dozvedieť v priebehu niekoľkých týždňov.

Sympózium v Jackson Hole tak predstavuje pre Powella jednu z posledných príležitostí podeliť sa o svoje názory v okamihu, keď mu bude venovaná maximálna pozornosť. Nepochybne bude obhajovať svoju menovú politiku, ktorá tento rok neumožnila zníženie úrokových sadzieb. A keďže už nepotrebuje získavať politické body, môže sa sústrediť na ekonomický rozmer situácie – konkrétne na otázku, či zvýšenie ciel a rastúce štátne výdavky povedú k vyššej inflácii.

Ak si odpovie, že áno, a nezníži sadzby, mohol by byť v očiach ekonómov a historikov vnímaný ako pozitívna postava, ktorá odolala politickému tlaku.

Investori sa tak rozhodli poistiť proti možnému nepríjemnému prekvapeniu v piatok, keď by Powell mohol zopakovať, že pred rozhodnutím o zmene sadzieb potrebuje viac údajov. Hoci guvernér nemá v Rade Fedu právo veta, jeho názory naďalej ovplyvňujú časť centrálnych bankárov, ktorí nepatria medzi priaznivcov Donalda Trumpa.

Trhy možno príliš rýchlo dospeli k záveru, že zníženie sadzieb v septembri je isté. A teraz s obavami sledujú, ako pravdepodobnosť, že Fed sadzby nezníži, pomaly rastie. V čase písania tohto článku dosahovala táto pravdepodobnosť 18,8 percenta, zatiaľ čo pred týždňom bola na úrovni 7,9 percenta. Do zasadnutia Fedu pritom zostáva ešte 27 dní – teda dostatok času na ďalšie zmeny.

Rokovania medzi Putinom a Trumpom

Za posledné dni sa udialo mnoho aj na geopolitickej scéne. Trhy však zostali voči rokovaniam medzi Trumpom a Putinom, hlavnými štátnikmi dvoch veľmocí, vo veľkej miere imúnne.

Trvalá mierová dohoda je stále v nedohľadne. A stretnutie na Aljaške, ako aj následné rokovania Trumpa, Zelenského a predstaviteľov európskych krajín boli predmetom diskusií skôr medzi politickými komentátormi než medzi ekonómami.

Z ekonomického hľadiska možno konštatovať, že Trump presadzuje stratégiu „win-win“. Teda či sa podarí mier uzavrieť, alebo nie, Amerika z toho niečo vyťaží.

V prípade úspešného mierového procesu by sa mohla rozbehnúť spolupráca medzi americkými a ruskými firmami, predovšetkým v oblasti energetiky. Ak by však mierový proces zlyhal a vojna pokračovala, Európa sa zaviazala vynakladať značné prostriedky na zbrojenie, čo znamená veľké nákupy z USA.

Trumpova obchodná politika tak zaznamenáva úspechy – či už vďaka príjmom z ciel, alebo prostredníctvom veľkých kontraktov pre americké firmy. V nasledujúcich mesiacoch by sa mal sústrediť predovšetkým na výdavkovú stránku amerického rozpočtu, pretože aj napriek rastúcim príjmom nedokážu pokryť rýchlorastúce výdavky.

Stane sa Intel národným výrobcom čipov?

Donald Trump však nevyvíja tlak len na zahranično-politickej scéne či na Federálny rezervný systém, aby znížil úrokové sadzby, ale zasahuje aj do fungovania kľúčových amerických podnikov. Jedným z nich je Intel, popredný výrobca čipov, ktorého netreba zvlášť predstavovať.

Zatiaľ čo akcie spoločností ako Nvidia či AMD zažívajú raketový rast vďaka rozmachu čipov pre umelú inteligenciu, Intelu sa tento trend zatiaľ nepodarilo naplno využiť. Firma tak stráca svoju trhovú pozíciu a jej vyhliadky nie sú príliš optimistické.

Napriek tomu má Intel jedno eso v rukáve. Jeho výrobné linky na čipy sa nachádzajú na území USA. A keďže výroba pokročilých čipov je strategickým záujmom štátu, Intel sa dostal do hľadáčika Bieleho domu ako kľúčový hráč pri obnove amerického polovodičového priemyslu. K tomu je však potrebné udržať firmu pri živote a zabrániť jej prevzatiu niektorým technologickým gigantom.

