„S Božou pomocou vás vyženieme.“ Ako útočia izraelskí osadníci

Bolo už dávno po polnoci, keď sa maskovaní podpaľači potichu vkradli do palestínskej horskej dediny Burqa. Prišli smerom od neďalekej izraelskej osady a nenápadne vnikli na vrakovisko na okraji dediny.

Zábery z bezpečnostných kamier ukázali, ako útočníci poliali niekoľko áut horľavou tekutinou a podpálili ich. Jeden z nich nasprejoval na stenu stodoly názov blízkej izraelskej osady a v hebrejčine slovo „pomsta“.

Podľa majiteľa vrakoviska to bol už tretí útok v túto júlovú noc, v centrálnej časti Izraelom okupovaného Západného brehu Jordánu, a celkovo siedmy útok na toto konkrétne vrakovisko od začiatku vojny v Gaze v októbri 2023.

„Pred vojnou nás síce obťažovali, ale nie v takejto miere,“ povedal 56-ročný majiteľ vrakoviska Muhammad Sabr Asalaya. „Teraz sa snažia vyhnať čo najviac ľudí a zabrať čo najviac územia.“

Útoky tohto typu sa začali stupňovať už pred útokom Hamasu na Izrael v roku 2023, ktorý rozpútal vojnu v Gaze. Odvtedy sa stali bežnou súčasťou života vo veľkej časti Západného brehu Jordánu. Kým svet sleduje dianie v Gaze, extrémistickí osadníci na Západnom brehu Jordánu vedú jednu z najbrutálnejších a najefektívnejších kampaní zastrašovania a zaberania pôdy od čias izraelskej okupácie tohto územia počas arabsko-izraelskej vojny v roku 1967.  

Podľa záznamov Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí uskutočnili osadníci počas prvej polovice tohto roka viac ako 750 útokov na Palestínčanov a ich majetok. To znamená, že mesačne došlo k takmer 130 útokom, čo je najvyšší mesačný priemer od roku 2006, keď OSN začala tieto záznamy zhromažďovať.

Aj izraelská armáda zaznamenala nárast násilia zo strany osadníkov, aj keď podľa interných záznamov, do ktorých mal denník New York Times možnosť nahliadnuť, zdokumentovala za rovnaké obdobie len 440 útokov. Armáda, ktorá je zvrchovanou mocou na okupovanom území, tvrdí, že sa snaží týmto útokom predchádzať. No vyšetrovanie denníka New York Times z minulého roka ukázalo, že izraelské úrady už celé desaťročia nedokážu účinne obmedziť trestnú činnosť osadníkov. Zatiaľ čo Palestínčania sú súdení podľa vojenského práva, osadníci bývajú obvinení podľa civilného práva, ak sa vôbec dostanú pred súd.

Pri príprave tohto článku navštívili reportéri New York Times päť dedín, ktoré sa nedávno stali terčom útokov osadníkov. Preskúmali záznamy z bezpečnostných kamier, videá z mobilných telefónov a rozprávali sa s obyvateľmi napadnutých dedín, s dôstojníkmi izraelskej armády aj s vodcami osadníkov.

Vyšetrovanie ukázalo, že maskovaní izraelskí osadníci sa často vkrádajú do palestínskych dedín v noci, keď podpaľujú autá a budovy. Niekedy prichádzajú aj za bieleho dňa, čo vedie ku konfrontáciám s miestnymi obyvateľmi. Tieto zrážky občas prerastú do násilností, do ktorých sa zapojí aj izraelská armáda, čo viedlo k smrti niekoľkých Palestínčanov, vrátane jedného Palestínčana s americkým občianstvom. Pri jednom z denných útokov, podľa výpovede rodiny, osadníci hodili zápalnú fľašu priamo do detskej izby.

Od roku 1967 sa na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme usadilo približne 700-tisíc izraelských Židov. Väčšina medzinárodného spoločenstva tieto osady považuje za nelegálne. Napriek tomu sa drvivá väčšina osadníkov na násilnostiach voči Palestínčanom nepodieľa. Vedúci predstavitelia bežných osád tvrdia, že majú na túto pôdu historické právo, no zároveň útoky na palestínske obyvateľstvo odsudzujú.

