Izraelská ekonomika odoláva aj v čase vojny. Má však svoje limity

Vojna nie je len otázkou odvahy, ale aj financií. Krátke konflikty sa dajú zvládnuť podobne ako prírodné katastrofy. Sú náročné, ale ekonomika sa z nich dokáže rýchlo zotaviť. Dlhodobá vojna však mení celú ekonomiku od základov.

Izrael, štát s dlhodobo vysokými výdavkami na obranu, sa od 7. októbra 2023 ocitol na rázcestí. V ten deň sa spustil reťazec udalostí, ktorý prerástol z reakcie na útok do rozsiahlej vojenskej operácie, zasahujúcej nielen Gazu, ale aj ďalšie fronty. Neskôr dokonca došlo aj k 12-dňovému stretu s Iránom, čo ešte viac vyčerpalo štátny rozpočet.

Dnes visí vo vzduchu zásadná otázka. Ako dlho ešte zvládne izraelská ekonomika financovať takéto rozsiahle vojenské operácie, kým sa ocitne v hlbokej kríze?

Výzvy pre hospodársku stabilitu

Izrael stavia svoju odolnosť na dlhodobej stratégii a pripravenosti na krízy. Táto schopnosť zvládať náročné situácie sa netýka len armády, ale aj obyvateľstva a ekonomiky. Vďaka predvídavosti a neustálej ostražitosti dokáže krajina zvládať aj ťažké situácie.

Aj tá najodolnejšia ekonomika má však svoje limity. Vojna s Iránom a plánovaná rozsiahla operácia v Gaze, ktorá zahŕňa presídlenie milióna ľudí, tieto limity vážne preveria.

V roku 2024 ratingové agentúry znížili Izraelu úverový rating pre konflikt v Gaze, no zatiaľ ho nechali pomerne vysoko. Všetky agentúry však naďalej varujú, že ak vojna neustane, hodnotenie ekonomiky sa môže ešte zhoršiť. A keďže sa vojna nielenže nekončí, ale ešte ju zhoršil aj stret s Iránom, ďalší pád ratingu sa javí ako pravdepodobný, aj keď agentúry zatiaľ váhajú.

Izrael si stále drží rating A od agentúry S&P, čo je o stupeň horšie ako hodnotenie Slovenska A+. Ak by rating Izraela klesol na A−, ocitol by sa v rovnakej kategórii ako Poľsko, Chorvátsko či Cyprus. Takéto zníženie by výrazne sťažilo jeho snahu o návrat k ekonomickej stabilite, pretože nižší rating znamená vyššie náklady na štátne pôžičky.

Izrael si musí požičiavať, aby mohol financovať vojnu, aktuálne s výnosom 4,1 percenta na desaťročných dlhopisoch, čo je paradoxne menej ako 4,3 percenta, za ktoré si požičiavajú Spojené štáty. Investori totiž stále dôverujú silným základom izraelskej ekonomiky a jej schopnosti zotaviť sa. Požičať peniaze Izraelu je tak pre nich bezpečnejšie ako požičať peniaze USA, no iba v prípade, že sa ekonomika vráti do normálu.

Ekonomický a sociálny vplyv

Skutočný návrat k normálu si vyžaduje ukončenie priameho konfliktu. Najvýraznejší dosah vojny sa prejavil na vývoji HDP. V poslednom štvrťroku 2023, keď sa začala operácia v Gaze, izraelská ekonomika zaznamenala pokles o 21 percent. Mobilizácia 280-tisíc záložníkov, teda približne sedem percent pracovnej sily, paralyzovala viaceré sektory hospodárstva. Reakcia na konflikt spôsobila, že viac ako 800-tisíc Izraelčanov, teda viac ako 20 percent aktívnej populácie, dočasne prerušilo prácu, čo takmer zastavilo chod ekonomiky - podobne ako počas pandémie covidu.

Krajinu zároveň opustilo približne 250-tisíc palestínskych a zahraničných pracovníkov. Ďalšiu ranu predstavoval odchod viac ako 82 700 Izraelčanov v roku 2024, prevažne vzdelaných a kvalifikovaných odborníkov, ktorí si našli uplatnenie v zahraničí. Výsledkom je citeľný odlev mozgov.