Trump, ktorý pri zmienke o „národnom výrobcovi“ okamžite zbystrí pozornosť, začal rýchlo konať. Najprv na sociálnych sieťach vyzval generálneho riaditeľa Intelu Lip-Bu Tana, aby okamžite rezignoval pre údajné väzby na čínske firmy napojené na čínsku armádu.

O päť dní neskôr ho však prijal v Bielom dome. Stretnutie sa odohralo v priateľskom duchu a o čínskych väzbách nepadlo ani slovo. Naopak, obaja aktéri pôsobili ako blízki spojenci a zhodli sa na veľkej budúcnosti Intelu.

Administratíva Donalda Trumpa medzitým rozšírila informáciu, že zvažuje kapitálový vstup do spoločnosti. Podľa agentúry Bloomberg by vláda mohla využiť prostriedky z programu CHIPS Act na nákup približne desaťpercentného podielu v Inteli, aby zabezpečila, že výroba čipov zostane na americkej pôde. Už len po zverejnení týchto správ akcie Intelu posilnili o sedem percent.

Príbeh sa tým však neskončil. Japonská spoločnosť SoftBank oznámila zámer investovať dve miliardy dolárov do akcií Intelu, čím dala najavo, že verí plánom Bieleho domu. Akcie Intelu opäť výrazne rástli.

Následne však nastal ich prudký prepad. Dôvod nie je úplne jasný, no investori si možno uvedomili, že štát nie je ideálnym akcionárom. Navyše skutočnosť, že SoftBank je zapojená aj do ďalšieho vládneho projektu – megalomanského plánu Stargate na vybudovanie infraštruktúry pre umelú inteligenciu v hodnote 500 miliárd dolárov –, vyvoláva otázky. Celé dianie okolo Intelu tak pôsobí akosi podozrivo.

Čo sledovať do konca týždňa

Najvýznamnejšou udalosťou zvyšku týždňa bude piatkové vystúpenie Jeroma Powella.

Napätie okolo úrokových sadzieb je však zrejme zbytočne vyhrotené. Hlavným problémom totiž nie je ani tak menová politika, ako skôr skutočnosť, že akciové trhy dosahujú rekordné hodnoty, ktoré možno len ťažko opodstatniť fundamentmi jednotlivých spoločností.

V istom zmysle by ponechanie sadzieb na súčasnej úrovni a následný výpredaj na akciových trhoch mohli byť zdravým krokom, pretože by ceny akcií klesli na rozumnejšiu úroveň, zodpovedajúcu ich fundamentálnym ukazovateľom.

Jedinou komoditou citlivo reagujúcou na vývoj rokovaní o Ukrajine je ropa. Jej cena však zostáva ťažko predvídateľná. Okamžitý návrat ruskej ropy na komoditné trhy by pravdepodobne viedol k poklesu cien. Tento efekt by však bol zrejme iba krátkodobý, keďže OPEC by pravdepodobne reagoval znížením ťažby.

Naopak, ďalšie clá alebo sankcie voči Indii, ktorá odoberá ruskú ropu, by spôsobili výrazný nárast cien, keďže krajina by musela nakupovať ropu znovu na komoditnom trhu. Zatiaľ však k takýmto sankciám nevedú žiadne konkrétne kroky. Rokovania medzi Trumpom a Putinom navyše prispeli k tomu, že sa o amerických clách na indický tovar prestalo hovoriť.

Vo všeobecnosti možno povedať, že cena ropy na rokovania reagovala poklesom. Ten bol však kompenzovaný tým, že sa ukázalo, že americké zásoby ropy sú nižšie, než sa očakávalo.

Tento fakt je sám osebe ťažko interpretovateľný. Vyššia spotreba ropy v USA by mohla naznačovať zvýšenú ekonomickú aktivitu, čo by však nepodporilo očakávania zníženia úrokových sadzieb. Situácia na trhoch je teda v týchto dňoch zložitá a pripomína šachovú partiu veľmajstrov.