Radikálni predstavitelia osadníkov otvorene priznávajú, že ich cieľom je zastrašiť Palestínčanov, aby opustili strategické oblasti, ktoré mnohí Palestínčania vnímajú ako základ budúceho štátu.

„Nie je to najpríjemnejšie, keď sa musí obyvateľstvo vysťahovať,“ povedal v rozhovore pre New York Times v roku 2023 vplyvný aktivista Ariel Danino. „Ale ide o boj o pôdu a počas vojny sa takéto veci jednoducho dejú.“ V nedávnom telefonáte potvrdil, že si za svojimi slovami stojí, no ďalší rozhovor odmietol.

Izraelskí osadníci sa už niekoľko rokov zameriavajú na zastrašovanie drobných, polokočovných pastierskych komunít, ktoré žijú v odľahlej kopcovitej oblasti severovýchodne od Ramalláhu, hlavného palestínskeho mesta na Západnom brehu Jordánu. Táto kampaň bola úspešná. Podľa záznamov izraelskej ľudskoprávnej organizácie B’Tselem od roku 2023 prinútila opustiť svoje domovy a táboriská minimálne 38 komunít.

To viedlo k oslabeniu palestínskej prítomnosti v regióne. Okolité svahy sa dostali do rúk osadníkov, ktorí využili príležitosť a postavili tam nové malé osady a táboriská.

Po tom, čo členovia jednej palestínskej komunity v máji hromadne utiekli, líder osadníkov Elisha Yered napísal na sociálnych sieťach, že za ich odchod môže „kampaň, ktorú proti nim viedli židovské osady v tejto oblasti.“

„S Božou pomocou vás jedného dňa vyženieme na vaše prirodzené miesto, do Iraku a Saudskej Arábie,“ dodal Yered.

Od začiatku roka 2023 postavili osadníci na Západnom brehu Jordánu viac ako 130 nelegálnych osád. Hoci sú tieto osady technicky bez povolenia, izraelská vláda ich často toleruje. Podľa izraelskej organizácie Peace Now, ktorá podporuje vytvorenie palestínskeho štátu, je to viac ako za predchádzajúcich dvadsať rokov dokopy.  

V poslednom období sa však osadníci začali zameriavať aj na bohatšie a lepšie prepojené palestínske obce v okolí Ramalláhu, ako sú napríklad dediny Burqa a susedná Beitin.

Ešte pred útokom na vrakovisko v Burqe začali maskovaní osadníci vyčíňať v susednej obci Beitin. Krátko po jednej hodine ráno sa Abdallah Abbas, učiteľ na dôchodku, zobudil na plamene šľahajúce z jeho auta. Na múr záhrady mu nastriekali Dávidovu hviezdu.

Približne o hodinu neskôr bezpečnostné kamery zachytili dvoch maskovaných páchateľov, ako sa vkradli do dvora Leily Jarabaovej, len pár stoviek metrov ďalej na okraji obce. Jeden z nich polial kapotu jej auta horľavinou a druhý ju zapálil.

„Vedeli sme, že príde rad aj na nás,“ povedala 28-ročná Leila Jarabaová, ktorá sa so svojím manželom a dvoma malými synmi, dvojročným a štvormesačným, krčila vo vnútri domu. „Chcú nám vziať túto zem, chcú nás odtiaľto vyhnať.“

O necelú hodinu neskôr vtrhli maskovaní osadníci do Burqy a zaútočili na vrakovisko Sabra Asalayu. Podľa výpovedí miestnych obyvateľov išlo pravdepodobne o tú istú skupinu, ktorá sa presúvala medzi obcami a šírila strach. Táto séria útokov je len zlomkom eskalujúceho násilia, ktoré sa šíri naprieč regiónom.