K problémom sa pridáva prudký nárast vojenských výdavkov, ktoré v roku 2024 vzrástli o viac ako 65 percent na 46,5 miliardy dolárov. Ide o najväčší skok od šesťdňovej vojny v roku 1967. Armádne výdavky dnes tvoria viac ako 8,8 percenta HDP, čo je druhý najvyšší podiel na svete - výrazne prispeli aj k rastu verejného dlhu na 69 percent.

Inflácia sa drží nad cieľovou hranicou dve percentá. Pohybuje sa medzi 3,2 až 3,8 percenta ročne, čo za štyri roky predstavuje celkovo 12 percent. Vláda síce ponechala nízke dane z príjmu, no zvýšila DPH zo 17 na 18 percent a daň z nehnuteľností o 5,3 percenta. Náklady na verejnú dopravu sa zvýšili až o tretinu.

Návrat do normálu nebude vôbec jednoduchý. Dvanásťdňový stret s Iránom spôsobil ďalší pokles HDP o 3,5 percenta. Odhadované náklady na konflikt v Gaze sa pohybujú od 65 do 74 miliárd dolárov, čo je podľa centrálnej banky najmenej trinásť percent ročného HDP, zatiaľ čo samotný konflikt s Iránom stál Izrael minimálne šesť miliárd dolárov.

Najnákladnejšou položkou je obranný systém, ktorý zachytáva iránske rakety a drony. Každé zneškodnenie stojí od 700-tisíc do štyroch miliónov dolárov. Tieto čísla naznačujú, že prípadný ďalší konflikt s Iránom by mohol ekonomiku Izraela zaťažiť ešte výraznejšie ako dlhodobá operácia v Gaze.

Paradoxný úspech izraelského akciového trhu

Makroekonomická situácia Izraela veľa dôvodov na optimizmus neposkytuje. Napriek tomu burza v Tel Avive ukazuje úplne iný obraz. Index TA-35 zaznamenal v posledných mesiacoch výrazný rast. Od začiatku roka stúpol o 24,8 percenta. Tým prekonal aj nemecký index DAX, ktorý sa zvýšil o 22,8 percenta vďaka investorom, ktorí hľadali aktíva neovplyvnené obchodnou politikou Donalda Trumpa.

Za posledný rok vzrástol izraelský index o viac ako 46 percent, čím prekonal Hongkong (44 percent) aj americký Nasdaq, ktorý vďaka technologickým lídrom ako Nvidia či Palantir zaznamenal rast o 18 percent. Výkonnosť izraelského akciového trhu je preto mimoriadna.

Prekvapivý úspech izraelského akciového trhu má viacero zaujímavých príčin. Vojenský konflikt totiž často urýchľuje technologický pokrok. Firmy sú nútené hľadať nové riešenia, čo vedie k inováciám, ktoré majú využitie aj mimo obranného sektora. Spoločnosti z oblasti vojenských technológií môžu svoje produkty testovať priamo v reálnych podmienkach, čo urýchľuje ich vývoj.

Svoju rolu zohráva aj špekulatívny faktor. Každý konflikt sa raz skončí a investori veria, že mier by mohol výrazne posilniť izraelskú ekonomiku aj akciový trh. Navyše prípadná zmena politického vedenia by mohla presunúť pozornosť z výdavkov na bezpečnosť k rozvoju hospodárskeho potenciálu krajiny. Trhy tak v podstate stavujú na rýchle ukončenie konfliktu, hoci samotná ekonomika naň ešte len čaká.

Zhrnutie

Izraelská ekonomika je pod obrovským tlakom. Prebiehajúce konflikty vrátane rozsiahlej operácie v Gaze a 12-dňového stretu s Iránom stáli krajinu miliardy dolárov. Výdavky na obranu vzrástli na 8,8 percenta HDP. Od 7. októbra 2023 sa hospodárstvo prepadlo o 21 percent, nastala masová mobilizácia a mnohí kvalifikovaní pracovníci emigrovali. Štát zároveň zápasí s rastúcim dlhom a infláciou. Ratingové agentúry síce varujú pred ďalším znížením ratingu, no izraelský akciový index TA-35 za posledný rok vyskočil o 46 percent, čím prekonal aj globálne burzy ako Nasdaq. Tento paradox vychádza z dvoch hlavných faktorov. Vojnové konflikty urýchľujú technologické inovácie a investori zároveň veria, že mier by mohol priniesť výrazný ekonomický rast. Napriek tomu sa ukazuje, že odolnosť izraelskej ekonomiky má svoje limity.