Vatikán a jeho mierová misia na Blízkom východe

Tretieho júla 2025 pápež Lev XIV. vymenoval kardinála Pierbattistu Pizzaballu, latinského patriarchu Jeruzalema, do vatikánskeho Dikastéria pre medzináboženský dialóg. Toto rozhodnutie naznačuje širšiu víziu mieru a porozumenia, ktorú nový pápež presadzuje. Pápež Lev XIV., zvolený 8. mája tohto roka, sa rázne postavil proti vojne, vyzýva na otvorený dialóg a kritizuje umelé „bezpečnostné zóny“, ktoré rozdeľujú komunity. Vymenovanie kardinála Pizzaballu je v súlade s jeho dôrazom na zmierenie, ľudskú dôstojnosť a sociálne učenie, čím nadväzuje na odkaz pápeža Leva XIII.

Vatikán bol zapletený do diania na Blízkom východe už dlho pred súčasnou krízou. Keď v roku 1948 vznikol štát Izrael, Svätá stolica s jeho uznaním váhala, pretože sa obávala nejasného postavenia Jeruzalema a vysídlenia palestínskych Arabov. Diplomatické vzťahy tak dlhé roky neexistovali. Pápeži medzitým opakovane zdôrazňovali, že Jeruzalem potrebuje medzinárodne garantovaný štatút, ktorý ochráni jeho židovské, kresťanské aj moslimské svätyne.

Svätá stolica medzi Východom a Západom

Zásadný obrat nastal počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 až 1965), a to predovšetkým vďaka deklarácii Nostra Aetate (V našej dobe), ktorá výrazne zlepšila vzťahy medzi katolíkmi a židmi. Ďalší významný moment nastal, keď pápež Ján Pavol II. podnikol v roku 2000 púť do Svätej zeme. Súčasťou púte bola historická návšteva pamätníka holokaustu Jad Vašem a modlitba pri Múre nárekov, čo symbolizovalo veľké gesto zmierenia.

Diplomatické vzťahy medzi Vatikánom a Izraelom boli nadviazané až v roku 1993 podpísaním základnej medzištátnej zmluvy. Napriek tomu otázky týkajúce sa vlastníctva cirkevných nehnuteľností a ich zdaňovania zostávajú sporné až dodnes.

Svätá stolica si v izraelsko-palestínskom konflikte dlhodobo udržiava opatrný, no konzistentný postoj. Kardinál Pietro Parolin označil izraelskú reakciu na vojnu v Gaze za neprimerane tvrdú, čo vyvolalo ostrú kritiku. Pápež František opakovane vyzýval na mier, prepustenie rukojemníkov a ochranu civilistov, hoci jeho vplyv zostáva otázny vzhľadom na pretrvávajúce napätie. Vatikán v týchto snahách pokračuje aj dnes a naďalej nalieha na prímerie, dodržiavanie humanitárneho práva a ochranu náboženských komunít.

Angažovanosť Pizzaballu v Gaze

Kardinál Pierbattista Pizzaballa sa narodil v roku 1965 v meste Cologno al Serio. Za kňaza bol vysvätený v roku 1990. Od roku 1999 pôsobil ako františkán v Svätej zemi a v roku 2020 sa stal latinským patriarchom Jeruzalema. V roku 2023 ho pápež František vymenoval za kardinála. Tretieho júla 2025 ho pápež Lev XIV. poveril nielen pôsobením v Dikastériu pre medzináboženský dialóg, ale aj v Dikastériu pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

Jeho symbolická ponuka, že sa vymení za izraelských rukojemníkov, si spočiatku získala obdiv. Neskôr však vyvolal nevôľu, keď navštívil Gazu a objavil sa s tradičnou arabskou šatkou - kúfíjou - na hlave. Pre mnohých Izraelčanov sa tak stal symbolom údajnej zaujatosti Vatikánu v prospech Palestínčanov.

V decembri 2024 podnikol nezvyčajnú pastoračnú návštevu Gazy, kde slávil vianočnú omšu pre asi päťsto kresťanov, ktorí sa ukrývali vo Farnosti Svätej rodiny. Len nedávno v júli 2025 po izraelskom útoku na ten istý kostol, pri ktorom zahynuli traja ľudia a ďalší boli zranení, navštívil miesto tragédie spolu s gréckym ortodoxným patriarchom Teofilom III. Ich spoločná prítomnosť bola silným gestom solidarity, ktoré nieslo hlboký duchovný aj morálny odkaz.

V reakcii na útok Pizzaballa ostro odsúdil izraelskú politiku v Gaze ako „neprijateľnú a morálne neospravedlniteľnú“. Popísal extrémnu biedu, rozsiahle škody na náboženských aj civilných budovách a hladovanie obyvateľov vrátane kresťanov, ktorí celé mesiace nemali prístup ani k základným potravinám.

Kresťania v obkľúčení

V roku 2025 žije v Gaze sotva tisíc kresťanov, čo predstavuje menej ako jedno percento celkovej populácie. Táto malá komunita čelí vážnym existenčným hrozbám v dôsledku pretrvávajúcej vojny a blokády. Izraelské nálety zasiahli viaceré kresťanské objekty vrátane Kostola Svätej rodiny, baptistického kostola a Chrámu svätého Porfýria. Pri týchto útokoch prišli o život približne tri percentá kresťanov žijúcich v Gaze.

V obci Tajbe na Západnom brehu, poslednej čisto kresťanskej dedine v Palestíne, došlo k útokom zo strany izraelských osadníkov. Išlo o podpaľačstvo v blízkosti kostola, ničenie majetku a výhražné nápisy. Kardinál Pizzaballa spolu s patriarchom Teofilom III. tieto činy verejne odsúdili a vyzvali izraelské úrady, aby voči páchateľom vyvodili zodpovednosť.

Vo všeobecnosti palestínski kresťania čoraz častejšie upozorňujú na rastúcu náboženskú neznášanlivosť, ktorá vedie k zvýšenej emigrácii a postupnému úbytku kresťanskej populácie v regióne.

Kresťanský život v Izraeli je čoraz krehkejší a nie je to ojedinelý jav. Napríklad v Iraku klesol počet kresťanov z 1,5 milióna v roku 2003 na menej ako 250-tisíc dnes. Podobne je to aj v Sýrii, kde sa kresťanská menšina ocitla pod tlakom obliehania a konfliktov a počet kresťanov neustále klesá.

Blízky východ tak zažíva masový odchod kresťanov, aký nemá v moderných dejinách obdobu. Dôvody sú rôzne: od sektárskeho násilia až po politickú marginalizáciu. Napätie v Izraeli tak zapadá do širšieho príbehu ústupu kresťanstva z regiónu, ktorý bol kedysi jeho kolískou.

Zhrnutie

Vymenovanie kardinála Pizzaballu symbolizuje snahu o medzináboženský dialóg v rozdelených krajinách, kde kresťanské komunity čelia existenčnej hrozbe. Jeho prítomnosť v Gaze poukazuje na často prehliadanú úlohu Cirkvi, a to prinášať nádej tam, kde je život kresťanov ohrozený konfliktami. Či sa pápež Lev stane pápežom mieru, bude do veľkej miery závisieť aj od vývoja v Izraeli. Katolícka cirkev musí hľadať rovnováhu. Musí obhajovať svoje záujmy bez toho, aby si znepriatelila lídrov, pre ktorých je kresťanstvo bezvýznamné. Skutočnosť, že sa Izrael zaradil medzi štáty Blízkeho východu, kde takéto napätie pretrváva, ešte viac komplikuje diplomatické úsilie Vatikánu a zdôrazňuje jeho dôležitosť.