V prvej polovici roka 2025 zaznamenala OSN v oblasti s rozlohou približne 100 štvorcových kilometrov priemerne 17 útokov mesačne. To je takmer dvakrát viac ako v roku 2024 a približne päťkrát viac ako v roku 2022.

K násilnostiam dochádza v čase, keď izraelská vláda, ktorú čiastočne tvoria dlhoroční aktivisti z radov osadníkov, zintenzívňuje svoje úsilie o upevnenie kontroly nad Západným brehom Jordánu.

Od nástupu do úradu koncom roka 2022 schválil premiér Benjamin Netanjahu spolu so svojou vládou viac ako 30 nových osád. Niektoré z nich boli postavené nelegálne a povolenie dostali až dodatočne. Ide o najväčšiu vlnu štátom podporovanej výstavby osád od mierových dohôd z Osla v 90. rokoch minulého storočia.

Zároveň izraelská armáda obsadila a zbúrala viaceré kľúčové mestské štvrte na severe Západného brehu Jordánu, hoci tieto oblasti technicky spravuje Palestínska samospráva, poloautonómna inštitúcia, ktorá má na starosti civilnú správu v palestínskych mestách. Okrem toho inštalovala armáda po celom území stovky zátarás a kontrolných stanovíšť.

Izraelská armáda obhajuje svoje konanie tým, že je to spôsob, ako potlačiť palestínske militantné skupiny, ktoré podnikajú teroristické útoky proti Izraelčanom. Toto správanie však výrazne skomplikovalo život väčšine Palestínčanov na Západnom brehu Jordánu, ochromilo ekonomiku, spôsobilo, že desaťtisíce ľudí ostali bez domova, a sťažilo im cestovanie do blízkych miest.

V dedinách ako Burqa sú útoky izraelských osadníkov obzvlášť ničivé. Opakované podpaľačské útoky poškodili desiatky ojazdených áut, ktoré majiteľ miestneho vrakoviska, Sabr Asalaya, kúpil od izraelských predajcov. Plánoval ich opraviť, využiť náhradné diely a ďalej ich predávať. Podľa jeho slov ho tieto útoky pripravili o tovar v hodnote desiatok tisíc dolárov, čím vážne ohrozili jeho podnikanie, a tým aj jeho schopnosť zostať žiť v rodnej dedine.

„Život sa nestáva neúnosným, on už taký je,“ vyhlásil Sabr Asalaya. „Sme obkľúčení. Nemôžeme ani vyhnať dobytok na pastvu. Sme tu jednoducho uväznení.“

Problém sa zhoršuje aj tým, že izraelská armáda nedokáže zabrániť útokom ani výstavbe nelegálnych osadníckych táborov na palestínskom území. Vyšetrovanie denníka New York Times z minulého roka ukázalo, že izraelské úrady už desaťročia prejavujú výraznú zhovievavosť voči Židom zapojeným do násilných útokov proti Arabom. Tento trend sa od októbra 2023 ešte prehĺbil. Príkladom je prípad, keď bol jeden osadník zachytený na videu, ako v prítomnosti izraelského vojaka strieľa na Palestínčana. Napriek tomu ho vypočúvali len dvadsať minút a nikdy ho nezatkli.

Vysokopostavený izraelský vojenský veliteľ pôsobiaci v centrálnej časti Západného brehu Jordánu, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity v súlade s vojenským protokolom, uviedol, že jeho jednotky sa snažia chrániť osadníkov aj Palestínčanov v súlade s izraelským právom. Poznamenal tiež, že počas tohto leta dochádzalo k situáciám, keď sa osadníci dostali do potýčok aj s izraelskými vojakmi.  

S veliteľom sme hovorili osem hodín pred útokmi na majetok Sabra Asalayu a auto Leily Jarabaovej.

Vojaci prišli na miesto až dlho po tom, čo boli požiare uhasené. Izraelská polícia síce vyhlásila, že každý z prípadov vyšetruje, no nikto nebol obvinený.

„V niektorých prípadoch boli podozriví zatknutí,“ uviedla polícia vo svojom vyhlásení, „no neskôr sme ich prepustili pre nedostatok dôkazov.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.