Umelá inteligencia naráža na limity. Očakávania a realita sa podľa novej správy rozchádzajú

Umelá inteligencia (AI) je vnímaná ako jeden z motorov, ktoré opätovne popchnú ekonomický rast (nielen) naprieč západnými krajinami. Najnovšie dáta však naznačujú, že reálne prínosy, ktoré technológia firmám prináša, zatiaľ zaostávajú za očakávaniami.

Nedávna správa od iniciatívy NANDA pod vlajkou Massachusettského technologického inštitútu (MIT) zmapovala stovky nasadení generatívnej AI v podnikoch a výsledok je zarážajúci.

Len päť percent pilotných projektov prinieslo citeľný nárast tržieb, zatiaľ čo drvivá väčšina stagnuje.

Dynamické startupy, často vedené veľmi mladými tímami, dokážu s pomocou AI rásť raketovým tempom. Veľké korporácie však zápasia s integráciou nástrojov do každodennej praxe.

„Je to preto, že si vyberajú jeden problém, dobre ho riešia a inteligentne spolupracujú s firmami, ktoré používajú ich nástroje,“ vraví autor štúdie Aditya Challapally na margo dobrých výsledkov startupov.

Konštatuje, že pri väčších spoločnostiach problém nespočíva ani tak v kvalite modelov, ako skôr v spôsobe, akým sa učia technológiu využívať. Inými slovami, univerzálne četboty pomerne dobre fungujú pre jednotlivcov, no v zložitých firemných štruktúrach sa menia na ťažkopádne riešenia, s ktorými ľudia nevedia pracovať.

Hoci firmy investujú do automatizácie najmä predajných a marketingových aplikácií, umelá inteligencia prináša podľa správy najväčšiu návratnosť pri vnútropodnikových procesoch, teda v prostredí známom pod anglickým termínom back-office.

Štúdia zároveň približuje, že už dochádza k istému vplyvu na pracovný trh, najmä v oblasti zákazníckej podpory a administratívy. Namiesto hromadného prepúšťania však spoločnosti preferujú nezapĺňať uvoľnené pozície.

Nie je to prvá skeptická štúdia o AI

Rozoberaná správa je pritom len ďalšou časťou skladačky o tom, čo umelá inteligencia dokáže a aký bude mať na svet vplyv. Už od začiatku roka 2024 totiž pribúdajú špičkové publikácie aj skeptické články v prestížnych médiách, ktoré brzdia bezbrehé nadšenie z nového výdobytku.

Výsledky minuloročnej štúdie z MIT hovoria, že z pohľadu výšky mzdy by iba 23 percent pracovníkov mohlo byť efektívne nahradených. Vo zvyšku prípadov ľudia vykonávali prácu ekonomickejšie. Dôvodom boli najmä vysoké náklady na inštaláciu a prevádzku systémov umelej inteligencie. Autori pritom skúmali pracovné pozície, ktoré sú do značnej miery vystavené vplyvu tejto technológie.

Podobným smerom ukazujú aj závery výskumu laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu Darona Acemoglua. Umelá inteligencia podľa neho bude mať na rast produktivity výrobných faktorov iba mierny vplyv. Očakáva, že globálne HDP vďaka nej za desať rokov vzrastie o necelé percento, čo je omnoho pesimistickejší výhľad než v niektorých prognózach, ktoré hovorili o zrýchlení rastu na úrovni takmer jedného percenta ročne či dokonca aj viac.

Acemoglu navyše upozorňuje, že toto číslo môže byť ešte nižšie. V súčasnosti totiž umelá inteligencia prispieva k rastu produktivity najmä riešením úloh, ktoré sa dajú ľahko naučiť, zatiaľ čo rast produktivity v ďalších rokoch bude pochádzať z náročnejších úloh.

Dochádza umelej inteligencii dych?

Nie div, že najnovšia správa z dielne MIT mala krátko po publikovaní citeľný vplyv na ceny technologických titulov. Noviny Financial Times informovali, že akcie Nvidie vzápätí klesli o 3,5 percenta, Palantiru takmer o desať, spoločnosti Arm o päť. A index Nasdaq zaznamenal najväčší denný pokles od začiatku mesiaca.

Nejde o žiaden katastrofický scenár, skôr miernu korekciu. Ukazuje to však, že investori skeptickým okom sledujú, či svet neprepadol eufórii, ktorá nestojí na pevnom základe.

Šéf OpenAI Sam Altman pritom nedávno priznal, že boom je zrejme prehnaný: „Sú investori príliš nadšení? Môj názor je áno.“

Skepsu zvýraznil aj nedávny debut GPT-5 od jeho firmy. Očakávaný „veľký krok k AGI“, teda systémom umelej inteligencie, ktoré prekonávajú inteligenciu na úrovni človeka, popísali noviny Financial Times ako postupné zlepšenie s obmedzeným prínosom. A ako spomalenie vývoja.

Profesor informatiky Stuart Russell z Kalifornskej univerzity v Berkeley prirovnal dnešný boom k ošiaľu okolo umelej inteligencie v 80. rokoch, keď nesplnila očakávania a nepriniesla návratnosť investícií: „Potom bublina praskla. (Systémy) nevynášali žiadne peniaze.“

V súčasnosti je technológia omnoho ďalej než vtedy. Samotné štúdie nevyvracajú, že AI má význam a uplatnenie. Sú však zdvihnutým varovným prstom.