Trumpova pozícia a úloha Európy
O pláne sa rokovalo počas pondelkového stretnutia v Bielom dome, kde sa talianska premiérka a ďalší európski lídri stretli s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym.
Trump jasne vylúčil vyslanie amerických vojakov na Ukrajinu, no pripustil, že USA by mohli poskytnúť leteckú podporu.
Medzitým sa objavili aj úvahy, že do prípadnej mierovej dohody by sa mohli zapojiť francúzske a britské jednotky. Diskusie však pokračujú a zatiaľ neexistuje jednotný plán.
Americký viceprezident JD Vance zdôraznil, že hlavnú zodpovednosť za bezpečnostné garancie Ukrajiny musí niesť Európa. Spojené štáty by podľa neho mali pomáhať, no nie byť nositeľom „levieho podielu“ bremena. Ide podľa neho o európsku bezpečnosť, a preto musia európske krajiny zohrávať vedúcu úlohu.
Najprv bezpečnostné dohody a až potom samit
Ukrajinský prezident vyhlásil, že osobné stretnutie s ruským lídrom Vladimirom Putinom bude možné len vtedy, ak Ukrajina najskôr uzavrie bezpečnostné dohody so Spojenými štátmi a Európou. Ako možné miesta rokovania označil neutrálne krajiny – Švajčiarsko, Rakúsko alebo Turecko.
Podľa Zelenského sa rokovania o garanciách nachádzajú v intenzívnej fáze a do desiatich dní by mohli priniesť konkrétnejšie výsledky. Až potom bude pripravený na priamy dialóg s Putinom – prvý od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.
Trump však uprednostňuje, aby sa najskôr uskutočnilo bilaterálne stretnutie medzi Zelenským a Putinom, a až následne trojstranné rokovania so Spojenými štátmi.
Moskva: bez Ruska nie je dohoda možná
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podľa Guardian vyhlásil, že Rusko musí byť súčasťou akýchkoľvek rokovaní o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Iná cesta podľa neho „nikam nevedie“. Zároveň označil európsku diplomaciu za „nemotorný pokus ovplyvniť Trumpa“ a „agresívnu eskaláciu“.
Lavrov počas návštevy Jordánska navrhol, aby medzi garantmi bezpečnosti Ukrajiny figurovala aj Čína. Tento návrh však pravdepodobne narazí na odpor v Kyjeve, lebo Čína počas konfliktu podporovala Moskvu.
Ruskí predstavitelia zároveň opakovane varovali, že neakceptujú nasadenie európskych síl na Ukrajine – čo je jedna z možností, o ktorej diskutujú lídri EÚ.
Putinova taktika odkladu
Kremeľ zatiaľ brzdí Trumpove snahy o stretnutie Putina so Zelenským. Podľa analytikov sa ruský líder nechce vystaviť riziku, že by priznal Zelenskému rovnocennú pozíciu. Putin ho totiž dlhodobo vykresľuje ako „bábku Západu“, ktorá sa v kresle drží vďaka stannému právu a neexistencii prezidentských volieb.
Aj keď Trump tvrdí, že už začal s prípravami na bilaterálne stretnutie oboch lídrov, Moskva zatiaľ neprejavila žiadne známky ochoty zapojiť sa. Lavrov varoval, že prípadné rokovania by museli „zorganizovať s maximálnou starostlivosťou“.
Analytici upozorňujú, že Putin by sa so Zelenským stretol len vtedy, ak by Ukrajina prijala ruské podmienky, čo by sa rovnalo kapitulácii. Kremeľ preto využíva taktiku odkladu – formálne dvere nezatvára, ale v praxi neponúka žiadne reálne kroky.
(tasr, lup)
